Prvýkrát na Sandbergu a Devíne

     Predposledný tohtoročný autobusový zájazd turistického klubu Horec smeroval do Malých Karpát. Vyše pol stovky turistov sa tretiu októbrovú sobotu dopravilo do Bratislavy-Dúbravky, aby po prvý raz spolu vystúpili na Devínsku Kobylu, navštívili významnú paleontologickú lokalitu Sandberg a pozreli si povesťami opradený hrad Devín.

     Počasie nebolo celkom ideálne, všade vládla hmla a mierne popŕchalo. Nenáročná, asi 13-kilometrová túra viedla od kostola v Dúbravke svahmi Malých Karpát až na najvyšší bod – 514-metrovú Devínsku Kobylu. Celá lokalita je národnou prírodnou rezerváciou s ochranou vzácnych druhov rastlín a vedie ňou náučný chodník. Z panelov sa dozvedáme, že sa tu vyskytujú suchomilné druhy ulitníkov, sága stepná, modlivka, vzácne motýle, hady, sokoly a myšiaky. Z flóry sa tu dá nájsť hlaváčik jarný, vzácne poniklece, aj ružový sinokvet mäkký. Na vrchole je prístrešok, kde si doprajeme oddych a dokrmujeme sa. Kvôli hmle však analógový obraz okolitej krajiny mal mizernú kvalitu. Len pár minút od najvyššieho bodu Kobyly sa nachádzajú ruiny vojenských objektov. Keďže informácie o nich sú voľne prístupné aj na internete, môžeme prezradiť, že v časoch studenej vojny tu bolo sídlo protivzdušnej obrany Bratislavy spolu s raketovou základňou. Betónové silá, bunkre, radary a kasárne sa stavali a inštalovali v rokoch 1979 až 1983. Odpaľovacie rampy boli štyri, spolu obsahovali 16 protilietadlových rakiet typu NEVA. Dnes je základňa v dezolátnom stave a je ľahko prístupná.

     Náučným chodníkom pokračujeme Bočnou cestou na Sandberg. Je to chránené nálezisko nachádzajúce sa na území Devínskej Novej Vsi. Sandberg tvoria horninové zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve pred desiatkami miliónmi rokov. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov, ale aj väčších morských a suchozemských živočíchov. Boli tu nájdené početné zuby žralokov a treťohorných veľrýb, pozostatky korytnačiek, fragmenty kostier opíc, tuleňa i nosorožca. Unikátnym nálezom sú zuby antropoidnej opice dryopiteka. Niektorí z nás mali šťastie a natrafili na niekoľko mušieľ či schránok ulitníkov. V skale sme mohli obdivovať takmer 20-centimetrovú „zatavenú“ hrebenatku, ktorá sa počas života pohybovala prudkým vytláčaním vody z medziulitného priestoru.

     Okolo Weitovho lomu prichádzame k hmyziemu hotelu. Je to skrinka obsahujúca šišky, kôru stromov, konáriky a iný drevný odpad, ktorá slúži na prilákanie mnohých druhov opeľovačov. Podobný hotel sa dá využiť aj v našich záhradách. Aby sa v prírodnej rezervácii Devínska Kobyla nepremnožili invazívne druhy rastlín, chovajú sa tu kozy, ktoré tieto nežiaduce byliny a kríky spásajú. Na prístup k pastvinám im slúži sympatický drevený most, takzvaný kozí mostík, popod ktorý vedie turistická značka.

     Napokon prichádzame do obce Devín. Víta nás niekoľko bufetov a reštaurácií ponúkajúcich ríbezľové víno, špeciálne klobásy či hovädzí guláš s ríbezľami. Aj keď posledne menovaný pokrm sa s onou ovocnou prísadou môže zdať zvláštny, chuť mal veľmi dobrú. Pod hradom si pozrieme sútok Moravy s Dunajom, prejdeme cez skalnú bránu a potom sa vyberieme hore na hradné bralo. Zrúcaniny gotického, neskôr slohovo prestavaného hradu, sa majestátne vypínajú na strmej skale. Pôvodne bolo na tomto mieste hradisko keltského a neskôr rímskeho etnika. Hrad bol dôležitou súčasťou sústavy pohraničných pevností Uhorského kráľovstva. Podľa viacerých slovenských spisovateľov a dejateľov je Devín symbolickým začiatkom dejín našej krajiny a spája v sebe tradície Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie. Kult tohto hradu vyvrcholil v pamätnom výlete štúrovcov na Devín v apríli 1836. Tu štúrovci na „hroboch dávnej slávy“ prisahali vernosť národu a jeho túžbam.