Prelet nad Banskou Štiavnicou

     Keďže turisti z Partizánskeho sa ázijských vírusov neboja a navyše im častý pobyt v prírode posilňuje imunitný systém, plný autobus horcov sa prvú marcovú sobotu vybral na svoju štvrtú tohtoročnú akciu. V Štiavnických vrchoch mali na pláne navštíviť dva deväťstometrové kopce Paradajs a Tanád.

     16-kilometrová túra započala v sedle Červená studňa, ktoré sa nachádza nad Banskou Štiavnicou. Vítajú nás tam informačné tabule a mapy. V sedle začína známy náučný chodník s názvom Po žile Terézia. Na devätnástich zastávkach sa návštevníci môžu podozvedať mnoho zaujímavostí o vzniku Zeme, o jednotlivých geologických obdobiach, o vulkanickej činnosti v okolí Štiavnice a o nerastoch a zlatých žilách, ktoré sa tu nachádzajú. Grafikou nás milo prekvapil panel ilustrujúci vývoj vesmíru od Veľkého tresku až po galaxie, hviezdy a planéty. Na viacerých miestach tvorcovia chodníka nahromadili na homoľovité kôpky horniny, ktoré sa vyskytujú v okolí. Oblasť Štiavnice je známa najmä ťažbou zlata a striebra, ktorá tu prebieha už vyše 2200 rokov. Prvými baníkmi boli ešte starovekí Kelti. V stredoveku sa ťažbe venovali nemeckí prisťahovalci, vďaka čomu má viacero tajchov nemecký názov.

     Na turistickom chodníku, po ktorom kráčame, je asi 15 centimetrov snehu, čo nás celkom teší, pretože sme sa obávali čvachtania v blate. Prvým vrcholom, kde si doprajeme dlhší oddych, je Paradajs. Keďže sa blíži MDŽ, predseda klubu Peter Horváth zablahoželal všetkým prítomným turistkám k ich sviatku a každá dostala malú sladkosť. Veď energiu spotrebovanú stúpaním do 900-metrovej výšky treba doplniť. Viditeľnosť síce nebola optimálna, predsa sme však mali staré banícke mesto ako na dlani. Najvýraznejšie svietil Nový zámok a krásna bola z vtáčej perspektívy aj kalvária. „Prelet“ nad Štiavnicou, ktorá leží vo veľkom sopečnom kráteri – kaldere, pokračoval presunom na ďalší výrazný vrch Tanád. Snehu bolo toľko, že sme si mohli postaviť snehuliaka a rozprúdila sa aj guľovačka. Z výšky okrem zasneženej Štiavnice bolo vidno aj niekoľko tajchov, ktoré kedysi slúžili ako zásobáreň vody pri banskej činnosti. Dnes sa využívajú na rekreačné účely. Oproti sa do výšky vypínalo povesťami opradené Sitno, aj so svojím vysielačom a vyhliadkovou vežou. Po oddychu a vychutnaní si výhľadov zostupujeme z Tanádu strmým a šmykľavým chodníkom k hornej stanici lanovky, ktorá patrí lyžiarskemu stredisku Salamander. Lyžovačka tu ešte prebieha, i keď milovníkov najrozšírenejšieho zimného športu nie je príliš veľa. Cez osadu Kopanice prichádzame do banskej obce Hodruša-Hámre, kde v hoteli Daro pri voňavej kávičke končíme dnešnú túru.