Deň s Horcom

8.4.2006

Trasa : Skýcov (horáreň) - Vrchhora - Michalov vrch - jaskyňa - kaplnka - vrch Kopanica - skalné mesto - Kamenná brána - sedlo Plešovica - Kolianová - Štepy - Salaš.
Parametre trasy : Dĺžka 23 km, prevýšenie 250 m, menej náročná túra.
Lokalita : Tribeč.
Popis : Turisticko-poznávacia akcia pre členov a sympatizantov klubu. Na Vrchhore sa nachádza zrúcanina kláštora a kaplnka. Na Michalovom vrchu sú pozostatky starodávneho slovanského hradiska a základy hradu, kedysi jedného z najväčších na Slovensku. Navštívime aj menšiu neprístupnú jaskyňu. Budeme prechádzať ponad skalné mesto a pozrieme si Kamennú bránu. Kolianová - lesostep navrhnutá na prírodnú rezerváciu nás poteší chránenými rastlinami. Na Štepoch bude pripravené pohostenie, nápoje, možnosť výmeny a zakúpenia si fotografií.
Doprava : autobusom SAD. Odchod z Partizánskeho do Skýcova (horáreň) o 6:10. Príchod na Štepy okolo 12:30 hod.
Doprava späť : pešo.


    „Keď to nevyšlo prvého apríla, určite to vyjde o týždeň neskôr,“ povedali si členovia výboru TK Horec - organizátori šiesteho ročníka obľúbenej turistickej akcie Deň s Horcom. Tentoraz však nešlo iba o turistiku ukončenú posedením pri špekačkách a dobrých nápojoch, ale aj o poznávanie histórie a krás blízkeho okolia. A počasie (v apríli premenlivé ako nálada ženy pred menštruáciou) nám pripravilo zrána mrazivú, ale neskôr krásnu slnečnú sobotu.

     Hneď prvá vlastivedná zastávka, na ktorej sa triatridsať účastníkov ocitlo po 50-minútovom presune z miesta opustenia autobusu, bola na Vrchhore. Ide o známe miesto, kde kedysi stál furmanský hostinec a horáreň na ceste, ktorá spájala Požitavie s Horným Ponitrím. Dnes sa tu nachádza zrúcanina kostola a baroková kaplnka so zvoničkou. Po kratšom oddychu a začudovaním sa nad objavom kvalitných nástenných hodín, ktoré presne odmeriavali zimný čas v nezamknutej kaplnke, sme sa pobrali na druhé plánované miesto – na Michalov vrch. Okrem pôsobivých výhľadov na Vtáčnik, Kľak a Rokoš nás zaujali aj dva kamenné valy obopínajúce takmer celý kopec. V múdrych knihách sme sa dočítali, že išlo o staré slovanské hradisko z 11. storočia. Všimli sme si i základy kamenného hradu, ktorý vraj v stredoveku patril k najväčším na Slovensku. Zápisom do prvej vrcholovej knihy (no zďaleka nie poslednej) sme ukončili návštevu obydlia starovekých Slovanov a pobrali sme sa do sedla Plešovica. Pôvodný plán – zísť do Klížskeho Hradišťa, navštíviť kaplnku sv. Juraja a popri starom historickom cintoríne dôjsť do sedla - sme zmenili, a urobili sme naozaj dobre. Lesnou cestou po hrebeni a označenou odbočkou prichádzame k neprístupnej jaskyni, ktorej steny pripomínajú skaly z morského dna. Tak ako územie vo Veľkých Kršteňanoch, i táto lokalita bola kedysi zatopená morom. Po zápise do druhej knihy odchádzame smerom ku menšej kaplnke nachádzajúcej sa nečakane uprostred lesa na križovatke štyroch ciest. Vyberáme si tú západnú, ktorá nás privádza na výhľadový kopec Kopanica, obdarený treťou knihou. Ďalej pokračujeme popri rozsiahlom skalnom meste s menšou jaskyňou k najzaujímavejšiemu útvaru dnešnej túry – ku Kamennej bráne. Horci počas svojich túr videli už niekoľko skalných okien a brán, ale dá sa povedať, že táto bola zo všetkých najväčšia. Jej dôkladné preskúmanie a fotografovanie bolo spečatené – ako ináč – zápisom do ďalšej návštevnej knihy. O štvrť hodinku stojíme na križovatke v sedle Plešovica a rozhodujeme sa, či ísť až na Kolianovú, alebo na dnes stačilo a najkratšou cestou sa pobrať do cieľa na Štepoch. Asi polovica turistov dala pred gastronomickými lákadlami prednosť ďalšiemu spoznávaniu okolia a došla až na vrch Kolianová. Ten je okrem netradičných výhľadov na hrebeň Tribeča, lavičiek, upraveného ohniska a vrcholovej knihy známy aj tým, že v okolí sa nachádza lesostep. Tá bola kvôli mnohým chráneným rastlinám, chrobákom a zvláštne tvarovaným vápencovým kameňom (škrapom) navrhnutá na prírodnú rezerváciu. Rozhodovanie, či na Slovensku vznikne nová rezervácia – len pár kilometrov od nášho mesta – práve prebieha. V tráve sme si okrem menej nápadných žltých kvietkov všimli aj niekoľko veľkých poniklecov, ktoré boli práve v najväčšom rozkvete. Lahôdka pre oči aj pre fotoaparáty.

     Na Štepoch, kde sme napokon všetci došli, už čakali usilovní Borikovci a teta Mária, ktorí pre celé osadenstvo pripravili opekané špekačky, slaninku, pre tých pôstiacich sa i chlieb s nátierkou a kúpiť sa dalo plechovkové pivo. Ďalšie dve desiatky záujemcov, ktorí sa z nejakého dôvodu nezúčastnili vlastnej túry, sem prišlo priamo z Partizánskeho, takže napokon sa pri stoloch hostilo 53 turistov. Tým zrejme ani nevadilo, že pre zaneprázdnenosť šéfkuchára sa tento rok nevaril a nepodával povestný guláš. Nad albumami s fotografiami sa spomínalo na minuloročné výlety, nechýbalo plánovanie ďalších akcií a neskôr ani spev. Veľká spokojnosť zúčastnených trvala približne do tretej hodiny, kedy sa ľud postupne začal vytrácať. A na záver si neodpustím ešte rekapituláciu navštívených objektov, pretože dnes ich bolo skutočne neúrekom. Takže horci na svojej potulke z Vrchhory na Štepy videli alebo navštívili jednu zrúcaninu kostola, jeden hrad, dve hradiská, dve kaplnky, tri vyhliadkové kopce, štyri jaskyne, skalné mesto, kamennú bránu, zapísali sa do piatich kníh a stretli sedem pasúcich sa srniek.

          

Zrúcanina kostola na Vrchhore Kaplnka s nástennými hodinami Príroda v Tribeči Michalov vrch

 Tu sídlili starí Slovania Stopy po zrúcanine hradu
na Michalovom vrchu
Pred jaskyňou Kaplnka uprostred lesa

Skalné mesto  Hračka prírody Kamenná brána Oddych na Kolianovej

Poniklece v lesostepi Občerstvenie na Štepoch Indiánske ozdoby
v Brčovej chatke
Rozlúčka s prírodou