Prechod hrebeňom Nitrických vrchov
4.5.2002
Trasa 1 : Sedlo pod Homôlkou – Suchý vrch – sedlo pod Čiernym vrchom – Čierny vrch – sedlo Rázdelie - Košútová skala – Rokoš – Kňažinové lúky – Jankov vŕšok.
40 členov nášho klubu sa zúčastnilo tejto náročnej turistickej akcie. Už druhý ročník tohto 35-kilometrového prechodu, ktorý vedie z Homôlky na Jankov vŕšok, zorganizoval TK Rokoš z Nitrianskych Sučian.
Dva plné autobusy turistov, spolu asi 100 ľudí z Partizánskeho, zo Sučian, z Vesteníc a z ďalších obcí pod Rokošom dorazilo skoro ráno k chate pod Homôlkou. Všetkých účastníkov privítal predseda TK Rokoš Maťo Nemček. Poprial im veľa síl na neľahkej trase, vyslovil zopár organizačných pokynov a každému rozdal mapku s vyznačenou cestou. Potom už desiatkam "diaľkošľapov" nič nebránilo, aby popri lyžiarskych vlekoch vyrazili na dlhoočakávanú túru. Hneď od rána nás okrem Mesiaca, ktorému sa nejako nechcelo zapadnúť, sprevádzalo aj neúnavne žiariace Slnko. Pri prvom stúpaní už ľudia zhadzovali vetrovky a dlhé nohavice, aby mohli slnečným lúčom vystaviť svoju po zime vyblednutú pokožku. Prvý dlhší oddych a čakanie na tých pomalších bol na Čiernej hore. Ďalšou zastávkou bol takmer hôľnatý vrch Capárka, z jej vyhliadkovej vežičky sme mali krásny výhľad na Vápeč, Strážov, Kľak a Maguru. V diaľke sa dokonca beleli skaly Vršateckého brala.
Pred obedom už slnko pražilo ako divé a tak výstup na dnešný najvyšší vrchol Suchý vrch (1025 m) dal mnohým turistom zabrať. Z neho sme zbehli do sedla, ktorému kraľuje televízny vykrývač. Staré a vyblednuté značkovanie spôsobilo, že niekoľko účastníkov aj poblúdilo a Čierny vrch, kde bola oficiálna "Cikpauza", akosi obišlo. Väčšina však v časovom rozpätí asi jednej hodiny na tento vrch dorazila. Po zápise do vrcholovej knihy sme si spravili pamätné fotografie, poriadne sme si oddýchli a vydali sme sa na druhú polovicu trate, ktorej dominantou bol Rokoš. Strmý výstup v 30-stupňovej horúčave s nedostatkom vody skutočne nebol jednoduchý. Horci a Rokošania ho však zvládli a v ďalšej vrcholovej knihe si mohli prečítať pozdrav od prvšej skupiny. Totiž - 18 turistov, ktorým sa 35 kilometrov predsa len zdalo príliš veľa, si vybrali skrátený variant a štartovali z Rudnianskej Lehoty. Keďže týmto získali niekoľkohodinový náskok, po ceste navštívili aj menej známu Medvediu jaskyňu v doline Hradištnica. Bez lampášov a nepremokavého oblečenia si však čaro podzemného sveta vychutnať priveľmi nemohli.
Obe skupiny sa stretli na Kňažinových lúkach, kde si konečne mohli doplniť zásoby životodarnej vody a potom už prechádzkovým tempom došli do cieľa na Jankovom vŕšku. V hoteli ich čakal guláš, kapustnica, čapované pivo a bohatá tombola. Okrem máp, ručne maľovaných šálok a nápojov sa dala vyhrať napríklad aj káva s viagrou. Dúfajme, že žiaden náš turista ju nikdy potrebovať nebude.
Oddýchnutí, občerstvení, obdarovaní výhrami z tomboly a humorom Maťa Nemčeka sme po ôsmej hodine večer nasadli do autobusu a odchádzali do rodného mesta. Na vyčerpávajúcu, ale krásnu akciu budeme ešte dlho spomínať.
|
|
|
|
