Slnkom ožiarená Oselná skala

     Prvá decembrová sobota privítala početnú skupinu turistov z klubu Horec mrazivým, ale zato slnečným počasím. 16. zájazd tentoraz smeroval iba hen za humná. Autobus, ktorý bol vďaka úspešnému roku zadarmo, nás doviezol k múru uhereckej priehrady. Popri priehrade, ktorá je už takmer napustená, sa tridsať dvojnohých a dvaja štvornohí turisti vybrali po zelenej značke do Drahožickej doliny. Najprv kráčame iba po rovine, neskôr za Vojtechovom stúpame i do strmšieho kopca. Zasnežené stromy, štvrť metra snehu pod nohami a ďaleký výhľad bol priam pastvou pre oči. Cestou nás sprevádzajú náučné panely, z ktorých sa dozvedáme, aké rastliny a živočíchy sa v tejto lokalite nachádzali pred dvesto miliónmi rokov. V tom čase tu bolo plytké more, čoho dôkazom sú nálezy zvyškov hlavonožcov, koralov, ulitníkov, ale i väčších zvierat podobných delfínom či krokodílom. Neskôr tu žili a množili sa aj viaceré druhy dinosaurov. Tak ako tu, more kedysi bolo aj vo Veľkých Kršteňanoch, v okolí Bratislavy a v iných častiach Slovenska. Nie sme my až takí vnútrozemskí chudáci, ako sa občas tvárime.

     Pri Oselnej skale sa zišlo množstvo turistov, a to z viacerých klubov okolitých dedín. Po zápise do návštevnej knihy sa šmykľavým chodníkom štveráme na samotný vrchol. Odtiaľ nám príroda ponúka nádherné pohľady na Inovec, Strážov, Vtáčnik, i Kľak s nezameniteľným tvarom. Slnkom ožiarená a snehom obsypaná skala je výborným objektom pre nenásytné objektívy digitálnych foťákov. Poponúkame sa medovníkmi a destilátmi, porozprávame sa o plánoch na budúci rok. Náučný chodník ďalej vedie popod 725-metrový Hrubý vrch, čo je najvyšší bod okresu Partizánske. Nachádza sa na ňom telekomunikačný vykrývač. Kto sa chcel dostať až na vrchol, musel prekonať príkry svah, brodiť sa 30-centimetrovým snehom a podliezať popadané kmene. Zasnežená rozprávková krajina však stála za tú námahu.

     Ešte pár kilometrov po pohodlnej ceste a prichádzame na rozsiahle lúky v oblasti zaniknutého štálu Brezová. Zo západného okraja lúky sa tvarovou značkou dá prísť k chránenej prírodnej rezervácii Dobrolínske skaly. Vo vápencových skalách hniezdi 26-metrová Dobrolínska jaskyňa, v ktorej zimujú netopiere. Väčšina účastníkov však rezerváciu dobre pozná, a tak sa radšej ponáhľa na chatu Brezová. Tam na čistinke blčí oheň a hrá živá hudba. Doďaleka znie zvuk harmoniky, gitary a ozembuchu. Ľudí je tu naozaj neúrekom. Veľkouhereckí turisti ponúkajú príchodzím guláš, no ako to už na Slovensku býva, nie vždy platí, že kto skôr príde, ten aj skôr melie. I medzi turistami sú rovní a rovnejší... Komu sa neušlo, dá si aspoň čaj a pochrúme zopár sladkostí. Najmladšieho účastníka – iba dva a pol ročného Adamka – odmenil podpredseda za krásny výkon odznakom klubu. Potom sa poberieme cez kopec do podhorskej obce Radobica. Symbolom takmer 700-ročnej dedinky je ihličnatý strom so štyrmi vetvami zospodu ovenčený ratolesťami. Obec je východzím miestom viacerých cyklistických trás. V miestnej krčme preplnenej do prasknutia pokračujeme v zábave a vymieňame si zážitky z dnešnej slnečnej 13-kilometrovej túry.