Prechod hrebeňom Schneebergu

31.5.2008

      Rakúske pohorie Schneeberg sa nachádza približne 100 kilometrov od Viedne a vyskytujú sa v ňom okrem lákavých roklín a niekoľkých horských chát aj dva dvetisícmetrové vrcholy. Práve tie boli v pláne turistického klubu Horec, ktorý posledné roky zaraďuje do svojho programu aj akcie v horstvách okolitých štátov. Či už sú to Čechy, Poľsko, teraz Rakúsko a chystá sa aj Maďarsko.
      Poslednú májovú sobotu už o tretej v noci nasával moderný autobus prvých horcov, aby o deviatej hodine boli na mieste a mohli vyštartovať na jednu z najťažších túr v histórii klubu. K turistom sa pripojilo aj ich osem kamarátov, ktorí zadarmo stanovali v neďalekom kempe a tak cez drevený mostík - akúsi vstupnú bránu do Schneebergu - prešlo spolu 57 slovenských turistov. Po chvíli sa vnárame do krásnej rokliny Weichtalklamm pripomínajúcu našu Prosiecku dolinu. Viaceré úseky boli zaistené rebríkmi a reťazami. Úzky chodník medzi skalami, občasné jaskynky, pramene studenej vody, miesto s večným snehom, pováľané brvná... A stále len hore a hore. Po zdolaní 800-metrového prevýšenia sme sa dostali k chate Kienthaller Hutte. Nad ňou sa týči skalná veža Turmstein. Tí odvážnejší neváhali a po reťaziach a skobách sa vyšplhali až na vrchol. Výhľad na okolité dvojtisícovky pokryté snehovými jazykmi bol mierne zastretý oparom, ale aj tak sa bolo na čo pozerať. Po oddychu pokračujeme najprv lesom a potom otvoreným terénom ďalej. Čaká nás ďalších 700 výškových metrov, aby sme mohli povedať, že vyššie sa už ísť nedá. Ocitáme sa na 2076-metrovom Klosterwappene. Niektorí dorazili skôr, iní neskôr, ale nakoniec na vrchole stál i 77-ročný pán Haviar, 130-kilový Ľubo Žatko a 10-ročná Deniska. Nad nami lietali vetrone (iste účastníci bielických majstrovstiev Slovenska), v povetrí sa mihli čierne krkavce a my sme sa vyhrievali na jarnom slnku. Počas poriadneho oddychu na chate Fischer Hutte niektorí z nás ochutnali aj rakúske pivo za tri eurá a polievku za štyri, iní dali prednosť prineseným klobásam. Čakal nás ešte ľahký výstúp na ďalšiu dvojtisícovku Kaiserstein, ktorá sa nachádza priamo nad chatou. To sme ešte netušili, aká náročná bude cesta nadol. Schádzame totiž prudko dole nepríjemným štrkovým chodníkom. Šmýka sa nám, ideme veľmi opatrne, navzájom si pomáhame, chytáme sa natiahnutých lán... Všade okolo skaly a štrk. Po nekonečnom dvojhodinovom zostupe si konečne môžeme oddýchnuť na lúke pri ďalšej chate, kde sa nachádza i salaš s pasúcimi sa Milkami. Raritou rakúskej siete turistických chodníkov je prevládajúca červená farba. Červené značky sú všade, čo občas sťažuje orientáciu. Prídete na križovatku a z nej sa na všetky svetové strany rozbiehajú štyri červené chodníky. I kvôli tomuto faktu si niekto trasu trochu predĺžil, napokon však všetci došli lesnou cestou k autobusu, ktorý nás čakal v dedinke Klostertaler. Miestny potok akoby nám z neba spadol. Nebolo turistu, ktorý by si v ňom nepoumýval a neschladil svoje vo wibramách udusené chodidlá. Ak v ňom bol pred naším príchodom nejaký život, teraz už ťažko.
     Nádherná, i keď veľmi náročná túra, slnečné počasie, zaujímavá príroda, rokliny s rebríkmi, pohľad z dvoch dvojtisícoviek - to všetko zažila šestdesiatka horcov na svojej prvej oficiálnej akcii v Rakúsku. Už teraz vieme, že o rok sa tam znovu vrátime. I keď unavení a možno aj nevyspatí, cestou domov zneli z našich hrdiel slovenské ľudové piesne a utíchli až o jedenástej večer, kedy autobus bezpečne dorazil do rodného mesta.
 

Vstupná brána do Schneebergu	Začiatok rokliny Weichtalklamm

	Krajina večného snehu

	Zlatá brána	Sprechen Sie Deutsch?

Chata Kienthaler Hutte	Pohľad zo skalnej veže Turmstein	Vyšli na ňu iba tí odvážnejší

Na vrchole Klosterwappenu	Trochu civilizácie	Pohľad na druhú dvojtisícovku Kaiserstein	Stotridsaťkilová masa pred vrcholom nevzdáva sa

2076-metrový Klosterwappen	Pred chatou Fischer Hutte	Klosterwappen z druhej strany	Dedinky ako na dlani

Spoločne na Kaisersteine

		Na zostupe Fadensteigom	Odtiaľto sme zostúpili

**************************************

     Osem trampov, ktorí nás ráno čakali v štarovacom bode Weichtal Haus, zostalo na noc vo svojich stanoch a v nedeľu sa vybralo zdolať nejaké ferratky v národnom parku Hohe Wand. Správu odtiaľ napísal a fotografie poslal Juro Jenis.

     Po veľmi vydarenej turistike hrebeňom Schneebergu zostalo osem horcov, túžiacich po väčšom adrenalíne, ešte v kempe, kde táborili aj minulú noc. Nedeľné ráno nás privítala krásna modrá obloha a vychádzajúce slnko sľubovalo ďalší nádherný deň. Po raňajkách sme zbalili stany a vyrazili do Národného parku HoheWand v pohorí Gutensteiner Alpen. Je to raj pre horolezcov aj vyznávačov via ferrat, cyklistov, lyžiarov, jaskyniarov, ale aj rodinky s deťmi tu môžu prežiť pekný víkend. My sme si vybrali ťažkú asi 250 m dlhú ferratu, končiacu pri vysunutej vyhliadke Skywalk. Už nástup bol ťažký a väčšina cesty viedla kolmými stenami s minimálnymi možnosťami pre oddych. Chyty a stupy boli veľmi skromné, často bolo treba liezť na trenie. Oceľové laná boli klzké od spotených rúk a tak nedodávali príliš veľký pocit istoty. Po dva a pol hodinovom namáhavom lezení sme konečne stáli na vrcholovej plošine. S odretými lakťami a prstami na rukách, ale šťastní, že sme to dokázali. Tento prekrásny národný park sa nachádza asi 100 km od Bratislavy, takže určite si tam ešte niekedy vyrazíme a skúsime aj iné via ferraty, ktorých sa tu nachádza viac než desať.