Prechod Červenými vrchmi

4.7.2015

Trasa :  Kužnice - Myslenickie Turnie - Kasprowy vierch - Kondracke sedlo - Kondratova kopa - Przelecz Kondracka - Giewont - Przelecz Kondracka - poľana Kondratowa - poľana Kalatowki - Kužnice.
Parametre trasy :  Dĺžka 18 km, prevýšenie 1250 m, náročnejšia vysokohorská túra.
Lokalita :  Poľské Tatry.
Popis :
   Krajinársky veľmi pekná a atraktívna túra s množstvom výhľadov, hlavne z Kasprovho vrchu a z Giewontu. Na Kasprov vrch možnosť ísť lanovkou.

Doprava : vlastným autobusom. Odchod o 4:00 od Supermarketu Šípok a o 4:15 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  12 eur pre členov, 13 eur pre nečlenov.


Červené vrchy (Kasprov vrch, Kondrátová kopa, Giewont)


 
     Už po štvrtý krát vo svojej 15 ročnej histórii sa vybrali turisti z Horca spoznávať krásy poľských Tatier. Tento krát bola ich cieľom východná časť hlavného hrebeňa Červených vrchov.
45 členná skupina turistov z Partizánskeho a blízkeho okolia prichádza do známeho poľského turistického strediska Zakopané o ôsmej hodine. Po krátkej príprave sa prepravujeme miestnymi taxíkmi do východzieho bodu dnešnej túry, horského strediska Kužnice. Tu sa nachádza množstvo stánkov so suvenírmi, stanovisko taxíkov, či už motorových alebo konských, ako aj údolná stanica lanovky na Kasprov vrch. Po spoločnom zakúpení vstupenky do národného parku sme sa vydali po zelenej značke, idúc po kamenistej ceste, vedúcej krásne zeleným lesom popri potoku. Konečne sa dala vychutnávať samota, i keď trošku nečakaná. Väčšina turistov totiž zostala pri lanovke. Cestou hore sme obdivovali krásy okolitej prírody. Za hodinu prichádzame na vyhliadku pri stanici lanovky Myslenickie Turnie (na spôsob Štartu medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým plesom).
Odtiaľto sa cesta zmenila na klasický chodníček. Občasný hukot nás prinútil zdvihnúť hlavu a pozorovať lanovku idúcu zhruba 15 metrov nad nami. Čoskoro sa naše cesty rozišli, stúpali sme na kopec sprava, kým lanovka zamierila vľavo. Les sa skončil, začalo sa kochanie výhľadmi. Počasie bolo prekrásne. Pohľad na rozvetvujúcu sa dolinu pod nami bol úchvatný, rovnako na horstvo, ktoré ju obklopovalo. Vpravo od nás, na severnej vetve hrebeňa, bolo vidieť vrcholový kríž na Giewonte. Kolorit krajiny sa menil, kosodrevina sa miešala so skalami, prechádzali sme akoby skalnými izbami, miestami obklopenými z viacerých strán kamennými stenami, v ktorých panovalo úplné bezvetrie. Stúpali sme postupne po poschodiach tohto horského domu, kým sme sa nedostali tesne pod vrchol. Prešli sme ďalších zhruba 150 výškových metrov a ocitli sme sa pri vrcholovej tabuli a observatóriu na Kasprovom vrchu. Vľavo, asi 50 m pod nami bola vrcholová stanica lanovky s reštauráciou. Po dlhšej regeneračnej prestávke sme pokračovali v túre.
Z vrcholu sme zišli kúsok do Suchého sedla, odkiaľ bolo vidieť serpentíny stúpajúce z Tichej doliny. Východ, čiže Tatry, boli krásne osvietené stále viac páliacim slnkom. Odtiaľto pokračujeme západným smerom na hrebeň Červených vrchov. Červené vrchy majú to, na čo sme v Západných Tatrách zvyknutí: úzky hrebeň, ktorým sa vinie úzky chodníček, skalnaté i trávnaté úseky. Napravo bolo vidieť dolinky so vzdialeným Zakopaným. Viac nás fascinoval pohľad na druhú stranu. Tichá dolina tu chvíľu bežala rovnobežne s nami, no neskôr sa vo veľkom oblúku stáčala na juh. Na západe bolo vidieť Bystrú s Blyšťom. Po pravej strane vystupoval Giewont. Sedlá sa striedali s vrchmi, za Goričkovou prišla Kondratova kopa s odbočkou na Giewont. Na Kondratovej kope si doprajeme dlhšiu oddychovú prestávku. Vrchol sa opäť zaľudnil, no najväčšie zhromaždenie sa situovalo v sedle medzi Kopou a Giewontom. Prudké klesanie do sedla vystriedal záverečný stupák dňa. Tu sa už muselo spomaliť, množstvo ľudí a úzky chodník, na konci spestrený reťazami, znemožnili rýchlejší postup. V tejto chvíli nám to až tak neprekážalo, s náležitou úctou sme si vychutnávali záverečné metre výstupu na poľský národný symbol. O chvíľu sme stáli hore, ocenení nerušeným kruhovým výhľadom. Strávili sme tam asi 15 minút fotením a uhýbaním sa ľuďom, ktorí neustále prichádzali. Vrcholový 15-metrový kríž je impozantný, tabuľka na ňom mnoho vypovedajúca o samotných Poliakoch, slučka chodníka (aby sa nestretali tí, čo prichádzajú, s tými, čo odchádzajú) premyslená. Pozor treba dať na hladký povrch balvanov, vyprofilované miliónmi podrážok, ktoré po nich prešli. Z vrchu a potom aj zo sedla smerom na Halu Kondratowu sa zostupuje dosť prudko, čo po celodennom šliapaní nie je nič príjemné. Výhľad sa stále viac obmedzoval na priľahlé svahy, isté zážitkové vykúpenie priniesla samotná Hala Kondratowa, horská poľana s peknou chatou, kde je možné občerstviť sa. Nasledoval ďalší zostup lesom so záverom v Kužniciach, kde dnešná prekrásna vysokohorská túra končí.


 Vstup do parku  Na chodníku  Kabínka lanovky  Oddych pod lanovkou

 Giewont  Hlavný hrebeň  Na Kasprovom vrchu  Obzretie za Kasprovym

 Hrebeňovka  Goričková  Giewont  Hala Kondratowa