Výstup na Baníkov

30.7.2011

Trasa :  Ústie Žiarskej doliny - Žiarska chata - Jalovecké sedlo - Príslop - Baníkov - Hrubá kopa - Tri kopy - Smutné sedlo - Žiarska chata - ústie Žiarskej doliny - chata Kožiar.
Parametre trasy : Dĺžka 20 km, prevýšenie 1300 m, náročná vysokohorská túra s obtiažnymi úsekmi.

Trasa 2 :  Ústie Žiarskej doliny - Žiarska chata - Žiarske sedlo - Plačlivé - Smutné sedlo - Žiarska chata - ústie Žiarskej doliny.
Parametre trasy 2 : Dĺžka 18 km, prevýšenie 1200 m, náročnejšia vysokohorská túra.

Lokalita : Západné Tatry - Roháče.
Popis :
Žiarska dolina - turisticky významná dolina s jedinou vysokohorskou chatou. Je ukážkou doliny vyhĺbenej ľadovcovou činnosťou v kryštalických horninách. Nad chatou je Šarafiový vodopád a pietne miesto obetí horských nešťastí.
Baníkov - výrazný mohutný vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Náročné výstupové trasy, krásny výhľad.
Tri kopy - Žulový trojvrchol v hlavnom hrebeni Roháčov. Náročná, ale najobľúbenejšia časť prechodu Západných Tatier. Obtiažne partie sú zabezpečené technickými pomôckami.
Plačlivé - ostrý bralnatý končiar s úchvatným pohľadom do Smutnej doliny. Pôvodný názov bol Plačlivý Roháč.
Smutné sedlo - turisticky významné sedlo v Roháčoch. Križovatka turistických trás a najvýhodnejší prechod z južnej strany pohoria na severnú.
Doprava :  vlastným autobusom. Odchod o 5:00 od Supermarketu Šípok a o 5:10 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  10 eur pre členov, 11 eur pre nečlenov, 9 eur pre študentov.

Vrele odporúčame pripoistiť sa pre prípad úrazu.
Na stránke  www.smspoistenie.sk  je návod, ako sa poistiť prostredníctvom SMS.

Horci v daždi na Baníkove

     Koncom júla sa uskutočnila aj ďalšia akcia turistického klubu Horec, kedy sa 44 turistov v neveľmi lákavom počasí odhodlalo zdolať Baníkov v Roháčoch. Zo Žiarskej chaty sa cez Jalovecké sedlo a vrch Príslop dostali až na Baníkov. Osem odvážlivcov pokračovalo i v šmykľavom teréne ďalej po hrebeni, prešli cez Hrubú kopu, Tri kopy a Smutným sedlom zišli späť k chate. Ostatní sa z Baníkova vrátili tou istou cestou.

     Už krátko po vstupe do Žiarskej doliny začalo mrholenie, ktoré postupne prešlo do dažďa. To nám pridalo trochu pesimizmu, takže sme sa na jednom mieste zastavili a uvažovali o návrate. Padol aj návrh na uskutočnenie nejakej inej, alternatívnej túry vo Veľkej Fatre. Nakoniec však zvíťazila odhodlanosť splniť plán, aj keď nie za úplne ideálneho počasia.

     Cestou na chatu hore Žiarskou dolinou sme mali možnosť vidieť tú spúšť, ktorú po sebe zanechala tzv. storočná lavína na jar roku 2009. Poškodila aj chatu, ktorú potom zrekonštruovali, zmodernizovali a zväčšili. Turisti si teraz môžu užívať väčšieho pohodlia, v kúte na stene dokonca visí veľký plazmový televízor. Chata tým však stratila svoju pôvodnú atmosféru a ducha, už to nie je to, čo kedysi. Príchuť domáceho prostredia a tatranskej klasiky sa niekam vytratila. Boli to časy, keď chatár vítal nových návštevníkov kalíškom borovičky s horcom, z malej jednoduchej kuchynky bolo cítiť vôňu kapustnice a pri preplnenej chate sa spalo v jedálni na podlahe v spacákoch. Nuž čo, doba ide dopredu. Aj my sme po krátkom občerstvení vyrazili dopredu. Drobný dážď neprestával, ale ani nezosilnel, usúdili sme preto, že to nie je až tak zlé a pokračovali sme ďalej vo výstupe. Pásmom kosodreviny popri Šarafiovom vodopáde sme sa dostali do Jaloveckého sedla. Tam sa krajina otvorila a naskytli sa nám prvé výhľady do doliny Parichvost, Salatín, na opačnej strane z nízkej oblačnosti vytŕčal vrchol Baranca, na ktorom naši horci stáli pred dvoma rokmi.

     Zo sedla nás čakal prudký - náš predseda ho nazval výživný - výšľap na Príslop. Odtiaľ ešte krátky, ale ostrý skalnatý hrebeň a konečne sme stáli na 2178 metrov vysokom vrchole Baníkova. Vtedy prestalo pršať, dokonca sa trochu oteplilo a my sme si mohli vychutnávať výhľady na okolité vrcholy, vynárajúce sa z oblačnosti ako ostrovy z bielych morských vĺn.

     Už spomínaná skupinka ôsmich, z toho jedna žena, pokračovala ďalej po zaistenom hrebeni Baníkova cez Hrubú kopu a Tri kopy až do Smutného sedla. My ostatní sme to zhodnotili ako dosť nebezpečné, pretože skaly boli mokré a šmykľavé, na hrebeni sa stále držala hmla a z nej padajúce mrholenie. Zostúpili sme preto tou istou cestou, ako sme prišli. Na chate sme sa osušili, najedli a oddýchnutí vykročili dolu Žiarskou dolinou k nášmu autobusu.

     Aj napriek upršanému dňu sa túra vydarila. I keď väčšina z nás neprešla úplne celú trasu, vrchol Baníkova sme dosiahli a všetci sme sa vrátili spokojní, bez úrazu a radi, že sme nepodľahli počiatočnému nutkaniu vzdať to. Niekedy stačí trochu tvrdohlavosti, zaťať zuby, prekonať pohodlnosť a kráčať ďalej. Príroda nám to neskôr vráti v podobe pekných zážitkov a príjemných pocitov.
 

Ústie Žiarskej doliny Uvažovanie o návrate A predsa sme to nevzdali Symbolický cintorín

  Hmly pod Barancom Jalovecká kopa Príslop

  Na Baníkove  Chcem fotiť

Hrebeň Baníkova     Ideme ďalej !

Hrubá kopa Príslop z Baníkova  

     

Po lavíne z roku 2009 Statoční pod Smutným sedlom Občerstvenie na Žiarskej chate Odchod z chaty