Veľký Choč v oblakoch

     Prvý tohtoročný autobusový zájazd turistického klubu Horec (po šiestich zrušených akciách) smeroval do Chočských vrchov. Cieľom bolo vystúpiť na Veľký Choč, čo je jeden z najkrajším výhľadových vrchov na Slovensku.

     Kvôli nepriaznivej predpovedi počasia na poslednú májovú sobotu sa výbor rozhodoval ešte medzi dvomi ďalšími alternatívami; nakoniec sa však predsa len išlo do pôvodne plánovaných Chočských vrchov. 42 záujemcov priviezol autobus do Valaskej Dubovej, čo je menšia obec v okrese Ružomberok. Cestou sme na poliach videli raňajkovať nielen desiatky srniek, ale aj mláďatá danielov. V okolí obce sa nachádza viacero prieskumných baní a niekoľko jaskýň. My sme však podzemné priestory neskúmali, zamerali sme sa na samotný výstup na 1611-metrový vrchol Choča. Kým ráno okolo deviatej hodiny ešte bolo počasie prijateľné, postupne sa začalo zmrákať a neskôr nás zastihol drobný dážď. Stúpajúc po štrkovom a neskôr hlinenom chodníku si v blate všimneme výrazný odtlačok medvedej stopy. Toto pohorie je výskytom našich najväčších šeliem povestné. Prvou dlhšou prestávkou po hodine chôdze bola Stredná poľana. Tá sa už nachádza v národnej prírodnej rezervácii Choč s ochranou vzácnych rastlinných spoločenstiev a ohrozených druhov zvierat. Na lúke sme okrem ihličnatých stromov bizarného tvaru mohli obdivovať aj luxusný horský hotel. Konkrétne išlo o drevenú chatku slúžiacu ako útulok pre turistov. Kedysi to bol salaš, dnes dvojposchodová koliba s možnosťou skrytia sa pred búrkou, prípadne prenocovania. Tu sme prvýkrát napĺňali naše hladné žalúdky prineseným jedlom a rozmýšľali, čo ďalej. Kvôli dažďu a hustej hmle sa približne tretina účastníkov rozhodla, že na vrchol pokračovať nebude a zíde cez Drapáč do Vyšného Kubína. Poľana je totiž aj križovatkou turistických chodníkov.

     Väčšina turistov však pokračovala ďalej po červenej značke a po prekonaní 970-tich výškových metrov sa ocitla na Veľkom Choči. Niektoré ťažšie úseky boli zabezpečené reťazami. Za pekného počasia by z vrchola bolo vidieť Oravskú priehradu a Liptovskú Maru, Nízke i Vysoké Tatry, Malú a Veľkú Fatru, aj ďalšie známe pohoria. Dnes, kedy sme vošli priamo do oblaku a navôkol sa rozprestierala hmla, bol výhľad nulový. Spravili sme aspoň vrcholovú fotografiu, zápis do návštevnej knihy a pobrali sme sa podobne ako prvá skupina do cieľa dnešnej túry vo Vyšnom Kubíne. Zostup vedie Chodníkom Martina Kukučína, slovenského lekára a spisovateľa, ktorý sa narodil v neďalekej obci Jasenová. My však schádzame do už spomínaného Vyšného Kubína, ktorý je rodiskom ešte významnejšieho slovenského dejateľa a umelca – básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Tesne nad dedinou ešte môžeme obdivovať dve krásne bralá – Tupú a Ostrú skalu – aj tie sú vyhlásené za prírodné rezervácie. V Kubíne pri pamätníku venovanom nášmu najväčšiemu básnikovi a v blízkosti renovovaného kaštieľa Kubínyi končíme dnešnú 12-kilometrovú túru.