Hviezdicový výstup na Rokoš

20.3.2005

    Tento rok pripadol prvý jarný deň na nedeľu 20. marca. Štyri stupne pod nulou však vôbec nenasvedčovali, že jar to myslí s návštevou Slovenska vážne. V takýto netradičný termín – v nedeľu, navyše nie obyčajnú, ale Kvetnú – sa vybralo 13 horcov do Uhrovského Podhradia, odkiaľ mali na pláne vystúpiť na 1010-metrový Rokoš nachádzajúci sa v rovnomennej prírodnej rezervácii. Pridali sa tak k trom turistickým klubom, ktoré každoročne otvárajú turistickú sezónu práve výstupom na tento známy vrchol.
    V Podhradí sa k nám pripája domáci turista, takže už po štvrtýkrát tento rok je nás na túre presne 14. Zengovou dolinou sa dostávame k poľovníckej chate a za ňou sa vnárame do lesa. Nádherným strmým kaňonom obklopeným skalami z vápenca a dolomitu stúpame do sedla. Cestou nás prekvapí tabuľka s nápisom: „Pozor, lavíny!“ ‘Lavíny v Nitrických vrchoch?‘ čudujeme sa. Ceduľka však mala pravdu. Onedlho si všímame kopy snehu zosunutého z južného svahu takmer na chodník. Takýchto malých lavínok tu bolo pospúšťaných niekoľko. Po hodine poriadneho šľapania sa dostávame do sedla a odtiaľ je to na vrchol už len na skok. Na hrebeni sa nám otvárajú výhľady na zasneženú Veľkú i Malú Fatru a v diaľke dokonca vidíme časť Nízkych Tatier. Prví turisti sú už hore. Patria ku KST Otlak z Nitrianskeho Rudna. My sme teda prišli ako druhí, očakávajú sa ešte Sučanci a Bánovčania. Hore sme pobudli takmer hodinu. Bolo treba pripiť si s predsedom rudnianskych turistov, ktorý pokračoval v oslave menín, ísť navštíviť pamätník venovaný dvom významným Slovákom narodeným v Uhrovci, odfotiť sa s vlajkami zúčastnených klubov a ochutnať – i napriek pôstu, ktorý sa má skončiť až o týždeň – z domácej klobásky alebo slaniny. Nechýbala ani vatra, tá ale pomaly klesala v roztápajúcom sa snehu nižšie a nižšie. Tešili sme sa aj na stretnutie s Maťom Nemčekom, predsedom sučianskych turistov, aby sme si vyjasnili veľkosť jeho psychickej ujmy i formu odškodného za nelegálne kopírovanie úvodníkov z jeho turistických kalendárov. Nádej na plodný rozhovor sa nám rozplynula vo chvíli, keď sme sa dozvedeli, že sučanci začali stúpať na kopec až o desiatej. Vo viere, že Maťova urazená ješitnosť nebude ďalších desať rokov ovplyvňovať jeho činy, sme sa pobrali po červenej značke ďalej smerom na Kňažinové lúky. Časť trasy bolo treba kvôli prepadávaniu sa do snehu zmeniť a ísť po neznačkovanej vrstevnicovej ceste cez Rakytie. V skalách sa na nás zaškeril tmavý otvor akejsi neprístupnej jaskyne. Posledným bodom programu bola návšteva Uhrovského hradu. Na hrade pred piatimi rokmi vo veľkom začali (i za podpory zahraničnej nadácie) rekonštrukčné práce. Množstvo kovových lešení, drevených schodíkov, rebríkov, pripravený piesok, dosky i pracovné náradie naznačovali, že so záchranou ruín to tu myslia vážne. Zo zrúcaniny sme už rýchlo zbehli do dediny k autám a tu sa náročnejšia, ale krásna 16-kilometrová túra v zasneženej prírode pre horcov opálených do červena skončila.
     

V Zengovej doline	Nebezpečenstvo číhalo na každom kroku :-)	Výhľad na Malú Maguru	Na vrchole s predsedom KST Otlak

Strážkyňa cesty	Príroda v rezervácii	Uhrovský hrad	Hradné múry čakajúce na rekonštrukciu