Diery, Boboty, Sokolie

29.9.2007

     Za krásneho slnečného počasia sa 48 turistov vybralo koncom septembra navštíviť severnú časť Malej Fatry. I keď jesenná túra organizovaná Turistickým klubom Horec neprechádzala hlavným hrebeňom s dominantným Rozsutcom alebo Kriváňom, navštívené rokliny a bizarné skalné útvary stáli za to. Začíname pri hoteli Diery v osade Biely Potok. Žiadne dlhé nástupy, po pár minútach šľapania sa už vnárame do šera prvej rokliny Dolné diery. Na niekoľkých úsekoch bolo treba studený horský potok prekonať chôdzou cez lavičky a mostíky. Náučný chodník nás vedie úzkym kaňonom, v ktorom potok vytvára pereje a vodopády. Asi v polovici odbočujeme doľava a vchádzame do Nových dier. Novými sú nazvané preto, že boli sprístupnené ako posledné. Po kovových rebríkoch, miestami s veľmi úzkymi prechodmi popri skalách, sa dostávame vyššie a vyššie. Z vyhliadok zabezpečených zábradlím sledujeme fascinujúcu hru prírody - mohutné vápencové bralá obrastené borovicami. Napokon sa dostávame do sedla Vrchpodžiar, kde sa pri zavretom bufete občerstvíme aspoň vlastnými zásobami. V druhej časti túry strmo stúpame na bočný hrebeň Boboty, ktorý uzatvára Vrátnu dolinu od severu. Táto časť Fatry je zalesnená, výhľady sú preto obmedzené. Z miest, kde nám to stromy dovolia, si však môžeme vychutnať rozprávkový výhľad na Veľký a Malý Rozsutec, i na ďalšie známe vrcholy hlavného hrebeňa. Bolo že to roboty vystúpať na Boboty! Až po prekonaní vyše 550 výškových metrov na relatívne krátkom úseku sme sa mohli odfotiť na nevýraznom vrchole. Stretáme tu skupinky Čechov a Poliakov. Na zostupovej trase sú niektoré skalnaté úseky zabezpečené reťazami. Okrem zážitku zo "zlaňovania" nás veľmi potešila i bohatá úroda húb. Naše batohy a sieťovky sa naplnili stovkami rýdzikov, masliakov a jedným obrovským dubákom, ktorý mal priemer takmer 25 centimetrov a váhu vyše jedného kilogramu. Obťažkaní lesnými plodmi sme klesli až na cestu vedúcu od Terchovej do Vrátnej doliny. Tu pri turistickom smerovníku začínala najkrajšia etapa dnešnej túry - prechod Tiesňavami a výstup na Sokolie. Prírodná rezervácia Tiesňavy je známa skalnými objektmi ako modliaci sa mních alebo ťava. Najmä tá ťava na pozadí s nádhernou modrou oblohou nedala mnohým fotoaparátom spať. Prechádzame i okolo niekoľkých menších jaskyniek, prekonávame sedlo Malé nocľahy a popoludní vystupujeme na najvyšší bod túry - 1180 metrové Sokolie. I odtiaľto sú výhľady výnimočne pekné a čisté, zrejme tomu pomohol piatkový výdatný dážď. Oproti nám sa nachádza Snílovské sedlo s lanovkou, Chleb a Poludňový grúň. Zo Sokolia už nebol problém zostúpiť popri zvislých skalných stenách do sedla Príslop. 18-kilometrovú túru náročnú hlavne na prevýšenie sme ukončili v rekreačnej oblasti Starý dvor pri teplej polievke a studenom pivku.

 

Štart pri hoteli Diery	Vstup do tmavej rokliny Dolné diery	Kovové mostíky pomáhali prekonávať potok

Rebrík a potok v Nových dierach	Umelecká fotografia od Gabiky	Schody do neba	Borovice si rastú, kde ich napadne

Menší oddych na vyhliadke nad Novými dierami	Predseda fotí turistov, turisti fotia predsedu	Svojský relax v sedle Vrchpodžiar	Malebné zátišie so salašom

Fototermín pred stúpaním na Boboty	Pohľad z Bobôt na Veľký Rozsutec	Jesenná príroda	Skalné okno

Vápencovo-dolomitové steny	Obrovský dubák v rukách nálezkyne Renáty	Bralo pri zostupe z Bobôt	Známy skalný útvar ťava

Prírodná rezervácia Tiesňavy	Pohľad na cestu do Vrátnej doliny

Menšia jaskynka	Na vrchole Sokolia	Veľký a malý brat	Pri zaslúženom pivku

Druhá skupina vystúpila na Veľký Rozsutec	Dvojičky