Zimný výstup na Ďumbier

3.3.2012

Nádherný i nebezpečný Ďumbier

       Štyridsiatka horcov sa v prvú marcovú sobotu vybrala do Nízkych Tatier. I keď zájazd bol určený aj pre zjazdových lyžiarov, všetci účastníci patrili k pešiakom, ktorí si zimnú prírodu chceli vychutnať na vlastných nohách.

       Od chaty Trangoška stúpame za krásneho slnečného počasia k Halášovej jame. Zasnežený hlavný hrebeň i jeho bočné výbežky vytvárajú nádhernú zimnú scenériu. Obloha je atramentovo modrá, čo úžasne ladí s bielymi kopcami. Ani nie po dvoch hodinách prichádzame k Štefánikovej chate. Tá je preplnená hladnými a smädnými turistami. Dlho tu neoddychujeme, čaká nás ešte výstup na najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier. Jeho masív zasypaný dvojmetrovou vrstvou snehu sa trbliece ožiarený slnkom. Stúpajúc vyššie a vyššie si uvedomujeme, že sneh je tu zmrznutý a zľadovatený, čo niektorým turistom robí problémy. Hlavne tí, ktorí nemajú horolezecké mačky alebo aspoň palice, sa šmýkajú, občas padajú. Zopár účastníkov, ktorí sa necítili na takýto náročný terén, radšej zvolilo návrat z kratšej cesty znovu na chatu. Ostatní pomaly a opatrne stúpajú do dvetisícmetrovej výšky. Okolo poludnia šťastní stojíme na vrchole. Výhľad je fantastický. Nikde ani mráčika, nikde žiaden opar. Bielou vatou obalené Vysoké Tatry susedia so zamrznutou Liptovskou Marou; Kriváň, Choč, Rozsutec a Kráľova hoľa – to je len zopár vrcholov, ktoré nám mávajú svojimi bielymi čiapočkami. Slovenský dvojkríž na Ďumbieri je obalený 70-centimetrovou vrstvou naviateho snehu. Fúka silný nárazový vietor, ťažko bez otrasov udržať v ruke kameru alebo fotoaparát. Okrem peších turistov stretávame aj väčšie množstvo lyžiarov a bežkárov. Trochu sa aj čudujeme ich riskantnému správaniu, pretože na zľadovatenom hrebeni sa môže stať všeličo. A veru sa aj stalo. Najprv sa dozvedáme, že z chodníka odfúklo jedného z viacerých psov, ktoré spolu so svojimi pánmi zdolávali vrcholy Tatier. Pri druhej návšteve Štefánikovej chaty nám počas konzumovania gulášu či kapustnice lietajú nad hlavami helikoptéry. Akoby niekoho hľadali. Okolití ľudia hovoria, že z hrebeňa sfúklo bežkára a zatiaľ sa nenašiel  Počas zostupu vidíme v blízkosti Halášovej jamy ležiacu lyžiarku. Je v bezvedomí a pomoc jej poskytujú traja okoloidúci a jeden zdravotník. Onedlho už uháňa hore dolinou lekár na snežnom skútri. Kúsok nižšie vidíme ležať ďalšieho skialpinistu. Šmykol sa na ľade a tristo metrov letel dole, kým ho nezabrzdil väčší strom. Žiaľ, záchranár už mohol skonštatovať iba smrť. Pri chate Trangoška, kde nás čakal autobus, sme sa dozvedeli, že dnes to bola už tretia obeť v tejto oblasti. Sanitky, policajti, autá horskej služby a vrtuľníky neustále lietajú hore-dole. Nuž, nešťastie chodí aj po horách, hlavne keď ho ľudia privolávajú svojím nezodpovedným a riskantným správaním. Horcom sa našťastie nič nestalo, jeden náš člen dokonca zvládol aj veľmi náročný prechod z Ďumbiera na Chopok, odkiaľ klesol k chate Kosodrevina a napokon k Srdiečku.

       950-metrové prevýšenie a 12 neľahkých kilometrov v snehu sme teda zvládli bez úrazov. Krásne zážitky z unikátnych výhľadov nám však skalili informácie o mnohých tragédiách, ktoré práve dnes a zrovna v tejto lokalite postihli lyžiarov, turistov a dokonca aj štvornohých priateľov človeka. Nič nové, ale stále platné: Opatrnosti nikdy nie je dosť!