Výstup na Mačaciu skalu

1.2.2014

 Prvýkrát na Mačacej skale

     Keď sa prvú februárovú sobotu do ranného vlaku nahrnulo okolo 30 turistov, sprievodkyňa od prekvapenia zabudla aj na svoju najhlavnejšiu povinnosť, a tak sa medzi horcami viezli do Topoľčian aj dvaja čierni pasažieri. Polhodinka čakania pri káve a čokoláde z automatu, cesta prímestským autobusom a konečná v Topoľčianskom Podhradí. Konečná pre hromadnú dopravu, začiatok pre pešiu turistiku. Napokon sa v dedinke kúsok od Duchonky zišlo vyše 40 turistov z TK Horec. Prvým cieľom bol Topoľčiansky hrad so svojou typickou vežičkou. Hrad bol zavretý, v zimnom spánku sa vraj bude nachádzať až do konca februára. Náučné tabule nás však informovali, že gotický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Plnil obrannú funkciu proti Turkom, okrem iných majiteľov bol aj strediskom husitov. Poslednými vlastníkmi boli Stummerovci, ktorí sa neskôr presťahovali do kaštieľa v Továrnikoch. Vyfotili sme sa aspoň pred vstupnou bránou a pobrali sa hore zjazdovkou za ďalším prírodným výtvorom. Je ním jaskyňa Opálená skala. Diera v skale má dĺžku asi 47 metrov a hĺbku 13 metrov. Na stenách si všímame nie veľmi honosnú kvapľovú výzdobu. Potešia aspoň veľké cencúle visiace pri vchode. Po jaskyniarskych pokusoch nasleduje stúpanie miernej zasneženým chodníkom na dolomitový vrch Úhrad. Pri hľadaní informácií o tomto archeologicky významnom území našiel internetový vyhladávač množstvo stránok s heslom "sadzobník úhrad". Tak toto teda nie! Na našom Úhrade sa nenachádzajú žiadne sadzobníky, ale kameňozemný val čoby pozostatok hradiska z halštatskej doby asi spred 2500 rokov. Predstavitelia staršej doby železnej si tu pozabúdali sekeromlat, strelky, časti kovového opasku a ďalšie verejnoprospešné predmety. Z vrcholu bol netradičný výhľad na spiaci Topoľčiansky hrad.

     Po oddychu, občerstvení a zahriati sa voňavým škoricovým čajom prichádzame neznačkovaným chodníkom na Mačaciu skalu. Okrem dediniek v okolí okresného mesta je pekný výhľad aj na drevenú rozhľadňu na Marháte, z ktorej sme sa dívali na svet presne pred dvoma rokmi. V blízkosti Mačacej skaly sa nachádza zvláštny prírodný výtvor - asi 8-metrová skalná ihla. Potešil nás aj 20-členný kolektív srniek, ktorý prebehol v lese pod nami. Nepotešil zase šmykľavý terén, ktorý viacerým účastníkom privodil pád na zadok alebo na kolená. A veď nevadí: čo nezahojí samotná príroda, tomu pomôže dolgit. Posledná časť túry už viedla širokou lesnou cestou až na krížne cesty. Časť turistov pokračuje podľa pôvodného plánu do Závady, druhá časť schádza k ranču pod Babicou, kde sa oddá gastronomickým hodom a ochutná výborný jelení guláš. Na ranči sa i teraz v zime producírujú pštrosy, dvojhrbé ťavy a ďalšie cudzokrajné zvieratá. Hrby tiav sú posiate hustým ochlpením, takže nehrozí, že by púštne párnokopytníky dostali akútny zápal predného alebo zadného hrbu. Napokon s jeleňom v žalúdku prichádzame do Bojnej, kde opäť potešíme uja autobusára a napcháme sa do jeho vykúreného diaľkového autobusu.

Začiatok túry v Podhradí	Pred zamknutou bránou Topoľčianskeho hradu	Topoľčiansky hrad	Jaskyňa Opálená skala

Cencúle pri vchode do jaskyne	Úhrad - náš cieľ	Na Úhrade	Pohľad na Topoľčiansky hrad z Úhradu

	Horci na Mačacej skale	Skalná ihla	Na ceste do Závady