Uverejnené články o TK Horec v roku 2018


Deň s Horcom na Javorine

      Prvú aprílovú sobotu sa dva plné autobusy turistov vybrali do pohoria Biele Karpaty. Horci mali na pláne vystúpiť na najvyšší vrch tohto pohoria – Veľkú Javorinu, navštíviť dve vyhliadkové veže a 18. výročie vzniku klubu osláviť posedením pri guláši.

      Na túto zaujímavú športovo-poznávaciu akciu prijalo pozvanie až 108 turistov. Prvým cieľom, ktorý navštívili, bola drevená rozhľadňa Obecnice nachádzajúca sa nad obcou Javořina. 13-metrová veža poskytla pekný polkruhový výhľad na východnú časť moravskej planiny. Po návrate na červenú značku pokračovali účastníci nenáročnou lesnou cestou ku Kamennej búde, kde si spravili občerstvovaciu prestávku. Pekné počasie vyhnalo z bytov aj mnoho domorodých milovníkov prírody, a tak sa na chodníku ponevierali celé stovky turistov a cyklistov. Ešte pred poludním prichádzame na vrchol Veľkej Javoriny, ktorý sa nachádza vo výške 970 metrov. Kraľuje mu veža s telekomunikačnými zariadeniami. Pôvodne tu bol len 15-metrový stožiar postavený pred šesťdesiatimi rokmi, dnes je to moderný 80-metrový vysielač. Pol kilometra od vrcholu je umiestnený pamätný kameň s nápisom: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Javorina je totiž symbolom česko-slovenskej vzájomnosti a každoročne sa tu konajú slávnosti našich bratských národov. Tieto známe oslavy založili štúrovci ešte v 19. storočí. Nachádza sa tu aj hraničný stĺp so štátnymi znakmi Slovenska, Čiech a Moravy, a tiež niekoľko pomníkov.

       Okrem historických zaujímavostí je Javorina známa aj ako prírodná rezervácia s ochranou vzácnych druhov rastlín (mliečivec alpínsky, mesačnica trváca) a živočíchov (fuzáč alpský a bukový, vzácne pavúky, salamandra škvrnitá a žabka kunka žltobruchá).

      Kúsok pod vrcholom, iba 50 metrov od lyžiarskeho vleku, nás do svojich útrob pozvala Holubyho chata. Pomenovaná je podľa známeho botanika, entografa a popredného predstaviteľa národného hnutia Jozefa Holubyho. Rustikálne aranžovaná reštaurácia nám ponúkla občerstvenie a oddych. Chata vo svojich horných poschodiach poskytuje aj ubytovanie. Menšia skupinka našich turistov sa vybrala ešte na ďalšiu vyhliadkovú vežu Jelenec. Cestou po hrebeni Karpát ich potešila záplava snežienok. Jelenec bol kedysi vojenský vysielač, teraz je to kovová turistická rozhľadňa. Týči sa do výšky približne 40 metrov a výstup kolmo hore po úzkom rebríku dokáže mnohým zdvihnúť hladinu adrenalínu.

      Napokon po prejdení asi dvadsiatich kilometrov všetci schádzame do obce Cetuna. Tam v Country & Western salóne na každého čaká výborný guláš. Jedlom, predajom klubových tričiek a spevom slovenských piesní tak vyše stovka horcov oslávila výročie vzniku svojho klubu.

Ľubo Mazán, Tempo, 16.4.2018




Horci na sopečnom Buchlove

      Druhú marcovú sobotu sa turisti z Partizánskeho a okolia vybrali do pohoria Vtáčnik. Ich cieľom bolo vystúpiť na známe výhľadové vrchy – tisícmetrový Buchlov a osemstometrový Žarnov.

      Z obce Kamenec kráčame okolo lyžiarskeho strediska Sekaniny a popri horskom potoku Bystrica. Pred odbočkou na Zadnú lúku opúšťame modrú značku a strmo stúpame do prírodnej rezervácie Veľká skala. Uprostred hustého lesa sa vypínajú vysoké skalné bralá, či už patriace k onej Veľkej skale alebo k rozsiahlemu bloku Dvanásť apoštolov. Niektorí z nás skalnaté prekážky obchádzajú, niektorí cez ne preliezajú. Počasie je slnečné, pôda najprv bez snehu, vo väčších výškach sa postupne objavuje mokrý sneh. Pár metrov od skupinky turistov prebehlo stádo srniek, pätnásť centimetrov (!) od jednej účastníčky schovanej za stromom i vypasený diviak. Dievčatá sa však báť nemusia, pretože divé svine vyhľadávajú prevažne žalude. Klzký terén spôsobil horcom i zopár pádov, nič vážne sa našťastie nestalo.

      Po prekonaní 780 výškových metrov sa konečne dostávame na Buchlov. Zo skalnatého vrchu vulkanického pôvodu je nádherný výhľad. Treba si však dávať pozor, pretože skaly sú strmé a šmykľavé. Prelistujeme si knihu návštev, ktorá vypovedá, že 1040-metrový Buchlov je obľúbeným cieľom mnohých milovníkov prírody. Pokračujeme ďalšou prírodnou rezerváciou a strmo schádzame k chránenému jaseňu štíhlemu. O jeho parametroch a význame nás informuje náučný panel. Skúšame jaseň objať, no päť ľudí na to nestačí. Obvod kmeňa je vyše 6 metrov a vek sa odhaduje na 250 rokov. Ďalším pozostatkom sopečnej činnosti v pohorí Vtáčnik je Sladná skala a napokon známy Žarnov, kam prichádzame okolo druhej hodiny. Z vrcholu sa rozhliadame dookola. Pohľad nám padol na krásne zasneženú zjazdovku nad Hornou Vsou, ktorá je, žiaľ, už niekoľko rokov nevyužívaná a vlek je zničený.

      Návšteva dvoch prírodných rezervácií, niekoľkých bizarných skalných útvarov, stretnutie s pravou slovenskou sviňou a oddych pri vzácnom strome – to boli prírodné a kultúrne zaujímavosti, kvôli ktorým sa oplatilo päťdesiatke turistov obuť vibramy.

Ľubo Mazán, Tempo, 19.3.2018




Zasnežená Veľká Fatra

      Plný autobus turistov plus dve autá sa tretiu februárovú sobotu vybralo s turistickým klubom Horec do Jasenskej doliny, známeho rekreačného a lyžiarskeho strediska. Desiatka lyžiarov si počas piatich hodín vychutnávala zjazdovku v lokalite Kašová, na vrchol ktorej ich vyvážala pohodlná lanovka. My ostatní sme sa vydali navštíviť 1381-metrový veľkofatranský vrch Lysec.

      Na rozdiel od poslednej akcie nám tentoraz počasie prialo. Krásny slnečný deň a asi štyridsať centimetrov snehu bol balzamom pre oči i dušu. Slnkom zaliate biele pláne a stromy obalené snehovou vatou – takéto pohľady sme si mohli vychutnávať počas celého výstupu. Cestou stretávame lyžiarov, ktorí vyšľapali so správne navoskovanými lyžami až na Lysec a teraz si užívajú zjazd lúčnymi a lesnými chodníkmi. My po prekonaní 880 výškových metrov prichádzame okolo poludnia na zasnežený vrchol. Ten je typický tým, že jeho južná strana je hôľnatá, kým severná je zarastená ihličnanmi.

      Výhľad je skutočne unikátny. Na severe sa týči tatranský Kriváň a hrebeň Roháčov, vidíme i ďalšie dva Kriváne v Malej Fatre, na východe vytŕčajú končiare Nízkych Tatier, západnejšie je Choč a Martinské hole. Fotografovaniu preto nebolo konca-kraja, vydarili sa aj zaujímavé panoramatické zábery. Po zápise do návštevnej knihy jedna turistka vytiahne koláče, druhá pagáčiky, tretia čokoládu, štvrtý dačo na zahriatie. A tak sa z kovovej vrcholovej ružice, ktorá ukazuje smery k okolitým kopcom, stáva hodovací stôl zaplnený dobrotami.

      Po dlhšom pobyte na Lysci pomaly schádzame tou istou trasou naspäť. Vyhli sme sa tak strmému a neprešľapanému chodníku. I tak si treba dávať pozor, pretože niektoré úseky sú šmykľavé. Obloha sa začína zaťahovať, my sme však to najkrajšie počasie vystihli už cestou nahor. Pred treťou hodinou sa zvítavame s našimi lyžiarmi, ktorí si dosýta zajazdili na 700-metrovej zjazdovke. Ešte pobyt v bufete pri teplej polievke a voňavej kávičke a takmer šesťdesiat spokojných horcov sa môže vrátiť k svojim blízkym.

Ľubo Mazán, Tempo, 5.3.2018




Inovec so zahmleným výhľadom

      Januárový zájazd, ktorý zorganizoval turistický klub Horec, smeroval do dedinky Selec, odkiaľ presná päťdesiatka turistov začala stúpať na najvyšší vrch Považského Inovca. V pláne bolo navštíviť vyhliadkovú vežu, pozrieť si lyžiarske stredisko a občerstviť sa v známej chate pod vrcholom.

      Dlhý had horcov sa kľukatí najprv po zablatenej poľnej ceste a neskôr po strmom zasneženom chodníku do 1042-metrovej výšky. Cestou stretávame sedem laní. Po dvoch hodinách šľapania a prekonaní 770 výškových metrov postupne prichádzame na vrchol. Tu sa nachádzajú dva telekomunikačné vysielače, prístrešok, vrcholová kniha a 21-metrová kovová veža. Meteorologicko-telekomunikačná rozhľadňa bola postavená pred dvoma rokmi a vyhliadkové podlažie prístupné verejosti je vo výške 16 metrov. Žiaľ, kvôli hustej hmle nie je ani z veže dobrý výhľad. A tak väčšinu času strávime pod prístreškom, kde oslávime polstoročnicu našej členky Hildy. Zákusky a slané i sladké pečivo pokryjú celý stôl. Čo-to sa ujde aj tehlovočervenému brhlíkovi, ktorý neustále skacká okolo a hľadá odrobinky. Teplomer pribitý k prístrešku ukazuje +2 stupne. V januári a v takejto nadmorskej výške je to dosť nezvyklé.

      Keďže na vyhliadkovú skalu sa neoplatí trepať, popri zjazdovke a dvoch vlekoch schádzame do Chaty pod Inovcom. Spolu s nami sa v nej tiesni vyše osemdesiat hladných a smädných návštevníkov. Tentoraz personálu nevadí, že niektorí hostia si ujedajú aj z vlastných zásob. Minule nám totiž chceli účtovať „prenájom lavičiek“ pred chatou, pretože sme si dovolili ich nápoje zajedať vlastnými paštétami.

      Po dokŕmení a ohriatí postupujeme smerom nadol po červenej značke; tá prechádza celým Inovcom z Trenčína až do Hlohovca. Zastavujeme sa pri náučnom paneli, ktorý nás informuje o pustovníkovi žijúcom v 17. storočí v jaskyni pod neďalekými skalami. Pôvodne zeman František Rozvadský v mladosti nechtiac zavinil, že jeho snúbenicu upálili na Trenčianskom hrade ako bosorku. Stal sa pustovníkom a v skalách sa dožil 78 rokov. A my, nie ako pustovníci, ale skôr vandrovníci, schádzame do Trenčianskeho Jastrabia, kde v krčmičke ohúrime celé osadenstvo krásnymi piesňami. Miestni štamgasti mali hodinový kultúrny program úplne zadarmo. Spev horcov neutíchol ani v autobuse, a tak sa celou cestou domov ozývajú medzi sedadlami slovenské ľudové a české country piesne.

Ľubo Mazán, Tempo, 19.2.2018




Turisti z Horca bilancovali

      Koncom januára sa takmer trištvrte stovky turistov z klubu Horec zišlo na svojej výročnej schôdzi. Tentoraz v klube spoločenských organizácií, ktorý účastníkom poskytol nielen strechu nad hlavou, ale aj chutnú stravu a možnosť premietnuť si nahonobené fotografie.

      Prítomných privítal predseda klubu Peter Horváth. Ešte pred schvaľovaním programu schôdze sme si minútou ticha uctili pamiatku zosnulého Juraja Jenisa, dlhoročného člena výboru a predsedu cyklosekcie, ktorého vo veku 52 rokov premohla zákerná choroba. V správe o minuloročných akciách sme sa dozvedeli, že klub zorganizoval 17 turistických podujatí, z toho až 16 autobusových zájazdov. K najatraktívnejším túram patrila návšteva Malej Fatry a Starhradu, prechod Monkovou dolinou v Belianskych Tatrách s množstvom kamzíkov a svišťov, pohľad na Závojový vodopád v Slovenskom raji, výstup na Sitno s rekordnou 109-člennou účasťou, ale i 3-dňový zájazd do Krkonôš na severe Čiech s výstupom na najvyšší vrch našich susedov Snežku. Celkovo sa minulý rok na akciách zúčastnilo 330 turistov, ktorí prešli vyše 800 kilometrov.

      Po informácii o finančnom stave klubu nasledovalo schvaľovanie plánu túr na tento rok. Je naplánovaných 19 zaujímavých akcií.

      Medzi nimi nebude chýbať februárová lyžovačka v Jasenskej doline a výstup na Lysec, guláš na Veľkej Javorine, prechod Martinských holí, výstup na Ostrý Roháč a Plačlivé, v Nízkych Tatrách opäť navštívime Sinú a Bôr, vo Vysokých prvý raz prekonáme Veľkú i Malú Svišťovku, v Karpatoch za jeden deň dobijeme tri hrady počnúc známym Pajštúnom, budeme obdivovať Starohutský vodopád, pozrieme si tretí najvyššie položený hrad na Slovensku Zniev a v Rakúsku sa pokúsime vystúpiť na Hochschwab. Asi najzaujímavejšou akciou bude dvojdňovka Za krásami Gemera, v rámci ktorej po prvý raz zdoláme Kojšovu hoľu, Zádielsku roklinu a Turniansky hrad.

      Predseda oboznámil účastníkov výročnej schôdze o blížiacej sa cyklistickej akcii Baťovianska galuska, o usilovnosti našich značkárov pri obnove turistického značenia, i o stave členskej základne. V súčasnosti má klub 124 členov, čo je rekord v jeho doterajšej 18-ročnej histórii. Nasledovalo odmeňovanie najaktívnejších turistov minulého roku. Za plný počet absolvovaných zájazdov si poukaz na tohtoročné Roháče odniesol Ľubo Mazán. Ďalšími poukazmi boli odmenení Ľudka Šalgová, Peter Psota, Renáta Boriková a Peter Horváth. Po diskusii a prestávke s občerstvením si účastníci premietli fotografie z posledných podujatí. Turistický klub Horec verí, že z ponúknutých túr na tento rok si každý vyberie to, čo ho najviac zaujíma a v prírode spolu zažijeme krásne a nezabudnuteľné chvíle.

výbor TK Horec, Tempo, 5.2.2018




Triatridsať horcov v Skalnej bráne

      Prvá tohtoročná akcia zaviedla 33 horcov len pár kilometrov od rodného mesta. Z dolného pomníka sa turisti vrátane štvorročného Peťka vybrali k salašu a po náučno-relaxačnom chodníku, ktorý pred pár rokmi vybudovali študenti gymnázia, sa dostali až na lúku s bývalou chatou Ondrej. Áno, bývalou, pretože po chate dnes nie je ani pamiatky. Čo komu spravila, že musela byť násilne odstránená, to nikto netuší...

      Po žltej turistickej značke, ktorú obnovovali naši kluboví značkári, prichádzame na Hlboké. Rozľahlé lúky a zopár domčekov tu vytvára romantickú atmosféru. Po chodníku so stopami konských kopýt prichádzame k novopostavenej kaplnke. Občerstvíme sa a spravíme prvý dnešný zápis do návštevnej knihy. Potom už stúpame k prírodnému úkazu, ktorý sa skrýva pod vrchom Kopanica. Uprostred hustého lesa čnie skalisko s niekoľkometrovým otvorom – Skalná brána. Vchádzame do brány a strmým šmykľavým briežkom sa dostávame na jej hornú úroveň. Blato okolo brány je skutočne klzké, musíme sa pridržiavať natiahnutých lán a konárov. Pri skale sa nachádza ďalšia kniha, takže pribudne druhý dnešný zápis. Po lese pobehujú srnky, vidíme nielen ich biele zadočky, ale aj množstvo bobkov. O pol kilometra ďalej si poriadne oddýchneme v sedle Plešovica, ktoré je známe ako križovatka šiestich lesných ciest a chodníkov. Jedna účastníčka prekvapila ostatných svojim pokrmom – ako vegánka nielenže vytiahla špeciálnu nádobu s ultra zdravým pokrmom, ale nemajúc iné nástroje, začala exotickú zeleninu pojedať paličkami čerstvo odlomenými zo stromu. Tak teda dobrú chuť. Väčšina však dala prednosť saláme, klobáse a iným vysoko škodlivým údeninám.

      Zo sedla sa poberáme na lúku Kolianová. Okrem stola, lavičiek, horiaceho ohňa a vône špekačiek na nás čaká i tretia vrcholová kniha. Dnes tých zápisov bude veru požehnane. Zvítame sa s turistami z okolitých obcí, zaželáme si šťastný nový rok a poponúkame sa tuhými i kvapalnými rekvizitami. Kolianová je známa výskytom vzácnych poniklecov a ďalších chránených rastlín, ale i množstvom kliešťov, ktoré tu majú svoje hniezda. Zajeme si, pofotíme sa a po rozlúčke s priateľmi smerujú naše vibramy k dnešnému poslednému cieľu – k letohrádku Babylon nad Brodzanmi. Dnes zrúcanina, kedysi malebné letné sídlo Natálie Oldenburgovej, netere Puškinovej manželky. Letohrádok býval plný obrazov, vzácneho nábytku, hudobných nástrojov, množstva kníh a umeleckých diel. Na terase stál dokonca veľký hvezdársky ďalekohľad. Pred pár rokmi bola snaha o rekonštrukciu stavby, v súčasnosti je však znovu vydaná napospas zubu času. Zbúraná chata Ondrej, rozpadajúci sa Babylon, zničené sochy spisovateľov v brodzianskom parku – nie sme my náhodou na Slovensku?

      Podaktorí autom, podaktorí autobusom, podaktorí peši popri hlavnej ceste a zopár vytrvalejších i cez pole okolo nevoňavého smetiska sa vracajú k dolnému pomníku, kde dnešná 19-kilometrová túra končí.

Ľubo Mazán, Tempo, 22.1.2018




Stopäťdesiat turistov na Žarnove

      Traja organizátori – Turistický klub Horec, KST Žarnov Oslany a Regionálna rada KST v Prievidzi zorganizovala 27. decembra Vianočný výstup na Žarnov. Pre Horec to bol už 18. ročník tejto tradičnej zimnej akcie, zatiaľ čo oslianski turisti si pripomenuli okrúhle jubileum vzniku svojho klubu. A tak sa na Žarnove nielen stretávalo, ale aj oslavovalo.

      V stredu medzi sviatkami sa pred desiatou hodinou na točni autobusu v Ľubianke začalo schádzať veľké množstvo turistov z viacerých klubov. Nakoniec sa nazhromaždilo vyše 150 milovníkov prírody. Po novej žltej trase sa cez lúku a listnatý les dostali do sedla a napokon i na 840-metrov vysoký sopečný vrch Žarnov nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik. Snehu nebolo ani zamak a na vrchole strašne fúkalo. Potešil nás aspoň pekný výhľad na okolité horské chrbty. Menším prekvapením bola prítomnosť asi ročného čierneho kocúra, ktorý sa chúlil pod schránkou s návštevnou knihou a vypytoval od ľudí niečo pod zub. Mal šťastie – okrem iných dobrôt sa mu ušlo dokonca i trochu pražskej šunky.

      Kvôli silnému vetrisku sa účastníci akcie dlho na vrchole nezdržali, radšej sa vrátili do závetria v sedle, kde traja predsedovia predniesli svoje prejavy. František Szalay pripomenul 10. výročie založenia KST Žarnov Oslany, rozdal prítomným pamätné listy a upomienkové predmenty. Pár slov o turisticke, jej význame pre človeka a o nových značkách povedal Milan Lomnický, predseda Regionálnej rady v Prievidzi. Peter Horváth pozval na ďalšie podujatia, ktoré v najbližších dňoch organizuje turistický klub Horec a daroval účastníkom kalendáriky na rok 2018 s krásnou fotkou Vtáčnika. Po skončení oficiálnej časti sa ľud začal postupne presúvať dole na Ľubianku, kde v zariadení Red Dollars na všetkých čakala dobrá kapustnica, čaj s rumom a ďalšie tuhé i tekuté dobroty, ktoré potešili chuťové i čuchové bunky turistov.

Ľubo Mazán, Tempo, 15.1.2018