Výstup na Salatín

21.9.2013

Trasa :  Ludrová - Hučiaky - pod Magurou - Salatín - sedlo pod Malým Salatínom - Úplazy - Bohúňovo - sedlo pod Kohútom - Ludrová.
Parametre trasy : Dĺžka 19 km, prevýšenie 1150 m, náročnejšia túra.
Lokalita : Nízke Tatry.
Popis :
     Ludrová
- obec pri ústí zaujímavej Ludrovskej doliny. Nad obcou hradisko lužickej kultúry. V časti Kúty ranogotický kostol z 13. storočia so vzácnymi nástennými maľbami.
     Hučiaky - Krátka krasová tiesňava v závere Ludrovskej doliny. Na okolí viacerá jaskyne a iné krasové javy.
     Salatín - Mohutný vápencový vrch husto porastený kosodrevinou. Má homoľovitý tvar, na úpätí sa nachádzajú krasové javy (jaskyne, závrty, škrapy, ponory, vyvieračky), známa je Zbojnícka jaskyňa. Zaujímavá vápencová flóra s viacerými endemickými a reliktnými druhmi rastlín.
Salatín poskytuje krásny kruhový výhľad. Národná prírodná rezervácia.

Doprava : vlastným autobusom. Odchod o 6:00 od Supermarketu Šípok a o 6:10 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  10 eur pre členov, 11 eur pre nečlenov.

Údaje z GPS :  dĺžka trasy 17,79 km, celkový čas 7:37 hod.



Salatín takmer bez obrazu

          Na našom krásnom kopcovitom Slovensku sa nachádzajú dva Kľaky (a to ešte nepočítam obec Kľak), tri Kriváne (a to ešte nepočítam obec Kriváň) a dokonca štyri Salatíny (obec sa nedochovala). Prvé dva Salatíny sú súčasťou Roháčov a horci ich navštívili v júli. Tie zvyšné sa nachádzajú v Nízkych Tatrách a turisti sa k nim vybrali poslednú letnú soboru. Počasie však leto vôbec nepripomínalo. Zrána prehánky, neskôr hustá hmla znemožňujúca očakávané výhľady. Nevadí. Štart bol v rázovitej obci Ludrová, v ktorej sa nachádza starobylý kostol so vzácnymi freskami, tajnými chodbami a hovorí sa, že možno ukrýva aj templársky poklad.

     Štvrťstovka turistov sa teda vybrala i za nevľúdneho počasia na náročnú túru s vyše 1100-metrovým prevýšením. Väčšina trasy viedla národnou prírodnou rezerváciou Salatín. Ludrovskou dolinou prichádzame do tiesňavy Hučiaky. Je to kratšia roklina s viacerými krasovými útvarmi ako sú jaskyne, vyvieračky a závrty. Spočiatku v Hučiakoch nehučalo nič, neskôr sme sa mohli započúvať do hukotu dvoch bystrých potokov. Tiesňava pripomínala niektoré časti Slovenského raja. Klzké kamene v potokoch, popadané kmene, diery v skalách, machy a paprade – proste nádherná nedotknutá príroda. Na konci sa roklina rozširuje a prechádza do horskej lúky. Potom nasleduje extrémne strmý výstup na 1630-metrov vysoký Salatín. Je to mohutný vápencový vrch homoľovitého tvaru. Nachádza sa tu vzácna vápnomilná flóra a fauna. Postupne prichádzame na vrchol, ktorý za slnečného počasia poskytuje nádherné kruhové výhľady na Nízke a Vysoké Tatry, na Chočské vrchy a Fatru. Dnes však kvôli hmle nevidíme takmer nič. Iba na pár minút odhrnulo slnko záves z mrakov a ukázalo nám svoju usmiatu tvár. Na chvíľu sme uvideli aj zasnežené vrcholky Roháčov. Po zápise do knihy a po oddychu pokračujeme prudko dole najprv hustou a mokrou kosodrevinou, neskôr lesom do sedla pod Malým Salatínom. Zle značkovaná trasa nám niekoľkokrát spôsobila zaváhanie na križovatkách, napokon sme správnu cestu i vďaka navigátoru našli a po vyše siedmich hodinách sa znovu vraciame do východzieho miesta v obci Ludrová.

     Na menšom kopčeku trónil onen starobylý kostol, ku ktorému viedli kryté schody. Miestni futbalisti sa veselo preháňali po ihrisku a o hmle a daždi ani nechyrovali. Zato nám viacerí dedinčania rozprávali, ako deň pred našou návštevou napadol medveď tesne nad dedinou jedného muža. Veru, i niektorí horci už majú svoje skúsenosti zo stretnutia s našou najväčšou šelmou. Našťastie Partizánčania nie sú pre medvede asi príliš vhodní na zahryznutie.
 

V ústí Ludrovskej doliny  "Slovensko - krajina
môjho srdca"
V Ludrovskej doline Pekne upravený prameň

Chata Skalnô V tiesňave Hučiaky Prechod tiesňavou Výstup hrebeňom

Na hrebeni Krátka prestávka Na vrchole vo výške
1630 metrov
To isté za slnečného svitu

Všetci na vrchole Dožil Na hrebeni Úplazov Úplazy

Skalná vežíčka
akoby z Veľkonočného ostrova
 Salatín zo zostupovej cesty