Výstup na Hnilickú Kýčeru
15.5.2004
Trasa : Rajecká Lesná – Vrícke sedlo – Skalky – sedlo pod Úplazom – Úplaz – sedlo pod Hnilickou Kýčerou – Hnilická Kýčera – Rajeckolesnianska dolina – Rajecká Lesná.
Pôvodne mali horci na máj naplánovanú návštevu pohoria Javorníky. Z dôvodu nenaplnenia autobusu sa však plán zmenil a štyri autá preplnené turistami smerovali do Rajeckej Lesnej. Novým cieľom bol hrebeň Lúčanskej Fatry s výstupom na vyhliadkový vrch Hnilickú Kýčeru. Kým štyria účastníci dali prednosť ľahšej trase a vyšliapali z Fačkovského sedla na notoricky navštevovaný Kľak, zvyšných šestnásť horcov si vybralo náročnejšiu túru, ktorá začínala v lyžiarskom stredisku Rajecká Lesná. Prešli sme popri vlekoch a kvetmi zarastenej zjazdovke, potom cez potok, malebnú dolinu a namáhavo stúpame do známeho Vríckeho sedla. Dopravný policajt INRI s roztiahnutými rukami nám na krížnych cestách ukázal ďalší smer. Už takmer po rovine kráčame hôľnatým hrebeňom plným skalných výbežkov do sedla pod Úplazom. Keď človeku prekríži cestu čierna mačka, bude mať vraj smolu. Ktovie, čo čaká nás: najprv nám cez lesný chodník prebehla prekvapená srnka, neskôr aj ryšavá veverička. Všetko z výšky sledoval majestátne krúžiaci jastrab. Po chvíľke oddychu vyrážame na najťažší úsek. Takmer štvornožky sa bolo treba štverať príkrym svahom na najvyšší bod túry – 1218 metrov vysokú Hnilickú Kýčeru. V niektorých mapách bol vrch pomenovaný ako Hlinická. Jazykovedci a kartografi by mali o správnom názve vypísať referendum. Konečne sme hore. Z Kýčery je prekrásny kruhový výhľad do diaľav, v pozadí dokonca rozoznávame náš Vtáčnik či zasnežený Veľký Kriváň. Po hodinovom oddychu klesáme tým istým strmým svahom dolu. Šmykľavý zablatený chodník zanechal nejednému účastníkovi pochodu odtlačok na zadku. V sedle pod kopcom stretáme dvoch českých turistov, ktorým taktiež učarovala slovenská príroda. V tráve zaregistrujeme päťdesiať centimetrového hadíka. Pri bližšom skúmaní sa z kúska zatočenej hadice vykľula vretenica s typickou kľukatou čiarou na chrbte. Ani jej ostré jedovaté zúbky neodradili niektorých žhavých fotografov, aby si zmiju nevyfotili z menej než polmetrovej vzdialenosti. Keď had zmizol v útrobách Matky zeme, pokračovali sme Rajeckolesnianskou dolinou až k odpočívajúcim autám. Pri potoku sa vystavovalo na obdiv urastené záružlie močiarne, do cesty nám skočil chránený skokan hnedý. Keď v tráve opäť čosi zašuchotalo, pripravovali sme sa na ďalšieho hada. Bola to však iba mladá jašterička. 20-kilometrovú túru po Lúčanskej Fatre ukončujeme fotografovaním gejzíra nad Rajeckou Lesnou a prehliadkou Slovenského betlehemu, svetoznámeho diela nášho rezbára Jána Pekaru.
|
|
|
|
|
|
|
|
