Deň s Horcom
13.9.2003
Trasa : Fačkovské sedlo - Homôlka – Javorina - Javorinka – Čičerman – sedlo Obžiar – Čavoj.
Keď triatridsať horcov začalo stúpať z Fačkovského sedla strmým svahom popod lyžiarsky vlek, všade naokolo sa rozprestierala hustá hmla. Výhľad z Homôlky, kam sa napokon vyštverali, bol – ako hovoria naši bývalí bratia – veškerý žádný. Zatiahnutá obloha dokonca hrozila dažďom. Takto nevľúdne začal sobotňajší pochod pre účastníkov tretieho Dňa s Horcom – akcie pozostávajúcej z menej náročnej túry a z posedenia pri ohni či krbe u niektorého z pohostinných kamarátov. Kratšia, asi 20-kilometrová túra, teda viedla z Fačkovského sedla hore lyžiarskym svahom na už spomenutú zahmlenú Homôlku, stadiaľ prudko dole na lúku pod Čelom a cez Javorinu až do sedla pod Javorinkou chráneného mohutnou lipou. Strmé zostupové cesty boli mnohým osudné a podchvíľou sa niekto ocitol na zadku zdola okrášlenom čerstvým blatom. Na rázcestí asi v polovici cesty sa po kratšom oddychu tri účastníčky rozhodli, že na dnes už stačilo a švihli si to dole do rázovitej obce Čičmany. Ich prítomnosti sa potešila hlavne majiteľka obchodu so suvenírmi, kde nechali časť svojej poslednej výplaty.
Ostatní pokračovali podľa plánu, stúpali, klesali a po prekonaní posledných 250 výškových metrov sa ocitli na lúke tesne pod vrcholom kopca zvanom Čičerman. V tráve sa túlilo množstvo fialových jesienok, kde-tu sa vyskytol i horec, v diaľke poletoval bocian čierny. Hmla ustúpila, dokonca vyšlo aj zubaté slniečko a konečne sa naskytol aký-taký vyhľad na okolité vrchy. Na horizonte sa beleli špicaté skaly Kľaku. Ako už býva zvykom, klubový čašník Peter ponalieval okolosediacim domácu pálenku. Deľba práce existuje aj medzi turistami: jeden prinesie, druhý nalieva. Po ochutnávke bolo treba ísť ďalej. Cestou dole sa horci museli vyhýbať nákladnému vozidlu, na ktoré lesní robotníci nakladali kmene vypílených stromov. Robotníci nám porozprávali, ako do neďalekého salaša chodí medveď a pochutnáva si na jahňacinke. Mlčanie jahniat tu dostáva nie metaforický, ale tragický rozmer. Naše múdre zákony však nedovoľujú bačovi takéhoto votrelca zastreliť, respektíve je to možné až vtedy, keď roztrhaných oviec je aspoň 15. Bača s honelníkmi týmto pozývajú na svoj salaš aj medvede zo susedných revírov, aby sa čo najskôr naplnila predpísaná kvóta.
To už schádzame do sedla Obžiar nad dedinkou Čavoj a cez polia a záhrady sa dostávame do cieľa. Náš kamarát a vlastne aj člen klubu Vladko Babinec nás víta na svojej chalupe. Stoly v záhrade sa prehýbajú pod tonami dobrého jedla a nápojov. Okrem špekačiek, cibule a čerstvého chleba sme mohli ochutnať domáce cukrovinky z dielne Renáty B., napolitánky z dielne Mlynov a pekární s.r.o., zdravú stravu zastupovalo ovocie a zelenina, nechýbali ani syrové korbáčiky. Radi sme zablahoželali trom Máriám, ktoré nedávno oslávili meniny a taktiež Janovi k okrúhlým narodeninám. Oslávenec i hostiteľ boli obdarení výšivkou so znakom turistického klubu. A potom sa posedávalo, rozprávali sa zážitky z leta, do albumov i kroniky pribudli nové fotografie. Nechýbala ani sranda. Zopár recesistov si na hlavu nasadilo ženskú parochňu a nadšeným divákom robilo módnu prehliadku.
Keďže všetko má svoj koniec, okolo piatej hodiny posedeniu pri špekačkách náš predseda odzvonil. V dobrej nálade sme zbehli – niektorí mierne unavení... – do centra dediny, kde už čakal ujo autobusár so svojím 40-sedadlovým samohybom. Tohtoročný Deň s Horcom skutočne nemal chybu a veríme, že ju nebude mať ani ten budúci.
|
|
|
|
