Inovec so zahmleným výhľadom

     Januárový zájazd, ktorý zorganizoval turistický klub Horec, smeroval do dedinky Selec, odkiaľ presná päťdesiatka turistov začala stúpať na najvyšší vrch Považského Inovca. V pláne bolo navštíviť vyhliadkovú vežu, pozrieť si lyžiarske stredisko a občerstviť sa v známej chate pod vrcholom.

     Dlhý had horcov sa kľukatí najprv po zablatenej poľnej ceste a neskôr po strmom zasneženom chodníku do 1042-metrovej výšky. Cestou stretávame sedem laní. Po dvoch hodinách šľapania a prekonaní 770 výškových metrov postupne prichádzame na vrchol. Tu sa nachádzajú dva telekomunikačné vysielače, prístrešok, vrcholová kniha a 21-metrová kovová veža. Meteorologicko-telekomunikačná rozhľadňa bola postavená pred dvoma rokmi a vyhliadkové podlažie prístupné verejosti je vo výške 16 metrov. Žiaľ, kvôli hustej hmle nie je ani z veže dobrý výhľad. A tak väčšinu času strávime pod prístreškom, kde oslávime polstoročnicu našej členky Hildy. Zákusky a slané i sladké pečivo pokryjú celý stôl. Čo-to sa ujde aj tehlovočervenému brhlíkovi, ktorý neustále skacká okolo a hľadá odrobinky. Teplomer pribitý k prístrešku ukazuje +2 stupne. V januári a v takejto nadmorskej výške je to dosť nezvyklé.

     Keďže na vyhliadkovú skalu sa neoplatí trepať, popri zjazdovke a dvoch vlekoch schádzame do Chaty pod Inovcom. Spolu s nami sa v nej tiesni vyše osemdesiat hladných a smädných návštevníkov. Tentoraz personálu nevadí, že niektorí hostia si ujedajú aj z vlastných zásob. Minule nám totiž chceli účtovať „prenájom lavičiek“ pred chatou, pretože sme si dovolili ich nápoje zajedať vlastnými paštétami.

     Po dokŕmení a ohriatí postupujeme smerom nadol po červenej značke; tá prechádza celým Inovcom z Trenčína až do Hlohovca. Zastavujeme sa pri náučnom paneli, ktorý nás informuje o pustovníkovi žijúcom v 17. storočí v jaskyni pod neďalekými skalami. Pôvodne zeman František Rozvadský v mladosti nechtiac zavinil, že jeho snúbenicu upálili na Trenčianskom hrade ako bosorku. Stal sa pustovníkom a v skalách sa dožil 78 rokov. A my, nie ako pustovníci, ale skôr vandrovníci, schádzame do Trenčianskeho Jastrabia, kde v krčmičke ohúrime celé osadenstvo krásnymi piesňami. Miestni štamgasti mali hodinový kultúrny program úplne zadarmo. Spev horcov neutíchol ani v autobuse, a tak sa celou cestou domov ozývajú medzi sedadlami slovenské ľudové a české country piesne.