Turisti pri atraktívnom Budzogáni

     Už niekoľkokrát členovia klubu Horec navštívili známe Súľovské skaly. Tie sú však časťou väčšieho celku, a to Súľovských vrchov. A práve tam sa predposlednú októbrovú sobotu vybral plný autobus milovníkov prírody z Partizánskeho a okolia. Cieľom bol vrch Žibrid a kamenný Budzogáň.

     Krásne slnečné počasie, stromy odeté do jesenného šatu, pasúce sa srnky na lúkach – to bolo privítanie, ktorého sme sa dočkali v Žilinskom kraji. Z dedinky Rajec, ležiacej pod Fačkovským sedlom, stúpame k prvému naplánovanému objektu – k 7-metrovej kovovej rozhľadni Dubová. Postavená bola pred tromi rokmi na mieste pôvodnej strážnej veže pri Rajeckom hrade. Ponúkla nám výhľad na hrebeň Lúčanskej Fatry, Kľak a Rajeckú kotlinu. Ďalšou etapou dnešnej stredne náročnej 15-kilometrovej túry bol zostup na lúku, ktorej dominoval obrovský poľovnícky posed. Určený bol nie pre jedného-dvoch lovcov, ale zmestilo by sa ich tam hádam aj dvadsať. Iste sa tam konajú menšie poľovnícke hody. Skupina ôsmich horcov si trasu trochu predĺžila a po náučnom chodníku došla k zrúcanine Rajeckého hradu. Kedysi rozľahlé stredoveké sídlo zub času ohlodal tak dokonale, že tu nezostal stáť ani jediný múr. Iba spod lístia vytŕčalo zopár kameňov svedčiacich o tom, že v dávnych dobách tu stálo nejaké panské sídlo. Zachovali sa však výrazné valy pôvodného hradiska. Celý náučný chodník lemovali pekne upravené panely s fotografiami vtákov, hmyzu a rastlín. Potešila aj drevom obložená studnička.

     Po zostupe na spomínanú lúku nás čakalo posledné, no strmé stúpanie na najvyšší bod túry, ktorým bol 867-metrový skalnatý Žibrid. Na jeho vrchole, kam sme sa vyštverali pomocou reťazí, veje slovenská zástava. Všade naokolo sú vysoké bralá a pod nimi priepasti. V ponuke bol i krásny výhľad na Súľovské skaly, Lietavský hrad a vrch Vápeč. K lepšej orientácii prispela aj kovová ružica s vyznačenými smermi k jednotlivým kopcom. Okrem zápisu do návštevnej knihy sme nezabudli ani na ďalšiu našu obľúbenú činnosť – nalepenie klubovej samolepky na stĺpik so smerovníkom. Turistické kluby si takto značkujú miesta, ktoré počas roka navštívili.

     Zo Žibridu sme už rýchlo zbehli k poslednému, ale zato najatraktívnejšiemu objektu dnešného výletu. Bol ním Budzogáň – fascinujúci skalný útvar pripomínajúci obrovský kyjak. Tento 14-metrový monument, ktorý má úzku základňu a širokú vrchnú časť, vznikol erozívnou činnosťou vody po dlhé tisícročia. Fotografovaniu nebolo konca-kraja. Cvakanie z rôznych polôh a uhlov, na výšku či na šírku, s postavami či bez nich... Budzogáň bol vyhlásený medzi sedem najkrajších prírodných krás Slovenska. Po dostatočnom nasýtení sa jeho nádherou sa vydávame sprvu cez les a neskôr rozľahlými lúkami plnými fialových jesienok do kúpeľného mestečka Rajecké Teplice. Tie sú známe termálnymi prameňmi s teplotou až 38 stupňov a využívajú sa na liečbu dýchacích problémov, pohybového ústrojenstva a nervových chorôb. V reštaurácii s jazierkom a malým vodným mlynom končíme po šiestich hodinách krásnu jesennú túru s fantasticky sfarbenými stromami a blankytnou oblohou.