Uverejnené články o TK Horec v roku 2018


Inovec so zahmleným výhľadom

      Januárový zájazd, ktorý zorganizoval turistický klub Horec, smeroval do dedinky Selec, odkiaľ presná päťdesiatka turistov začala stúpať na najvyšší vrch Považského Inovca. V pláne bolo navštíviť vyhliadkovú vežu, pozrieť si lyžiarske stredisko a občerstviť sa v známej chate pod vrcholom.

      Dlhý had horcov sa kľukatí najprv po zablatenej poľnej ceste a neskôr po strmom zasneženom chodníku do 1042-metrovej výšky. Cestou stretávame sedem laní. Po dvoch hodinách šľapania a prekonaní 770 výškových metrov postupne prichádzame na vrchol. Tu sa nachádzajú dva telekomunikačné vysielače, prístrešok, vrcholová kniha a 21-metrová kovová veža. Meteorologicko-telekomunikačná rozhľadňa bola postavená pred dvoma rokmi a vyhliadkové podlažie prístupné verejosti je vo výške 16 metrov. Žiaľ, kvôli hustej hmle nie je ani z veže dobrý výhľad. A tak väčšinu času strávime pod prístreškom, kde oslávime polstoročnicu našej členky Hildy. Zákusky a slané i sladké pečivo pokryjú celý stôl. Čo-to sa ujde aj tehlovočervenému brhlíkovi, ktorý neustále skacká okolo a hľadá odrobinky. Teplomer pribitý k prístrešku ukazuje +2 stupne. V januári a v takejto nadmorskej výške je to dosť nezvyklé.

      Keďže na vyhliadkovú skalu sa neoplatí trepať, popri zjazdovke a dvoch vlekoch schádzame do Chaty pod Inovcom. Spolu s nami sa v nej tiesni vyše osemdesiat hladných a smädných návštevníkov. Tentoraz personálu nevadí, že niektorí hostia si ujedajú aj z vlastných zásob. Minule nám totiž chceli účtovať „prenájom lavičiek“ pred chatou, pretože sme si dovolili ich nápoje zajedať vlastnými paštétami.

      Po dokŕmení a ohriatí postupujeme smerom nadol po červenej značke; tá prechádza celým Inovcom z Trenčína až do Hlohovca. Zastavujeme sa pri náučnom paneli, ktorý nás informuje o pustovníkovi žijúcom v 17. storočí v jaskyni pod neďalekými skalami. Pôvodne zeman František Rozvadský v mladosti nechtiac zavinil, že jeho snúbenicu upálili na Trenčianskom hrade ako bosorku. Stal sa pustovníkom a v skalách sa dožil 78 rokov. A my, nie ako pustovníci, ale skôr vandrovníci, schádzame do Trenčianskeho Jastrabia, kde v krčmičke ohúrime celé osadenstvo krásnymi piesňami. Miestni štamgasti mali hodinový kultúrny program úplne zadarmo. Spev horcov neutíchol ani v autobuse, a tak sa celou cestou domov ozývajú medzi sedadlami slovenské ľudové a české country piesne.

Ľubo Mazán, Tempo, 19.2.2018




Turisti z Horca bilancovali

      Koncom januára sa takmer trištvrte stovky turistov z klubu Horec zišlo na svojej výročnej schôdzi. Tentoraz v klube spoločenských organizácií, ktorý účastníkom poskytol nielen strechu nad hlavou, ale aj chutnú stravu a možnosť premietnuť si nahonobené fotografie.

      Prítomných privítal predseda klubu Peter Horváth. Ešte pred schvaľovaním programu schôdze sme si minútou ticha uctili pamiatku zosnulého Juraja Jenisa, dlhoročného člena výboru a predsedu cyklosekcie, ktorého vo veku 52 rokov premohla zákerná choroba. V správe o minuloročných akciách sme sa dozvedeli, že klub zorganizoval 17 turistických podujatí, z toho až 16 autobusových zájazdov. K najatraktívnejším túram patrila návšteva Malej Fatry a Starhradu, prechod Monkovou dolinou v Belianskych Tatrách s množstvom kamzíkov a svišťov, pohľad na Závojový vodopád v Slovenskom raji, výstup na Sitno s rekordnou 109-člennou účasťou, ale i 3-dňový zájazd do Krkonôš na severe Čiech s výstupom na najvyšší vrch našich susedov Snežku. Celkovo sa minulý rok na akciách zúčastnilo 330 turistov, ktorí prešli vyše 800 kilometrov.

      Po informácii o finančnom stave klubu nasledovalo schvaľovanie plánu túr na tento rok. Je naplánovaných 19 zaujímavých akcií.

      Medzi nimi nebude chýbať februárová lyžovačka v Jasenskej doline a výstup na Lysec, guláš na Veľkej Javorine, prechod Martinských holí, výstup na Ostrý Roháč a Plačlivé, v Nízkych Tatrách opäť navštívime Sinú a Bôr, vo Vysokých prvý raz prekonáme Veľkú i Malú Svišťovku, v Karpatoch za jeden deň dobijeme tri hrady počnúc známym Pajštúnom, budeme obdivovať Starohutský vodopád, pozrieme si tretí najvyššie položený hrad na Slovensku Zniev a v Rakúsku sa pokúsime vystúpiť na Hochschwab. Asi najzaujímavejšou akciou bude dvojdňovka Za krásami Gemera, v rámci ktorej po prvý raz zdoláme Kojšovu hoľu, Zádielsku roklinu a Turniansky hrad.

      Predseda oboznámil účastníkov výročnej schôdze o blížiacej sa cyklistickej akcii Baťovianska galuska, o usilovnosti našich značkárov pri obnove turistického značenia, i o stave členskej základne. V súčasnosti má klub 124 členov, čo je rekord v jeho doterajšej 18-ročnej histórii. Nasledovalo odmeňovanie najaktívnejších turistov minulého roku. Za plný počet absolvovaných zájazdov si poukaz na tohtoročné Roháče odniesol Ľubo Mazán. Ďalšími poukazmi boli odmenení Ľudka Šalgová, Peter Psota, Renáta Boriková a Peter Horváth. Po diskusii a prestávke s občerstvením si účastníci premietli fotografie z posledných podujatí. Turistický klub Horec verí, že z ponúknutých túr na tento rok si každý vyberie to, čo ho najviac zaujíma a v prírode spolu zažijeme krásne a nezabudnuteľné chvíle.

výbor TK Horec, Tempo, 5.2.2018




Triatridsať horcov v Skalnej bráne

      Prvá tohtoročná akcia zaviedla 33 horcov len pár kilometrov od rodného mesta. Z dolného pomníka sa turisti vrátane štvorročného Peťka vybrali k salašu a po náučno-relaxačnom chodníku, ktorý pred pár rokmi vybudovali študenti gymnázia, sa dostali až na lúku s bývalou chatou Ondrej. Áno, bývalou, pretože po chate dnes nie je ani pamiatky. Čo komu spravila, že musela byť násilne odstránená, to nikto netuší...

      Po žltej turistickej značke, ktorú obnovovali naši kluboví značkári, prichádzame na Hlboké. Rozľahlé lúky a zopár domčekov tu vytvára romantickú atmosféru. Po chodníku so stopami konských kopýt prichádzame k novopostavenej kaplnke. Občerstvíme sa a spravíme prvý dnešný zápis do návštevnej knihy. Potom už stúpame k prírodnému úkazu, ktorý sa skrýva pod vrchom Kopanica. Uprostred hustého lesa čnie skalisko s niekoľkometrovým otvorom – Skalná brána. Vchádzame do brány a strmým šmykľavým briežkom sa dostávame na jej hornú úroveň. Blato okolo brány je skutočne klzké, musíme sa pridržiavať natiahnutých lán a konárov. Pri skale sa nachádza ďalšia kniha, takže pribudne druhý dnešný zápis. Po lese pobehujú srnky, vidíme nielen ich biele zadočky, ale aj množstvo bobkov. O pol kilometra ďalej si poriadne oddýchneme v sedle Plešovica, ktoré je známe ako križovatka šiestich lesných ciest a chodníkov. Jedna účastníčka prekvapila ostatných svojim pokrmom – ako vegánka nielenže vytiahla špeciálnu nádobu s ultra zdravým pokrmom, ale nemajúc iné nástroje, začala exotickú zeleninu pojedať paličkami čerstvo odlomenými zo stromu. Tak teda dobrú chuť. Väčšina však dala prednosť saláme, klobáse a iným vysoko škodlivým údeninám.

      Zo sedla sa poberáme na lúku Kolianová. Okrem stola, lavičiek, horiaceho ohňa a vône špekačiek na nás čaká i tretia vrcholová kniha. Dnes tých zápisov bude veru požehnane. Zvítame sa s turistami z okolitých obcí, zaželáme si šťastný nový rok a poponúkame sa tuhými i kvapalnými rekvizitami. Kolianová je známa výskytom vzácnych poniklecov a ďalších chránených rastlín, ale i množstvom kliešťov, ktoré tu majú svoje hniezda. Zajeme si, pofotíme sa a po rozlúčke s priateľmi smerujú naše vibramy k dnešnému poslednému cieľu – k letohrádku Babylon nad Brodzanmi. Dnes zrúcanina, kedysi malebné letné sídlo Natálie Oldenburgovej, netere Puškinovej manželky. Letohrádok býval plný obrazov, vzácneho nábytku, hudobných nástrojov, množstva kníh a umeleckých diel. Na terase stál dokonca veľký hvezdársky ďalekohľad. Pred pár rokmi bola snaha o rekonštrukciu stavby, v súčasnosti je však znovu vydaná napospas zubu času. Zbúraná chata Ondrej, rozpadajúci sa Babylon, zničené sochy spisovateľov v brodzianskom parku – nie sme my náhodou na Slovensku?

      Podaktorí autom, podaktorí autobusom, podaktorí peši popri hlavnej ceste a zopár vytrvalejších i cez pole okolo nevoňavého smetiska sa vracajú k dolnému pomníku, kde dnešná 19-kilometrová túra končí.

Ľubo Mazán, Tempo, 22.1.2018




Stopäťdesiat turistov na Žarnove

      Traja organizátori – Turistický klub Horec, KST Žarnov Oslany a Regionálna rada KST v Prievidzi zorganizovala 27. decembra Vianočný výstup na Žarnov. Pre Horec to bol už 18. ročník tejto tradičnej zimnej akcie, zatiaľ čo oslianski turisti si pripomenuli okrúhle jubileum vzniku svojho klubu. A tak sa na Žarnove nielen stretávalo, ale aj oslavovalo.

      V stredu medzi sviatkami sa pred desiatou hodinou na točni autobusu v Ľubianke začalo schádzať veľké množstvo turistov z viacerých klubov. Nakoniec sa nazhromaždilo vyše 150 milovníkov prírody. Po novej žltej trase sa cez lúku a listnatý les dostali do sedla a napokon i na 840-metrov vysoký sopečný vrch Žarnov nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik. Snehu nebolo ani zamak a na vrchole strašne fúkalo. Potešil nás aspoň pekný výhľad na okolité horské chrbty. Menším prekvapením bola prítomnosť asi ročného čierneho kocúra, ktorý sa chúlil pod schránkou s návštevnou knihou a vypytoval od ľudí niečo pod zub. Mal šťastie – okrem iných dobrôt sa mu ušlo dokonca i trochu pražskej šunky.

      Kvôli silnému vetrisku sa účastníci akcie dlho na vrchole nezdržali, radšej sa vrátili do závetria v sedle, kde traja predsedovia predniesli svoje prejavy. František Szalay pripomenul 10. výročie založenia KST Žarnov Oslany, rozdal prítomným pamätné listy a upomienkové predmenty. Pár slov o turisticke, jej význame pre človeka a o nových značkách povedal Milan Lomnický, predseda Regionálnej rady v Prievidzi. Peter Horváth pozval na ďalšie podujatia, ktoré v najbližších dňoch organizuje turistický klub Horec a daroval účastníkom kalendáriky na rok 2018 s krásnou fotkou Vtáčnika. Po skončení oficiálnej časti sa ľud začal postupne presúvať dole na Ľubianku, kde v zariadení Red Dollars na všetkých čakala dobrá kapustnica, čaj s rumom a ďalšie tuhé i tekuté dobroty, ktoré potešili chuťové i čuchové bunky turistov.

Ľubo Mazán, Tempo, 15.1.2018