Výstup na Veľký a Malý Rozsutec

27.6.2009

Rozsutce napokon zdolané

     Kým v pôvodnom termíne sa turistickému klubu Horec návšteva Malej Fatry kvôli nepriaznivému počasiu nevydarila, o týždeň neskôr sa už autobus s turistami vydal do Lučivnej. Tu, v známom lyžiarskom stredisku, bol štartovací bod našej náročnej túry, ktorej celkové prevýšenie presahovalo 1500 metrov. Po prvom prudkom stúpaní lesom sa pred nami vynorili rozsiahle lúky a pasienky s množstvom chránených rastlín. Rozvoniavala tu materina dúška, lesné jahody, celú tú nádheru strážili salaše s drevenými príbytkami. Po príchode do sedla Strungový príslop začalo najprv iba mierne, potom aj husto pršať. Tá Medardova kvapka skutočne funguje. Ak sa začiatkom júna rozprší, vlhké počasie nemá konca-kraja. (Ináč, pranostiku „Medardova kvapka štyridsať dní kvapká“ objavil Medard mesiac a pol po návšteve erotického salóna.) Pred dažďom sme sa skryli do lesa. Pod nohami čľapkanica, každú chvíľu skok z blata do kaluže, občas aj šmyk a pád. Po vyjdení z lesa opäť nedozerné lúky. Vpredu sa už vypínal skalnatý vrch Osnica - prvý výhľadový bod. Najvýznamnejšie fatranské kopce však boli zahalené v hmle, o impozantnom výhľade nebolo možné hovoriť. Dlhší oddych sme si dopriali v známom sedle Medziholie, kde sa dalo posedieť pod prístreškom, zajesť si a rozhodnúť sa, kadiaľ ďalej. Menej zdatní turisti, pre ktorých doterajšie prevýšenie bolo akurát dosť, už smerom na Veľký Rozsutec nepokračovali, obišli ho a počkali ostatných v sedle Medzirozsutce. Tí ostatní boli aj v hmlistom počasí odhodlaní štverať sa po vlhkých skalách, reťaziach a rebríkoch na Veľký Rozsutec - vrch s nádherným kruhovým výhľadom. Niektorí to zvládli za hodinu, iným to trvalo o polovicu dlhšie. Na vrchole bolo veselo, raz bolo počuť češtinu, inokedy polštinu. Sem-tam hmla na chvíľu ustúpila, takže sme si z vtáčej perspektívy mohli pozrieť prejdenú trasu alebo hlavný hrebeň Fatry s oproti stojacim Stohom. Ďalším míľnikom je sedlo Medzirozsutce, kde okrem traverzujúcich horcov stretáme ďalšiu skupinu Partizánčanov. Zrovna dnes sa po Malej Fatre potuluje aj posledný zvyšok firmy Sperian, ktorý sa zrejme zmestí do jedného autobusu. Dokonca nechýba ani ich najvyšší šéf. Po oddychu, spoločných fotografiách a doplnení tekutín sme sa opäť rozdelili. Tí, ktorých nelákalo šplhanie sa na Malý Rozsutec, pohodlne zišli cez Horné a Dolné Diery do cieľa v Bielom Potoku. My ostatní vyrážame na posledné prudké stúpanie skalnými stenami, niektoré úseky sú opäť zaistené reťazami. Zachmúrené počasie zmizlo, hmla sa rozplynula a na vrchole nás dokonca víta slnko. Najhorší z celej trasy bol zostup z Malého Rozsutca dole. Strmý a šmykľavý chodník najprv so sutinami, potom s klzkými skalami si vyžaduje zvýšenú opatrnosť a zníženú rýchlosť. Všetci to však bez úrazu zvládli, ani pospúšťané kamene netrafili do živého. 20-kilometrovú náročnú túru napokon končíme v krčmičke na Bielom Potoku.
 

Stúpanie z Lučivnej, pasienky a salaše		Prechod cez zakvitnutú lúku	Sedlo Strungový príslop

Osnica - prvý výhľadový kopec	Hmlou zahalený Veľký Rozsutec	Na všetky svetové strany	Prístrešok v sedle Medziholie

Stúpanie na Veľký Rozsutec	Naša Osnica	Zub času

Nechýbalo ani zopár technických pomôcok	Oproti vytŕčal Stoh	Prví horci na vrchole Rozsutca	Z vtáčej perspektívy

			Ešte jeden cvak a ide sa dole

V sedle Medzirozsutce stretáme Turčekovcov	Posledný bod programu - výstup na Malý Rozsutec

Vrcholová fotografia	Veľký z Malého	Opatrný zostup strmým chodníkom

Klinček	Malebná príroda nad Terchovou

Zostup Hornými dierami	bol určite zaujímavejší	ako sutinovým chodníkom	z Malého Rozsutca.