Výstup na Kriváň

10.7.2010

Fantastické počasie na Kriváni

        Turistický klub Horec si v roku svojich desiatych narodenín naplánoval výstup na národný vrch Slovenska Kriváň. Jednak tam horci v rámci autobusového zájazdu ešte nikdy neboli a navyše je Kriváň od nepamäti symbolom Slovenska, zobrazený dokonca aj na eurominciach. Keďže turisti z Horca sa odkajživa vyhýbajú masovým akciám typu "národný výstup" s predpokladom posúvať sa dopredu rýchlosťou 3 metre za minútu, na najzápadnejší vrch centrálnych Vysokých Tatier sa vybrali druhú júlovú sobotu - a spravili veľmi dobre. Nádherné slnečné počasie so skutočne impozantnými výhľadmi sprevádzalo 43 turistov počas celého dňa.
       20-kilometrová vysokohorská túra začala na Troch studničkách - križovatke ciest s chatou kapitána Rašu. Dlhými serpentínami stúpame do svahu. Nevyhneme sa ani úseku poznačenému veternou kalamitou spred niekoľkých rokov. V časti na Grúniku sa nachádza pomník venovaný kpt. Štefanovi Morávkovi a aj odbočka k partizánskemu bunkru. Prechádzame ihličnatým lesom a čoskoro vstupujeme do pásma kosodreviny. Počas stúpania sa nám otvárajú prvé výhľady na celý centrálny hrebeň Nízkych Tatier počnúc Kráľovou hoľou a končiac Salatínom. Začíname vnímať aj vzdialenejšie oblasti: na západe Liptovské kopy, v diaľke Západné Tatry, pod nimi Liptovskú Maru, celkom slabo aj Oravskú priehradu. Blížime sa k hornej hranici kosodreviny a pred nami sa objavuje v celej svojej kráse neopakovateľná a všetkým veľmi dobre známa silueta Kriváňa. Popri chodníku rastie niekoľko druhov horcov a ďalších chránených kvetov.
       V malom sedielku pod Vyšnou Priehybou si doprajeme približne polhodinovú prestávku na regeneráciu síl. Podaktorí z nás si odbehnú na hranu Priehyby, odkiaľ sa nám otvárajú priam fantastické výhľady na celé Západné a Poľské Tatry, i Kôprovskú dolinu. Po prestávke pokračujeme vo výstupe pozdĺž Krivánskeho žľabu. Na jeho dne vidieť stopy po činnosti Belianskeho potoka, ktorý je však v tomto čase takmer vyschnutý. Okrem niekoľkých dvojnohých turistov si zásoby tekutín dopĺňa aj jeden štvornohý. Prišiel na psa smäd!
       Pokračujeme po nie vždy ideálne značenom chodníku smerom k rázcestiu v Krivánskom žľabe, kde náš chodník končí a spája sa s modro značeným chodníkom z Jamského plesa. Hoci smerovník jasne vytyčuje záverečnú trasu výstupu smerom na Malý Kriváň, nedá sa prehliadnuť staršia, tiež modro značená, ale zato suťovitejšia trasa ponad koryto Belianskeho potoka. Držíme sa nového značenia, podľa ktorého je náš cieľ vzdialený 45 minút cesty. Po prudšom výstupe na Malý Kriváň vidíme už aj východnejšie ležiace časti Vysokých Tatier. Vo víchricou „vykosenom“ páse sa trbliece Jamské a Štrbské pleso, ďalej nasleduje zub Predného Soliska a s ním celý hrebeň Solísk. Pod nami sa zelení Krivánske Zelené pleso a vedľa neho učupené Malé pliesko. Východný obzor vypĺňa masív Končistej a Gerlachovského štítu. Pred nami sa doslova belie vychodený chodník na vrchol, na ktorom už odtiaľto vidieť vrcholový dvojkríž spolu s veľkou skupinou ľudí. Mierne klesáme do Daxnerovho sedla a z neho nás čaká záverečná pasáž výstupu.
       Charakter turistického chodníka od rázcestia v Krivánskom žľabe až po samotný vrchol si vyžaduje určitú znalosť pohybu po skalách. Miestami je terén značne exponovaný, zvlášť keď chodník prechádza cez hladké skalné platne. V nepriaznivých poveternostných podmienkach je potrebné v tomto úseku zvýšiť opatrnosť.
       Na vrchol Kriváňa do výšky 2494 metrov prichádzame okolo poludnia. Nikde ani mráčika, výhľad nekazí ani mlieko v pozadí. Samozrejme nesmie chýbať vrcholové foto so slovenským dvojkrížom, kocháme sa panoramatickými výhľadmi na celé Západné, ako i Vysoké, Nízke a Poľské Tatry. Hlavne na ne sa už teraz tešíme, pretože toto leto nás ešte čaká prechod Červenými vrchmi a výstup na Giewont. Na Kriváni pobudneme približne hodinu. Čítame tabuľky na novom kríži a na blízkych balvanoch. Jedna z nich je venovaná pamätnému výstupu Ľ. Štúra a jeho druhov na Kriváň v roku 1841. Na druhej je citát M. Dohnányho :

 „Oj vitaj zora slávneho života,
             vitaj dennica voľného Kriváňa.
             Tvoj blesk, čo v kráse večnej sa ligotá,
             mraky a chmáry všetky rozháňa.“

    Už je to možno notoricky opakovaná informácia, ale túto náročnú túru s prevýšením takmer 1400 metrov bez problémov - ako vždy - zvládol aj náš najstarší člen Ľudvík Haviar, ktorému do osemdesiatky chýbajú iba dva mesiace. Jeho vytrvalosť a fyzická zdatnosť by mohla byť príkladom i oveľa mladším účastníkom dnešnej akcie. Trasu s nami absolvoval aj náš priateľ Janči z turčianskych Žabokriek.
     Po neopakovateľnom pobyte na vrchole Kriváňa sa vydávame na Štrbské Pleso. Zostupujeme naspäť k rázcestiu v Krivánskom žľabe, tentokrát sa niektorí z nás rozhodli pre kratšiu alternatívu po staršom chodníku. Práve tento úsek vytvára na krivánskom “nose“ charakteristickú „jazvu“, ktorú možno spozorovať už z diaľky. Cesta dole nám ubieha pomaly, zdá sa nám dlhšia ako samotný výstup. Občas sa obzrieme za seba na vzďaľujúci sa Kriváň. Zostup cez Predný handel podaktorých zmoril natoľko, že odbočka k Jamskému plesu nie je v tejto chvíli zaujímavá. Okolo štvrtej konečne prichádzame k nášmu autobusu na Štrbskom Plese, kde pri dobrom pivku čakáme na ostatných, postupne prichádzajúcich turistov.
 

Kriváň z Troch studničiek	Rozkvitnutý bodliak	Horský potok	Upravená záhradka

Varovný prst prírody	Čo nezvládla kalamita, dokončuje lykožrút	Pohľad na Západné Tatry	Oddych pod Kriváňom

		Cesta na rázcestie Pod Kriváňom	Štvornohý turista

Krivánske Zelené pleso	Vrchol sa blíži		Nižné Terianske pleso

Kriváň - 2494 m	Výhľad na Červené vrchy a Giewont	Ľudí bolo na vrchole ako mravcov	Swinica, Kozie vrchy a Granáty

Vysoké Tatry v plnej kráse		Pamätná tabuľa na Kriváni

Vrcholová fotografia	V strede Swinica, vľavo Kasprov vrch

		Obzretie sa za Kriváňom	Štrbské pleso

	Hotel na Štrbskom Plese v typickom štýle	Sedíme, čakáme, popíjame	Náš priateľ Janči z Turca