Cena : členovia TK 10 €, nečlenovia 11 €.
Vzhľadom na veľký záujem o túto akciu žiadame všetkých príhlásených, aby čo najskôr uhradili poplatok za autobus v predajni X-šport pri podchode. Uprednostnení budú turisti, ktorí sumu uhradia.
Za gulášom cez maďarskú roklinu
Po piatich rokoch sa horci opäť vychytili navštíviť našich južných susedov, aby dokončili to, čo im prvý raz nedovolilo počasie. Prejsť menšou tiesňavou a vystúpiť na 700-metrový vrch Dobogó.
Jeden autobus, jeden mikrobus a dve autá – taká hromada plechu bola potrebná na odvoz šiestich desiatok turistov do maďarskej dedinky Domos neďaleko Ostrihomu. Prvá časť túry v sopečnom pohorí Vyšegrádske vrchy začína pri budove prístavu postavenom na základoch bývalej strážnej veže rímskeho impéria. Dostávame sa ku Kaplnke pri posvätnom strome a kúsok vyššie už začína roklina Rám Szakadék, ktorá pripomína tiesňavy nášho Raja. Nie je síce taká pekná ako Suchá Belá či Veľký Sokol, ale aj tu môžeme obdivovať niekoľko vodopádov a skalných mís, stúpať po rebríkoch a pridŕžať sa zábradlí a lán. Skalné steny vedľa nás narastajú až do výšky 30 metrov. Počas výstupu sa pomedzi nás preplieta akási skupina maďarských detí – možno miestny turistický krúžok, možno oneskorený pioniersky tábor. Nezdalo sa, žeby mali nejakého vedúceho, napriek tomu postupujú disciplinovane a bez úrazu sa dostávajú hore.
Po oddychu na upravených lavičkách pokračujeme v stúpaní. Horná časť tohto úseku trasy vedie po okraji sopečného krátera. Hore na hrebeni sa z rozhľadne Rezsó kocháme pohľadmi na krásnu prírodu, hlavne na Dunaj, ktorý sa kľukatí medzi pohoriami, na ostrovy, most medzi Štúrovom a Ostrihomom a na lode plaviace sa po veľtoku. Ešte nás upúta drevená šamanská brána, ktorá vedie k Obradným skalám. V dávnej minulosti tu prebiehali šamanské rituály. Postupne prichádzame na vrchol Dobogó. Okrem murovanej chaty a viacerých bufetov stojí v rade šesť kotlov maďarského gulášu. Každý sa niečím líši. Spoločným znakom však je, že okrem bežných ingrediencií v nich pláva aj mrkva a petržlen, na čo pútnici z Hornej Nitry nie sú veľmi zvyknutí. Niektorým sladkastná príchuť tak vadila, že pokrm ani nedojedli a darovali ho spolusediacim. Iní si do taniera s plávajúcou koreňovou zeleninou kydli poriadnu lyžicu pikantnej pasty, aby si ako-tak vylepšili chuť kúpeného guláša. K tomu ešte nevýrazné pivo – nuž, gastronomické očakávania viacerých z nás sa nenaplnili.
Ešte sú pred nami asi dve tretiny z 21-kilometrovej trasy. Odchádzajúc z vrchola nás zaujme niekoľko veľkých júrt, ktoré teta upratovačka práve dovysávala výkonným vysávačom. Jurty vedľa kamennej chaty? Vlastne – nič čudné, veď Uhri boli pôvodne kočovné kmene. Po prechode lesom, kde sa kŕmime drienkami a černicami (fekete bobula), prichádzame na Šibeničný vrch. Práve sa tu stavia drevená rozhľadňa. Prísť tak o pár dní neskôr, mali by sme ešte krajší výhľad na malebnú podunajskú krajinu. Nasleduje fascinujúci skalnatý hrebeň nazvaný Divoké skaly. Pohybovať sa tu treba pomaly a opatrne, pretože na štrkovom podloží sa dosť šmýka. Zopár horcov veru aj okúsilo, aká tvrdá je maďarská zem. Po náročnom zostupe opäť prichádzame ku Kaplnke. Okolo farmy plnej zvierat, ktorej kraľuje osol s predlhými ušami, sa vraciame k východziemu bodu do obce Domos.
Kvôli nedostatku času sa vzdávame návštevy hradu Vyšegrad. Uprednostňujeme prehliadku ostrihomskej baziliky, ktorá je najväčšou sakrálnou stavbou v Maďarsku a treťou najväčšou v Európe. So svojou 100-metrovou výškou a 118-metrovou dĺžkou pôsobí skutočne impozantne. V minulosti slúžila aj na korunováciu uhorských kráľov. Pod bazilikou sa nachádza zachovalý kráľovský hrad. V bočnom nádvorí si prezeráme expozíciu zvonov, ktoré kedysi boli funkčnými zvonmi na vežiach baziliky, no zub času im nahlodal kovové telo a spôsobil na ňom praskliny a diery. Prehliadkou katedrály končíme našu návštevu južných susedov a vraciame sa cez 509-metrový most Márie Valérie späť na Slovensko.
|
|
|
|
|
Štart v obci Domos |
Zvieracia farma |
Vyrezávaná lavička
pri kaplnke |
Horci pred altánkom |
