Výstup na Kékes, hrad Šomoška

28.3.2009

Trasa A :  Parádóhuta - Nagy f. - Sótet - lápa - Kékes - Mátraháza.
Trasa B :  Somoskő - hrad Šomoška - čadičový vodopád - kamenné more - lesné jazierka - Šimonova veža - Šiatorská Bukovinka.
Parametre trasy : Dĺžka 17 km, prevýšenie 750 m, stredne náročná túra.
Lokalita : Matra; národná prírodná rezervácia Šomoška.
Popis :  Najvyšší vrch Maďarska Kékes v pohorí Matra má 1014 metrov. Pri výstupe naň budeme prechádzať okolo skalných veží a morí vulkanického pôvodu. Po oddychu pri peknom jazierku nás čaká strmý záverečný výstup. Na vrchole je vysielač, hotel, chaty a lyžiarske stredisko.
V popoludňajších hodinách sa presunieme na späť Slovensko, kde navštívime hrad Šomoška, čadičový vodopád a kamenné more.
Doprava :  vlastným autobusom. Odchod o 3:00 od Supermarketu Šípok a o 3:15 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  16 eur (482 Sk) pre členov, 18 eur (542 Sk) pre nečlenov, 14 eur (422 Sk) pre deti a študentov.


Horci na streche Maďarska

     Kto si myslel, že Maďarsko je samá rovina s pustami a čárdami, toho marcová túra organizovaná turistickým klubom Horec priviedla k inej predstave. Pohorie Matra, nachádzajúce sa aj v našom štátnom znaku, dosahuje výšku okolo tisíc metrov. Na jeho najvyšší vrch Kékes sa vybralo 44 horcov a 7 priateľov z KST Rožňava, ktorých sme spoznali vo Vysokých Tatrách počas jednej minuloročnej akcie. Keďže cesta cez Lučenec, Fiľakovo a Šalgotarján trvala štyri hodiny, bolo si treba privstať. Už o tretej hodine rozospatí turisti čakali na stanovištiach, kým si po nich nepríde moderný autobus. Cestou maďarským územím sme si na obchodoch všímali nápisy, aby sme pochytili aspoň tie najzákladnejšie slovíčka, ktoré by sa nám mohli počas pobytu u našich južných susedov zísť: potraviny, krčma, pivo a WC. Ak teda neviete, toaletný papier má príslovečný názov irosér papír.
     Východiskovým bodom túry bola obec Parádóhuta. Hneď po vystúpení z autobusu nás čakal dvojčlenný uvítací výbor: socha ukrižovaného Ježiša Krista a hneď vedľa socha vojaka z Prvej svetovej vojny. Podaktorí si neodpustili ironické poznámky a vojaka považovali za príslušníka súčasnej maďarskej gardy. My sme sa však počas celého pobytu v zahraničí nestretli so žiadnymi prejavmi nacionalizmu. Od súsošia stúpame zmiešaným lesom po zablatenej ceste, míňame studničku so železitou vodou. Turistické značenie sa od nášho líši najmä grafickou rozmanitosťou. Okrem bežnej pásovej značky sme mohli sledovať žlté kruhy alebo červené krížiky. Na polceste si pri peknom jazierku doprajeme kratší oddych, aby sme strmým náučným chodníkom vystúpili na hrebeň. Celá južná strana svahu je posiata snežienkami, vyskytuje sa i podbeľ. Informačnej tabuli síce celkom nerozumieme, veď "Az állatfajok kozul említést érdemel pl. a havasi cincér, az alpesi gote, erdei sikló, a fekete harkály vagy az igen ritka hiúz". Z obrázkov však usudzujeme, že tu žijú rovnaké chránene zvieratá ako u nás - salamandra škvrnitá, skokan hnedý a fúzač alpský. Záverečný úsek je zasnežený. Ešte pred poludním prichádzame na 1014-metrový vrchol Kékes. Svojou výškou sa môže rovnať nášmu Sitnu alebo Rokošu. Kopcu dominuje 200 metrov vysoký televízny vysielač. Nachádza sa tu i vyhliadková veža, niekoľko vlekov a zjazdoviek, viacero bufetov a hotel. Najvyšší bod Matry zdobí kameň pomaľovaný štátnymi farbami. Podobne ako pred dvoma rokmi na Giewonte, aj tu - na významnom vrchu Maďarska - sa stretli traja predsedovia slovenských turistických klubov. Okrem toho nášho to bol aj účastník zájazdu Gusto Machata, dlhoročný predseda KST v Prievidzi a predseda už spomínaného turistického oddielu z Rožňavy Martin Markušovský. Fotografovaniu s klubovou a samozrejme i so slovenskou zástavou nebolo konca-kraja. Okoloidúci domorodí obyvatelia sa iba nechápavo pozerali, čože sa to deje, keď na ich národnom vrchu veje cudzia zástava. Pri občerstvovaní sa v bufete siedmi Rožňavčania v sebe nezapreli gemerský temperament; oddych spestrili spevom doprevádzaným ústnou harmonikou. Zároveň nám jazykovo pomohli s objednávaním lahodných nápojov v miestnych reštauračných zariadeniach. Túra v pohorí Matra skončila v rekreačnom stredisku Mátraháza, kam sme zostupovali najprv popri zjazdovke, potom po asfaltovej ceste.
     V popoludňajších hodinách sa autobusom presúvame do severomaďarskej obce Somoskő. Na malom kopčeku kraľuje hrad Šomoška. Ten sa však nachádza už na našom území, o čom hovoria i hraničné kamene. O histórii malebnej zrúcaniny s dominantnou okrúhlou vežou, zachovalými hradbami a tromi studňami sme sa mohli dozvedieť podrobnosti z vynovených informačných tabúľ. Tesne pod hradom sa nachádza chránený prírodný výtvor - 9-metrový čadičový vodopád. Vznikol pred štyrmi miliónmi rokov a je tvorený 6-hrannými skamenenými lávovými prúdmi. Náučný chodník nás ďalej zaviedol ku kamennému moru, k lesným jazierkam a napokon k Šimonovej veži. Všetky tieto zaujímavosti sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Šomoška.
     V obci Šiatorská Bukovinka sa končí dnešná 17-kilometrová túra, ktorej prvá časť vyvrcholila výstupom na najvyšší vrch Maďarska Kékes a druhá časť návštevou pohraničného hradu Šomoška. Už teraz je takmer isté, že aj v budúcom roku sa horci vyberú k našim južným susedom, pravdepodobne to bude Ostrihom.
 

Dvaja padlí Štartovací bod
v obci Parádóhuta
Typické domčeky Prameň železitej vody

Potok bol preklenutý
niekoľkými mostíkmi
Graficky rozmanité
maďarské značenie
Peťo Horváth a Gusto Machata Takto to vyzeralo
v rezervácii

Stačilo fúknuť 200-metrový
televízny vysielač
Vyhliadková veža Bufety a reštaurácie
na vrchole

  Na najvyššom vrchu Maďarska 1014-metrový Kékes Spolu s rožňavskými priateľmi

Na svahu sa veselo lyžovalo Tu sme oddychovali
a občerstvovali sa
Nechýbali ani piesne
doprevádzané ústnou harmonikou
Rekreačné stredisko Mátraháza

V obci Somoskő A nad ňou
hrad Šomoška
   

Zub času hlodal aj tu   Na nádvorí Pohľad z veže

No nie je nádherný? Čadičový lom pod hradom 6-hranné útvary Sedíme na čadiči
a je nám dobre

V národnej prírodnej
rezervácii Šomoška
  Bizarné tvary koreňov Lesné jazierka

Prameň Krúdy Forras Mali sme aj
jedného otužilca
Pri Šimonovej veži Nejedlé, ale pekné