Slovenský raj - Veľký Sokol

23.5.2015

Trasa :  Veľký Sokol ústie - Veľký Sokol - Glacká cesta - Malá poľana - Suchá Belá vrch - pod Vtáčím hrbom - Kláštorisko - Kláštorská dolina ústie - Letanovský mlyn - Pod Tomašovským výhľadom - Biely potok ústie - Čingov.
Parametre trasy :  Dĺžka 20 km, prevýšenie 600 m, stredne náročná túra.
Lokalita :  Slovenský raj.
Popis :
     Veľký Sokol -
tiesňava Veľký Sokol leží na západnom okraji severných svahov Glackej planiny. Východiskovým bodom do nej je bývalá horáreň neďaleko osady Píla. Sprístupňuje ju žlto značená turistická trasa, ide sa proti prúdu potoka. Túra Veľkým Sokolom sa dá absolvovať za 2-3 hodiny. Prechod Veľkým Sokolom je ozajstným turistickým zážitkom. Ide o najdlhšiu tiesňavu Slovenského raja s dĺžkou takmer 6 kilometrov. Skoro počas celého postupu korytom potoka nás z oboch strán sprevádzajú mohutné vápencové skalné zrázy, miestami až 300 metrov vysoké! Na nich môžeme pozorovať prekrásne, pôvodné a veľmi vzácne porasty borovíc, vyrastajúcich akoby priamo zo skál.
     Kláštorisko - horské turistické centrum. Trávnatej plošine kraľuje zrúcanina kartuziánskeho kláštora, o ktorú sa dnes zaujímajú archeológovia a reštaurátori. Reštaurácia, chaty, možnosť občerstvenia.


Doprava : vlastným autobusom. Odchod o 5:00 od Supermarketu Šípok a o 5:15 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  15 eur pre členov, 16 eur pre nečlenov.


V najväčšej tiesňave Slovenského raja - Veľký Sokol

             42-členná skupina Horcov sa po štvrtýkrát vybrala spoznávať tiesňavy Slovenského raja. Tentoraz ich cieľom bolo zdolať najdlhšiu a zároveň najmohutnejšiu tiesňavu Veľký Sokol.  Naším východiskom na túto náročnejšiu 24 kilometrovú túru s celkovým prevýšením 700 metrov bola osada Hrabušická Píla. Z Píly sa vydáme po zelenej značke po poľnej ceste až k ústiu Veľkého Sokola. Nachádza sa v západnom okraji náhornej planiny Glac. Brehy tiesňavy sa týčia do výšky 300 metrov nad jej dnom. Vytvárajú ich skalné zrázy, ktoré nezriedka kolmo padajú dole. Tieto miesta nesú meno Kamenné vráta. Ďalej tu nájdeme Malý a Veľký vodopád s Malými a Veľkými kaskádami. Záver rokliny tvorí Róthova roklina, ktorá je plná väčších či menších kaskád. Prvý prechod tiesňavou sa uskutočnili traja turisti v roku 1898. Z toho obdobia pochádzajú aj prvé fotografie Slovenského raja od V. Forbergera.

Z ústia rokliny sa vydávame žltou značkou k rozvetveniu dolín Veľkého a Malého Sokola. Na rázcestí pokračujeme ľavostrannou vetvou po dne doliny. Hneď od nástupu do rokliny nadobúda krajina charakter typický pre rokliny Slovenského raja. Pre nás turistov to znamená nekonečné preskakovanie potoka z jednej strany brehu na druhu, niekde s použitím lavičiek, kameňov a pováľaných kmeňov stromov. Technické pomôcky (drevené lavičky, rebríky), ako i pováľané  kmene stromov sú značne mokré a šmykľavé, čo mnohým sťažuje prechod touto roklinou. Niektorí sa okúpu pádom do vody, mnohí majú mokré topánky, ale nikto sa nevzdáva zdolať túto náročnú tiesňavu. Čoraz strmším stúpaním brehmi potoka sa dostávame do skalného zúženia doliny s názvom Kamenné vráta. Tu sa začína naozajstná roklina, toto je vstupná brána do Veľkého Sokola. Skalné steny sa tu zužujú a vytvárajú impozantnú tiesňavu hlbokú miestami až 300 metrov. Cez Malé kaskády sa dostaneme s pomocou drevených lavičiek a reťazi k prvému vodopádu s názvom Malý vodopád. Po zdolaní rebríka v jeho tesnej blízkosti sa môžeme kochať pohľadom do rokliny z mostíka nad týmto vodopádom. Ďalej širším dnom doliny pokračujeme k ďalšiemu skalnému skoku s burácajúcou vodou – Veľkému vodopádu, ktorý prekonávame za pomoci kovového rebríka. Za vodopádom nasleduje séria kaskád z názvom Veľké kaskády s drevenými lavičkami, ktoré vás zavedú do rozšírenia doliny. Pokračujeme riečiskom do jej záverečného zúženia – Rothovej rokliny, ktorá predstavuje najužšiu časť Veľkého Sokola s romantickými kaskádami. Dnes je Rothova roklina zavalená množstvom popadaných stromov po veternej smršti, ktorá sa touto oblasťou prehnala v roku 2004. Z závere rokliny odbočíme od potoka doľava k rázcestiu na Glackej ceste.

Unavení, ale spokojní si sadáme k prvému dlhšiemu odpočinku. Z rázcestia pokračujeme po červenej značke. Za necelú hodinku po planine Glac prichádzame k rázcestiu Malá poľana a neskôr ku križovatke Suchá Belá vrchol. Po žltom chodníku napokon dôjdeme na Kláštorisko. Čistinka so zrúcaninami starého kláštora ponúka za dobrého počasia krásne výhľady na Vysoké Tatry, ktoré sa určite oplatí vidieť. Vyberáme proviant a dopĺňame stratenú energiu. Možnosť najesť a napiť sa je samozrejme aj na chate Kláštorisko. Po dlhšej prestávke pokračujú zdatnejší účastníci po žltej značke zostupom k Prielomu Hornádu, konkrétne k ústiu Kláštorskej rokliny, najmenšej tiesňavy Slovenského raja. Je síce maličká, no turistom to vynahrádza v plnej miere svojou krásou. Zostup lesom je strmý a dáva zabrať našim kolenám. Rieka Hornád v týchto miestach počas svojho pôsobenia vytvorila nádherné zákutia, pri pohľade na ktoré sa priam zastavuje dych. Skalné steny ju kde-tu zovierajú do svojho mocného objatia, inde jej dávajú voľnosť a človek tam môže zísť až dole k vode. Na celom chodníku sa nachádza sedem kovových mostov a lávok, asi 320 m reťazí, 140 stúpačiek a zhruba 70 m drevených lávok. Po vyše hodiny adrenalínového prechodu sa dostávame do Hrdla Hornádu, odkiaľ sa cez Helenčin skok za slabých 15 minút dostávame do strediska Podlesok. Väčšia skupina volí ľahšiu alternatívu a po žltej značke schádzajú pohodlnou lesnou cestou na Podlesok, kde dnešnú prekrásnu a zároveň náročnú túru končíme.

 

Pred roklinou
Veľký Sokol
Žltohlav európsky Riečka Sokol Nespočetné prechody
cez vodu

Z rebríka na rebrík Kamzík Ešte pritvrdiť Kvalita pokračuje...

... aj rebríky Záružlie močiarne Pravá roklina Kvalitné rebríky

Glacká cesta Veterán Glac - horáreň Kláštorisko