Džungľa na Fabovej holi

     Slovenské rudohorie pozostáva z ôsmich podcelkov. Jedným z nich sú Veporské vrchy, ktorých najvyšším bodom je 1439-metrová Fabova hoľa. Práve ona bola cieľom turistov z TK Horec, ktorí sa do rudohoria vybrali predposlednú septembrovú a zároveň poslednú letnú sobotu.

     19-kilometrová túra začínala v dedine Polomka. Náš autobus prechádzal aj cez železničné priecestie, kde sa pred 11-timi rokmi stala veľká tragédia. Vlak vtedy narazil do autobusu plného lyžiarov z Bánoviec. V blízkosti miesta zrážky sme si všimli pamätník venovaný obetiam tohto nešťastia. Priecestie je v súčasnosti vybavené semaforom. Naše prvé kroky smerovali po zjazdovke k hornej stanici lyžiarskeho vleku. Dnes, za krásneho slnečného počasia, sa namiesto lyžiarov a snowboardistov na svahu nachádzali fialové jesienky. A prečo si 42 turistov vybralo namiesto značkovanej trasy pochod hore zjazdovkou? Tesne nad ňou sa totiž vypína krásna, 30 metrov vysoká a iba dva roky stará rozhľadňa nazývaná Polomské očko. Šesťposchodová betónovo-kovová veža obohatená ďalekohľadom nám poskytla nádherný výhľad najmä na Nízke Tatry. Východnej časti kraľovala Kráľova hoľa, na druhom konci zase vytŕčal Ďumbier a Chopok. Po vniknutí do lesa sa na radosť viacerých účastníkov začali v tráve objavovať hríby. Hrabáky, kuriatka, bedle, ale aj zopár dubákov skončilo v niekoľkých batohoch. Príroda nám ponúkla ešte čerstvé maliny a mierne prezreté čučoriedky.

     Vchádzame do národného parku Muránska planina. Náučný panel nás informuje, že v okolí sa vyskytujú medvede a vlky. Podľa usmernenia hlavného hygienika SR aj medvede musia mať pri napadnutí človeka prekryté horné dýchacie cesty rúškom alebo inou hustou tkaninou, čo dravce odmietli akceptovať, takže sa nám radšej vyhli. Blížiac sa k vrcholu Fabovej hole sa les začína zahusťovať. Zarastený chodník a množstvo popadaných stromov, cez ktoré sme museli preliezať, budilo dojem, že sa nachádzame v džungli. A vraj hoľa! Kým náš najmladší 6-ročný turista niektoré prekážky podliezol, my dospelí sme všetky kmene prekračovali, preskakovali či preliezali. A bolo ich neúrekom. Ihličnaté stromy naokolo sú vyschnuté, polámané alebo napadnuté lišajníkmi. Takúto krajinu sme za dvadsať rokov pravidelnej turistiky ešte nezažili. Nikto z nás v tomto pralese našťastie nezablúdil, a tak sme sa hodinu po poludní mohli všetci spoločne odfotiť na vrchole Fabovej hole.

     Potom nasledoval prudký zostup do sedla Zbojská, ktoré je súčasťou 240-kilometrovej Rudnej magistrály. Sedlom prechádza známa ozubnicová železnička z Brezna do Tisovca, ktorú v nádhernej prírode postavili pred 120 rokmi. Krajinu dokresľuje menšie jazierko s dreveným vodníkom a rozsiahle pastviny. V stredoveku tu pôsobil tisovský zbojník Jakub Surovec. Na hornom konci zakvitnutej lúky navštívime ďalšiu vyhliadkovú vežu, tentoraz iba trojposchodovú a drevenú Na každom podlaží sa na nás škľabí niekoľko vypchatých zvierat, či už je to diviak, jazvec, bažant, kuna alebo paroháč. Zlatým klincom dnešnej náročnejšej túry bol oddych a občerstvenie na salaši. Široko-ďaleko známy salaš Zbojská ponúkal také špeciality ako živánsku z mangalice, baraní guláš, údené koleno, ale mohli sme si kúpiť aj rôzne výrobky z ovčieho syra, klobásu, žinčicu a legendárne buchty plnené čučoriedkami a nutelou. Turisticko-informačné centrum zase poskytovalo okrem informácií a prospektov i množstvo upomienkových predmetov. Každý sa dosýtosti najedol a čo-to kúpil aj pre svoju rodinu. Zároveň sme si v Zbojskej vychutnali kolorit typických salašníckych domčekov a do rytmu nám vyhrávala aj živá cigánska hudba.