Výstup na Strážov
25.5.2002
Trasa : Zliechov – Strážov (1213 m) – Čierny vrch – Vráblová – sedlo Samostrel – Sokolie – Zliechov.
Okolo ôsmej hodiny 40 turistov pozeralo v Zliechove na cieľ svojej cesty – na vrch Strážov. Namiesto ozrutných skál a výsosti prírody však videli len hmlu. Preto sa rozhodli, že pôjdu opačným smerom a na vrchol vystúpia až poobede. Dovtedy sa možno počasie umúdri a výhľady nebudú zastreté hmlou. Poľnou cestou nad dedinou, popod skalný útvar Sokolie a cez malebný kaňon s potokom sa dostali na sedlo Samostrel. Tam sa občerstvili, oddýchli si a pokračovali strmým svahom na Čierny vrch a ďalej až na Strážov. Predstrážovská lúka bola posiata vzácnymi kvetmi. Z nej to na vrchol bol už len kúsok. Tu okrem zápisu do knihy návštev sme mali možnosť prvýkrát sa odfotiť s klubovou vlajkou, ktorej výrobu zabezpečil výbor TK. Navštívili sme aj dve jaskyne nachádzajúce sa niekoľko desiatok metrov pod vrcholom. Lampášikmi a bleskami fotoaparátov sme si svietili do 30-metrových chodieb. Výhľad z vrcholu nebol optimálny, pretože hmla celkom neustúpila. Po výdatnom oddychu sa menšia skupinka turistov rozhodla, že si ešte odskočí navštíviť vodopád. Väčšina sme však zišli priamo do Zliechova, kde na nás na salaši čakala bačovka so žinčicou a ovčím syrom. Ochutnali sme teplý kyslastý mok, nakúpili vŕzgajúceho syra a presunuli sme sa do krčmy, kde sme pri pive hodnotili dnešný deň a čakali, čo v našich útrobách spôsobí žinčica zmiešaná s pivom. Kupodivu - nič sa nedialo. Už ani na tú hnačku sa nedá spoľahnúť. Po návrate prieskumníkov vodopádu nasledovalo rozdávanie účastníckych diplomov, čo zavŕšilo túto zaujímavú túru. Cestu domov oživila kultúrna referentka Maja, ktorej sa podarilo rozospievať autobus večne živými budovateľskými piesňami.
|
|
|
|
