Na Roháčoch doba ľadová

     Dva dni po júnovom slnovrate, kedy slnko dosiahlo obratník Raka a v našich končinách oficiálne nastáva leto, sa horci vybrali na náročnú túru do Západných Tatier, konkrétne na Roháče. Je to druhé najvyššie pohorie na Slovensku. Turisti mali v pláne zdolať Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé.

     Po príchode k chate Zverovka vítalo 44 účastníkov síce chladné a polooblačné počasie, ale zatiaľ bez prehánok. Dokonca počas chôdze Látanou dolinou sa ukázalo aj slnko. Keď si však prečítalo predpovede hovoriace o daždi a snehu, v snahe nespôsobiť meteorológom psychickú traumu sa poponáhľalo skryť za oblaky. A tak nastalo obdobie hustej hmly, mrholenia a neskôr i sneženia. Neboli to však klasické snehové vločky krásnych bizarných tvarov, ale iba akési trojmilimetrové biele gulôčky. Zasypávali trávnaté lúky, chodníky, i naše vlasy.

     V sedle Zábrať sa rozhodujeme, čo ďalej. Sneženie a hmla skutočne nie sú vhodné, a ani bezpečné podmienky pre náročné štveranie sa po reťaziach na Ostrý Roháč a prekonávanie úzkych skalnatých hrotov. A tak po kratšom oddychu väčšina turistov schádza dole k Ťatliakovej chate. Iba zopár vytrvalcov vystúpilo zo sedla aspoň na vrchy Rákoň a Volovec. V chate v bufete pri sálajúcom krbe prečkávame výčiny počasia. Zohrievame sa horúcimi voňavými polievkami a hľadíme na veľkú farebnú mapu Roháčov zavesenú na stene. Aspoň nejaký výhľad...

     Keď dážď ustal, zdvíhame kotvy a poberáme sa na Roháčske plesá. Menšia skupina tam šla hneď ráno po vystúpení z autobusu, takže by sme ju onedlho mali stretnúť a spraviť si spoločné fotografie. Na snehovom poli pod vrcholom Roháča spozorujeme kamzíka. Onedlho vyšiel spoza skaly druhý, tretí a napokon štvrtý. Horské kozy sa naháňajú a váľajú v snehu. Aby nám nebolo ľúto, o chvíľu sa znovu rozsnežilo. To už prichádzame k Roháčskym plesám, kde obdivujeme šťastné rodinky divých kačíc. Im prehánky nevadia, veď vo vlhku trávia celý svoj život. Postupne obídeme všetkých päť plies a strmo zostupuje k Roháčskemu vodopádu nachádajúceho sa v Spálenej doline. 23-metrový padajúci prúd vody je najvyšším vodopádom v Západných Tatrách. Dnes bol mohutný a dobre živený čerstvým dažďom.

     Čaká nás ešte siahodlhá Roháčska dolina, ktorú kedysi vytvoril ľadovec. Treba ju prejsť peši po asfalte. V iných štátoch by tu určite zaviedli konský povoz, požičovňu bicyklov alebo aspoň kolobežiek. Na Slovensku – veľké hov... Peši, peši, veď sme turisti. Zvládli sme skaly, zvládneme aj asfalt. Pred štvrtou hodinou schádzame k parkovisku pri lanovke a odchádzame z upršanej Oravy do slnečného Partizánskeho.