Za krásami Plaveckého krasu

     Druhú októbrovú sobotu sa štyridsiatka horcov vybrala do pohoria Malé Karpaty. Cieľom 11. tohtoročného zájazdu bol výstup na vrchy Vápenná a Klokoč, návšteva jaskyne Deravá skala a prechod vápencovým masívom Kršlenica. Napokon toho turisti stihli oveľa viac.

     Účastníci prechodu hrebeňom Malých Karpát začali svoju 17-kilometrovú púť v záhorskej dedine Sološnica, ktorá je známa starou papierňou a 320-ročným kostolom. Po dvoch hodinách výstupu strmým svahom sa ocitáme na 752-metrovom vrchu Vápenná. Je to tretí najvyšší vrch tohto pohoria, nachádza sa v prírodnej rezervácii Roštún a sú z neho nádherné výhľady na Záhorie. Navyše na vápencových bralách stojí železobetónová rozhľadňa vysoká šesť metrov, na ktorej veje slovenská vlajka. Celé územie sa nachádza v Plaveckom krase, ktorý je priam posiaty závrtmi, jaskyňami a priepasťami. Po oddychu a zápise do vrcholovej knihy pokračujeme po skalnatom hrebeni na východ. Cez Mesačnú lúku prichádzame na ďalší výhľadový vrch Klokoč. Víta nás rarita, ktorú sme doteraz nikde nevideli: na drevenom kríži je popribíjaných niekoľko stoviek klincov rôznych dĺžok, hrúbok, rás a národností. Žiaľ, nemohli sme túto zbierku obohatiť o ďalšie exempláre, pretože v základnej výbave turistov sa klince nenachádzajú.

     Prechádzajúc Amonovou lúkou obdivujeme fialové kvietky jesienky, v lese zbierame bedle a suchohríby. V popoludňajších hodinách prichádzame k ruinám poľovníckeho zámočka s názvom Mon Repos. Postavený bol koncom 19. storočia a pôvodne slúžil Pálffyovcom. Pred päťdesiatimi rokmi vyhorel. Zachovali sa len kamenné základy a vedľa stojaca zanedbaná horáreň. Kúsok za zámočkom opúšťame pôvodne naplánovanú trasu, ktorou bola červená magistrála prechádzajúca celým Slovenskom, a odbáčame do Mokrej doliny k jaskyni Deravá skala. Je to prírodná pamiatka s dĺžkou 26 metrov a výškou 15 metrov. Jej priestory sú vytvorené v tektonickej pukline činnosťou podzemných vôd. Našli sa tu hroty z mamutieho kla, nožíky, šidlá, škrabadlá a sekery z paleolitu. My si všimneme aj skoby slúžiace horolezcom na výcvik. Tie zrejme pochádzajú z mladšieho obdobia. Nablízku je ešte niekoľko ďalších jaskýň. V útrobách skalnej diery stretávame dve sympatické rodinky s malými deťmi. A vôbec – počas dnešnej slnečnej soboty sa po Karpatoch premáva pomerne dosť turistov. Dokonca nás predbiehala skupina diaľkošľapov, ktorí sa vydali na vyše 70-kilometrový pochod. Po návšteve jaskyne sa prudkým brehom vyštveráme na krásne vápencové bralá s názvom Kršlenica. Patria do rovnomennej prírodnej rezervácie, v ktorej žijú vzácne zvieratá ako bocian čierny, pavúk stepník červený či fúzač alpský. Z Kršlenice už bez námahy zbehneme do Plaveckého Mikuláša, kde čakáme na druhú skupinu našich turistov. Tá oželela prehliadku jaskyne a radšej si pozrela rozsiahly Plavecký hrad. Z náučných panelov sa dalo vyčítať, že stavba vznikla v polovici 13. storočia a zo začiatku mala strážnu funkciu. Postupne sa z hradu stalo hospodárske a správne centrum.

     Keďže v čase stretnutia všetkých účastníkov zájazdu v mikulášskom občerstvovacom zariadení boli len tri hodiny popoludní, výbor turistického klubu rozhodol, že si pozrieme ešte hrad Korlátka. Autobus nás zaviezol nad obec Rozbehy, odkiaľ bolo na hrad iba pár stoviek metrov. Najprv sme si vychutnali výhľad zo sedemmetrovej rozhľadne z prírodného kameňa. A potom už hor’ sa na malebnú zrúcaninu Korlátka. Okrem múrov, okien a vstupnej brány sa pod hradným bralom krčí aj menšia jaskynka. Ako mnoho iných zrúcanín na Slovensku, i táto je práve v rekonštrukcii, aby ju zub času úplne nezničil. Keď si to všetko zhrnieme, dnes sme navštívili tri prírodné rezervácie, dve vyhliadkové veže, dva hrady a dve jaskyne. Dúfajme, že takáto zaujímavá turisticko-náučná akcia nebola posledná v tomto roku...