Lyžovačka i túra na Malinom Brde

     Takmer päťdesiat záujemcov sa s turistickým klubom Horec vybralo predposlednú februárovú sobotu do Veľkej Fatry, kde sa nachádza známe lyžiarske stredisko Malinô Brdo. Časť turistov zamenila vibramy za lyžiarky a oddávala sa pôžitkom pri zjazdovom lyžovaní. Väčšina absolvovala náročnú zimnú túru po vrcholoch severnej časti Fatry.

     15-kilometrová trasa začína vo Vlkolínci. Je to síce malá podhorská osada, ale zato s veľkým významom. Založená bola v 14. storočí drevorubačmi a uhliarmi. Dnes je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Typické zrubové domčeky pomaľované pastelovými farbami očarili nielen bežných návštevníkov, ale aj úradníkov UNESCA, a tak je Vlkolínec od roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. My si vychutnávame prechod úzkymi uličkami, fotíme starú studňu, zvonicu pokrytú šidľom, dlhé dvory s obytnými a hospodárskymi budovami.

     Po opustení obce prichádzame po zasneženej lesnej ceste do sedla pod Vtáčnikom. Čaká nás výstup na 1209-metrový vrch Malinné, kde sa nachádza horná stanica lanovky. Už z diaľky počujeme hudbu a hlasy z reproduktorov. Zrejme nejaký pretek v lyžovaní. Keď sa pred poludním dostaneme na vrchol, rozprestrie sa pred nami široká zjazdovka so stovkami lyžiarov. Medzi nimi je aj 14 našich, ktorí si spolu až šesť hodín užívali svahy Malinovho Brda. V hoteli Malina si doprajeme oddych a teplú cesnakovú polievku.

     Na pláne je ešte výstup na strmý kopec Sidorovo, kam vedie chodník so sklonom vyše 45 stupňov. Na náročnú trasu sa vydáva 23 pešiakov, ostatní schádzajú do Ružomberka. Okolo cvičných lezeckých skál a popri mini zoologickej záhrade, kde však teraz vo februári zíva len prázdna ohrada, sa dostávame pod úpätie. Lesný chodník vedúci nahor je nielen príkry a zasnežený, ale i zľadovatelý. Počas výstupu sa snažíme vyhnúť šmykľavým úsekom odbáčaním do lesa, prechodom cez krovie, chytáme sa kríkov, kmeňov a pomaly postupujeme. Pomáhame si turistickými či prírodnými palicami, aj horolezeckými mačkami. Občas sa však predsa len niekto pošmykne, padá, kĺže sa pár metrov dole, doudieraný vstáva a pokračuje silou vôle ďalej v stúpaní. Napokon prichádzame na vrchol. Odmenou za námahu nám je fantastický výhľad z vtáčej perspektívy na Vlkolínec, i na zasneženú západnú časť Nízkych Tatier.

     Zostup do Ružomberka už nebol taký náročný, pretože chodník bol našťastie bez ľadu. Popri kalvárii sa dostávame na námestie, kde si prezrieme tehlovočervený kaštieľ slúžiaci ako radnica. Námestie spájajú s "dolným mestom” známe schodištia typické pre Ružomberok. Je ich šesť. My si vyberáme Ružové schody a okolo mauzólea Andreja Hlinku prichádzame k benzínovej pumpe, kde sa nalodíme do nášho autobusu.

Pri náučných tabuliach	Upravený prameň	Príchod do Vlkolínca, v pozadí Sidorovo	Úzke uličky v obci

Vlkolínec je zapísaný...	aj na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO	Typická vlkolínska architektúra

	Roľnícky dom - múzeum	Žeby krokodíl?	V sedle pod Vtáčnikom

			Horná stanica lanovky

Jeden z našich lyžiarov	Zjazdovka	Spolu bolo na lyžiach...	14 horcov

Vrcholová fotografia na Malinom Brde	Cvičné lezecké skaly	Mini zoologická záhrada	Horci na vrchole Sidorova

	Pohľad zo Sidorova	Západná časť Nízkych Tatier	Pohľad na Vlkolínec z vtáčej perspektívy

1099-metrové Sidorovo	Radnica v Ružomberku		Budova radnice z boku