Hrebeň Javorníkov

11.8.2012

Upršaný prechod hrebeňom Javorníkov
 

         Keďže pôvodne plánovaný prechod hrebeňa Javorníkov sa pre malý záujem koncom apríla neuskutočnil, menšia skupina skalných horcov sa rozhodla, že túto peknú hrebeňovku uskutoční začiatkom augusta. Dvoma 8-miestnymi mikrobusmi trinásti vyrážame z Partizánskeho ráno o piatej cez Trenčín do východzieho bodu túry - podhorskej obci Lazy pod Makytov. Keďže tu márne hľadáme žltú značku, ktorá nás má vyviesť na centrálny hrebeň Javorníkov, s našimi dopravcami dohadujeme, aby nás po novo zrekonštruovanej spevnenej ceste vyviezli až na hrebeň k horskému a lyžiarskemu stredisku Kohútka. Predpoveď počasia meteorológov sa plní, začína mrholiť a na hrebeň padá hustnúca hmla. Uvažujeme, čo ďalej, či začať túru alebo sa vrátiť. Po chvíli radenia sa účastníci podujatia rozhodnú, že predsa len prechod hrebeňa uskutočníme, i keď v skrátenom variante. Pred ôsmou vyrážame na túto, inak za pekného počasia nádhernú hrebeňovú túru. Pochod po červenej hrebeňovej značke je len pohodová hojdačka pekným lesom s občasnými výhľadmi na Moravu. Asi po pol hodine prichádzame k ďalšej horskej chate Portáš, kde začína hustejšie pršať. Preto využívame pohostinnosť tohto zariadenia na polhodinovú občerstvovaciu prestávku dúfajúc v zlepšenie počasia. No opak je pravdou - prší a prší. Keďže už dlhšie nemôžeme čakať, opúšťame pohodlie chaty a vydávame sa na ďalší úsek túry. Charakter cesty sa nemení, stále mierne a nie príliš časté klesania a stúpania, zväčša lesom. Pohybujeme sa vo výške okolo 950 metrov až na Malý Javorník 1019 m. Z vrcholu schádzame do sedla Bukovina, kde je prístrešok aj s informačnou tabuľou. Ďalším bodom našej túry je Stratenec 1055 m, kde sa nachádza sústava krížov, ktoré sú pamätníkom partizánskych bojov. Je tu aj orientačná tabuľa pre určovanie okolitých kopcov, čo sa nám veľmi páči. Od nedávna tu stojí i malá výhľadová veža, ktorá za pekného počasia poskytuje výhľady jednak na moravskú, ale aj slovenskú stranu pohoria. Bohužiaľ, počasie nám nedovoľuje vychutnať si krásne výhľady na obe strany pohoria. Ale nevadí. Značka vedie teraz hrebeňovými lúkami a aspoň do dolín je občas vidno. Krásna krajina, potecha pre oči aj dušu. Začíname stúpať na Veľký Javorník 1071 m. Žiaľ, na vrchu nenachádzame žiadnu informáciu o danej lokalite, iba slovenský dvojkríž a tabuľu. Veľmi sa nezdržujeme, urobíme povinnú vrcholovú fotku a ide sa ďalej. Červenou schádzame až po horné stanice vlekov nad Kasárňami, odkiaľ prudšie zostúpime za silného dažďa do sedla Bútorky. V sedle sme už hodne premočení a začíname uvažovať, čo ďalej. Do cieľa cesty je tak ešte približne dve a pol hodiny, za dažďa možno i viac. Pred nepriaznivým počasím nachádzame strechu nad hlavou v penzióne Javorník v lyžiarskom horskom stredisku Kasárne. Keď ani po hodine neprestáva pršať, predčasne túto upršanú túru končíme s prísľubom, že sa sem ešte raz vrátime, samozrejme za lepšieho počasia.