Výstup na Osnicu a Veľký Rozsutec

21.8.2021

Trasa : Lučivná - Strungový príslop - Osnica - sedlo Osnice - sedlo Medziholie - Veľký Rozsutec - sedlo Medzirozsutce - sedlo Zákres - Príslop nad Bielou - Petrová Jánošíkov dvor.
Parametre trasy :  Dĺžka 14 km, prevýšenie 1410 m, veľmi náročná vysokohorská túra. Čas chôdze: 8,5 hodiny.
Trasa B : Lučivná - Strungový príslop - Osnica - sedlo Osnice - pod Rozsutcom - pod Medziholím - sedlo Medzirozsutce - sedlo Zákres - Príslop nad Bielou - Petrová Jánošíkov dvor (bez výstupu na Veľký Rozsutec).
Parametre trasy B :  Dĺžka 13 km, prevýšenie 1140 m, náročná túra. Čas chôdze: 6 hodín.
Lokalita : Malá Fatra

Popis :
   Osnica - vrch ležiaci juhovýchodne od Veľkého Rozsutca. Stojac v tieni slávnejších kolegov predstavuje málo frekventovaný turistický cieľ vhodný najmä pre tých, ktorí obľubujú tiché, človekom príliš nenarúšané miesta. Trávnatý vrchol Osnice ponúka prekrásny výhľad na okolité končiare Malej Fatry.
   Veľký Rozsutec - 1610-metrový skalnatý vrchol. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku. Stal sa symbolom pohoria a nachádza sa aj v logu národného parku Malá Fatra. V minulosti sa tradovalo, že pod vrcholom sa nachádza zlato a ukrytý Jánošíkov poklad.

Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 5:45 zo sídliska Šípok, o 6:00 od železničnej stanice.
Cena : členovia TK 8 €, nečlenovia 10 €.
Autobus pôjde cez Veľké Bielice, Lelovce a Prievidzu.

Odhlasovanie, prihlasovanie a informácie na čísle 0944 902 380 (Ľubo).
Ak sa náhodou nedovoláte, pošlite esemesku alebo mail.
Peniaze môžete posielať aj na účet: SK83 0900 0000 0050 7489 9023

Na akcii môžete zaplatiť za ďalšiu túru 11.9. - Výstup na Sivý vrch - 11/13 eur.

MAPA     FOTOGRAFIE



Horci na Veľkom Rozsutci


     Ďalšou úspešnou akciou turistického klubu Horec bola letná návšteva Malej Fatry. Náročná trasa s veľkým prevýšením viedla cez Osnicu na najkrajší a najnavštevovanejší fatranský vrch Veľký Rozsutec. Krásnu prírodu a slnečné počasie si vychutnalo takmer päťdesiat turistov.

     14-kilometrová trasa začína predposlednú augustovú sobotu o pol deviatej ráno v Lučivnej pri Párnici, kam nás doviezol objednaný autobus. Cestou sme na poliach mohli vidieť nielen srnky a bociany, ale aj mladú líšku, vo výške krúžil sokol a vo Váhu sa kúpali čajky. Zo spomínanej Lučivnej sa strmým stúpaním najprv cez les a potom lúkami dostávame do Strungového príslopu. Príslop je plytké vysokohorské sedlo. Pod týmto čupí menší salaš s pasúcimi sa kravkami. K dosiahnutiu prvého naplánovaného cieľa treba ešte prekonať dvesto výškových metrov najprv po chodníku rozšľapanom kravskými nohami, potom po lúkach a pasienkoch. Pod nohami nám behajú jašteričky a skáču koníky, niektoré aj desať centimetrov dlhé. Nachádzame posledné čučoriedky, ale i prvé červené bobuľky brusníc. Napokon prichádzame na trávnatý vrch Osnica. Je z nej nádherný kruhový výhľad na hlavný hrebeň Malej Fatry, na Kľak, Choč, ale dobrý zrak rozozná v diaľke aj vrchol nášho Vtáčnika. Z Osnice klesáme do sedla Medziholie. Tu sa väčšina horcov rozhoduje, že na Veľký Rozsutec nepôjde, predsa len je to ešte ďalšie náročné stúpanie skalnatým terénom. Tí zdatnejší pomaly pokračujú príkrym svahom k dnešnému hlavnému cieľu. Ťažké úseky sú zabezpečené reťazami. Po prekonaní úctyhodných 1410 výškových metrov prichádzame chvíľu po poludní na vrchol Veľkého Rozsutca. Tento vrch sa stal symbolom celého pohoria a nachádza sa aj v logu národného parku Malá Fatra. Ľudí je tu ako maku. Nečudo, slnečná sobota vylákala do hôr veľké množstvo turistov. Niet sa kam ponáhľať, a tak si oddych i krásne výhľady vychutnávame takmer hodinu. Fotíme panorámu Fatry s jej známymi vrcholmi ako je Stoh, Poludňový grúň, Chleb a Veľký i Malý Kriváň.

     Kým výstup dal zabrať najmä stehenným svalom, zostup do sedla Medzirozsutce bol náročný hlavne na kolená. V sedle sa opäť nachádza množstvo ľudí, ktorí sem vystúpili cez známe Jánošíkové diery. Tí najzdatnejší z nás ešte navštívia Malý Rozsutec, a potom už klesáme neuveriteľne strmým chodníkom do obce Petrová. Tam v Jánošíkovom dvore sa občerstvujeme teplými jedlami, vo vedľa stojacom stánku si kupujeme syry, žinčicu a klobásy. Na tieto výrobky sa vytvoril taký dlhý rad, že náš predseda s úsmevom povedal šoférovi: „Vojto, zapoj celý stánok za autobus a dotiahni ho do Partizánskeho.“ I keď dnešná malofatranská túra bola s ohľadom na prevýšenie najťažšia za posledné tri roky, námaha stála zato. Autentický pohľad z vtáčej perspektívy na slovenské kopce a doliny sa nedá nahradiť.