Zelené a Biele pleso

12.7.2014

Upršaná túra v Tatrách

    Predpoveď na druhú júlovú sobotu neveštila nič dobrého. Na strednom a severnom Slovensku zamračené, prehánky a dážď. Horci sa do poslednej chvíle rozhodovali, či radšej nezmeniť trasu a namiesto Jahňacieho štítu nejsť niekam západnejšie, kde by toľko vody nehrozilo. Nakoniec sa predsa len plný autobus turistov vybral do Vysokých Tatier. Veď cez obed prehánky hádam ustanú a bude sa dať vystúpiť aj na niekoľkokrát odložený štít. Cestou nás potešili štyri bocianie mláďatá  kŕmené starostlivými rodičmi. Žabacie stehienka môžu byť celkom chutné a výživné raňajky.

    Okolo deviatej hodiny vystupujeme z autobusu na parkovisku kúsok za Tatranskou Lomnicou. Dolinou Kežmarskej Bielej vody sa za dažďa a v blate uberáme k Zelenému plesu. Smerovník síce hovorí o takmer troch hodinách cesty, ale tento údaj je zjavne nadhodnotený. Potok po našej pravej strane hučí, je búrlivý a spenený. Po čase prichádzame k Šalviovému prameňu. Je tu križovatka turistických ciest a miesto s výskytom šalvie lekárskej. Ani sa nenazdáme a zo štrkového chodníka, ktorý vedie k Brnčalovej chate, sa stáva ďalší potok. Toto nie je metafora, ale skutočnosť. Po kameňoch prudko steká množstvo vody, takže podchvíľou nemáme kam stúpiť. Z ľavej strany preskakujeme na pravú, chytáme sa konárov. Pomaly, postupne prichádzame k vytúženej chate. Zapĺňame jedáleň a zahrievame sa teplými polievkami, gulášmi a nápojmi uvádzanými v reklamách povinnou vetou "pite s rozumom". Čakáme takmer dve hodiny, či dážď neustane, ale ten naše prosby i kliatby ignoruje. Zdá sa, že sa ešte zosilňuje. Nikomu sa veru v takomto počasí nechce štverať na pôvodne plánovaný Jahňací štít. I keby sa výstup podaril, viditeľnosť by bola nulová. Okrem dažďa sa v dvojtisícových výškach prevaľuje aj hmla. Po zohriati a občerstvení sa teda rozhodujeme, že namiesto výstupu bude vhodnejší zostup. Nie však tou istou cestou. Ešte kúsok do kopca k Trojrohému a napokon k Veľkému Bielemu plesu. Od neho sa dá zísť dole viacerými chodníkmi, my si vyberáme dolinu tiahnucu sa tesne pod hlavným hrebeňom Belianskych Tatier. I tu je plno vody, miestami priam detské bazény. Čľup sem - čľup tam, mokrí a zabahnení napokon schádzame k chate Plesnivec. Ďalšie teplé polievky a nápoje potešili naše uzimené a premoknuté telá.

    Posledný úsek dnešnej 21-kilometrovej trasy vyústil na štátnej ceste v obci Tatranská Kotlina. Potešila nás nová tabuľa označujúca začiatok náučného lesníckeho chodníka Fľak. To už sa oblačnosť pomaly rozplynula a na chvíľu sa nám ukázal aj nezdolaný Jahňací štít. Niekoľko skupiniek turistov, ktorých nelákali viacrohé a zafarbené plesá, sa hneď ráno vybralo inou cestou a dalo prednosť návšteve Téryho chaty, Štrbského Plesa alebo z Brnčalky vyšli serpentínami na Veľkú Svišťovku a odtiaľ na Skalnaté pleso.

 

V Bielovodskej doline	Búrlivý potok Biela voda	Blížime sa k Brnčalovej chate	Zelené pleso pri chate

Polievky, guláše a nápoje zohrievajú uzimených horcov	Výhľad z Brnčalovej chaty upršaným oknom	Po oddychu odchod k ďalšiemu plesu	Trojrohé pleso

Chodník sa premenil na potok	Smer jasný - chata Plesnivec	V cieli v Tatranskej Kotline	Tabuľa náučného chodníka