Výstup na Drieňový vrch

26.11.2005

    Ktovie, čo robili Slováci poslednú novembrovú sobotu? Ani k volebným urnám sa im nechcelo, ani na turistiku. Možno ich od oboch akcií odradilo pľuhavé počasie, od tej prvej hádam i nejaký vyšší princíp. A tak na neskorojesenný výstup na Drieňový vrch organizovaný turistickým klubom Horec prišlo o polovicu menej záujemcov, ako počas roka chodievalo na autobusové zájazdy.
    Hneď po vystúpení z autobusu v Nitrici sa 21 turistov natlačilo na priedomie rodinného domu pána Brušku, najstaršieho člena klubu. Ten nás vo svojom altánku nielenže pohostil ríbezľovými koláčmi a tekutým extraktom z kvasených jabĺk, ale nás aj svojimi rodnými lesmi celý deň sprevádzal. Po sladkých raňajkách sme sa teda vnorili do zasneženej prírody a hneď bolo treba stúpať. Strmším chodníkom sa dostávame na lúku Plosky, ktorej dominoval vysoký poľovnícky posed. Takýchto posedov sme za celý deň napočítali najmenej desať. Nás však zaujalo i niečo iné. Koniec lúky, či presnejšie začiatok lesa bol ohradený vysokým kovovým plotom ozdobeným ostnatým drôtom. Od nášho sprievodcu sme sa dozvedeli, že je to vojenský objekt – rozsiahle podzemné sklady pohonných hmôt pre NATO, kedysi aj sklady chemických bojových látok. 30 metrov široký pás vyrúbaných stromov popri masívnom plote svedčil o tom, že v niektorých prípadoch musí príroda ustúpiť dôležitejším záujmom. Optimizmom ma však naplnil poznatok, že pre triedneho nepriateľa skutočne nebude jednoduché prekonať takúto železnú oponu. To sa už presúvame o kúsok ďalej. V hmle na lúke vidieť obrysy telefónneho vysielača. Od stavieb zrejme nevyhnutných na fungovanie civilizácie sa romantickým zasnežených chodníkom poberáme ku križovatke. Míňame ďalšie posedy, zopár menších chatiek, sklad poľovníckeho materiálu a potravy pre zver, až prichádzame k chate na Slatine. Sneh-nesneh, pán Bruška vyťahuje z batoha triesky a zakladá oheň. Kto potrebuje, ohreje si uzimené telo, zopár odvážlivcov neváhalo metrové plamene ani popreskakovať. Dnešný cieľ – Drieňový vrch – nás ale ešte len čaká. Od chaty je vzdialený asi na štvrť hodiny cesty. Na vrchole nachádzame spadnutý travertínový stĺp, hádam ešte z čias prvej republiky. Pomôžeme mu na nohy, čím sa náš vrchol konečne stal okótovaným. Na stromoch vidíme pozostatky starej značky, ktorá týmto územím kedysi viedla. Po oddychu a nevyhnutnom fotografovaní schádzame späť k chate, kde sa kluboví hasiči dali do hasenia ohňa. Pri tejto činnosti bolo robenie videozáznamov zakázané, a vlastne vďaka zime a neprítomnosti aparátov s teleobjektívom aj nezaujímavé...
    O pár minút sa ocitáme na križovatke. Padajúci sneh sa postupne mení na dážď. Podľa pôvodného plánu mala túra skončiť v Skačanoch prehliadkou vykopávok na mieste zaniknutého románskeho kostola, avšak pre nevhodné počasie trasu meníme. Ďakujeme a lúčime sa s naším 74-ročným sprievodcom Lojzkom Bruškom a so Skačancom Jožkom Gahérom, ktorý pre všetkých pripravil písomnú informáciu o archeologickom výskume spomínaného kostola. Naša cesta teraz vedie na Veľký vrch nachádzajúci sa v prírodnej rezervácii nad kršteňanským kameňolomom. Neustály dážď a hmla nás odradili od dlhšieho pobytu na tomto kopci, tak len rýchlo spravíme zápis do vrcholovej knihy a ponáhľame sa dole. Cez Malé Kršteňany prichádzame do Šimonovian, kde väčšina účastníkov prijala pozvanie Renáty Borikovej na hríbovú kapustnicu.

Víta nás zasnežená Nitrica	Pohostenie u pána Brušku	Sladké raňajky pod altánkom	Vápencové skalky nad dedinou

Jeden z mnohých posedov	Železná opona	Zasnežená príroda	Bola aj vatra

Laco ako hlavný kurič	Postavenie kótovacieho kameňa	Na Drieňovom vrchu	Pahreba čaká na hasičov