Výstup na Baranec

9.7.2022

Trasa A : Žiarska dolina (ústie) - Holý vrch - Baranec - Smrek - Žiarske sedlo - Pod Homôlkou - Žiarska chata - Žiarska dolina (ústie).
Parametre trasy A :  Dĺžka 18 km, prevýšenie 1480 m, veľmi náročná vysokohorská túra. Čas chôdze: 8 hodín.

Trasa B : Žiarska dolina (ústie) - Žiarska chata - Pod Homôlkou - Žiarske sedlo - Pod Homôlkou - Žiarska chata - Žiarska dolina (bez výstupu na Baranec).
Parametre trasy B :  Dĺžka 17 km, prevýšenie 1060 m, náročnejšia túra. Čas chôdze: 6 hodín.

Trasa C : Žiarska dolina (ústie) - Žiarska chata - Žiarska dolina (bez výstupu na Baranec a do sedla).
Parametre trasy C :  Dĺžka 10 km, prevýšenie 440 m, menej náročná túra. Čas chôdze: 3,5 hodiny.

Lokalita : Západné Tatry

Popis :
   Žiarska dolina - je situovaná v južnej strane Západných Tatier. Preteká ňou potok Smrečianka a vedie k nej asfaltová cesta spolu s modro-značkovaným chodníkom. V hornej časti doliny stojí zrenovovaná Žiarska chata, ktorá je vyhľadávaná najmä nenáročnými turistami a rodinami s deťmi.
   Baranec - tretí najvyšší vrchol časti Západných Tatier v rozsiahlej rázsoche oddeľujúcej Žiarsku a Jamnícku dolinu. Má výšku 2185 metrov a je to dobrý výhľadový bod. Strmé svahy a žľaby sú lavínové. Vrcholová časť má pestré vysokohorské rastlinstvo, na juhovýchode sú rozsiahle a súvislé porasty kosodreviny.
   Žiarske sedlo - široká plytká zníženina medzi Plačlivým a Smrekom, často používaný prechod medzi Žiarskou a Jamníckou dolinou. Turisticky významné sedlo, dôležitá križovatka. Zo sedla sa otvárajú krásne výhľady.

Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 5:15 zo sídliska Šípok, o 5:30 od železničnej stanice.
Cena : členovia 12 €, nečlenovia 14 €.
Autobus pôjde cez Veľké Bielice, okolo Skačian, cez Hradište, Horné Vestenice, Lelovce a Prievidzu.

Odhlasovanie, prihlasovanie a informácie na čísle 0944 902 380 (Ľubo Mazán).
Ak sa náhodou nedovoláte, pošlite esemesku alebo mail (lu@wing.sk).
Peniaze môžete posielať aj na účet: SK83 0900 0000 0050 7489 9023
Do poznámky uveďte mená a priezviská turistov a miesto nástupu do autobusu.

Na akcii môžete zaplatiť za ďalšiu túru, ktorá bude 30.7. - Téryho chata, Priečne sedlo. Cena: 14/16 eur.

MAPA     FOTOGRAFIE



Baranec sa otriasal pod dupotom vibrám


     Tretím najvyšším vrchom Západných Tatier je 2185-metrový Baranec. Práve sem sa druhú júlovú sobotu vybral autobus s horcami. Kým pred dvadsaťjeden rokmi ich na tomto vrchole privítala snehová fujavica, tentoraz bolo počasie oveľa vľúdnejšie. Najťažšiu tohtoročnú túru s veľkým prevýšením zvládlo 44 turistov.

     Vysokohorská 18-kilometrová túra začínala na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Po žltej značke stúpame strmým chodníkom na Holý vrch, kde bola prvá dlhšia prestávka. Počas chôdze sa kocháme vzácnymi kvetmi mnohorakých farieb, ktorými sú husto porastené hôľnaté svahy. Šťastlivci našli zopár urastených dubákov. Ochutnáme i dozrievajúce čučoriedky. Nie však veľa; drvivú väčšinu treba nechať našim najväčším dravcom, nech sa na Slovensku naďalej úspešne rozmnožujú. Veď nič nie je dôležitejšie ako ochrana ohrozených druhov... Opúšťame pásmo kosodreviny a pokračujeme skalnatým terénom. Okolo poludnia prichádzame na najvyšší bod dnešnej túry Baranec. Práve cezeň prechádza oblak, viditeľnosť je teda dosť obmedzená. Mrak však o chvíľu odvial silnejší vietor a nám sa otvára úchvatný výhľad na celý hrebeň Roháčov, ktorým dominuje Ostrý Roháč a Plačlivé. Na východnej strane vidíme ďalší bočný hrebeň Západných Tatier s Otrhancami a Jakubinou, na južnej strane zase Nízke Tatry a hlbko v doline Liptovskú Maru. Občas sa na stráňach vyskytujú snehové fľaky. Na Baranci stojí betónový stĺp, na ktorom je slovenský znak a pod ním sú pripevnené vrcholové a smerové tabule. Kedysi sa tu nachádzala i návštevná kniha, dnes sme ju nenašli. Výstup zdolal aj jeden štvornohý priateľ človeka, ktorý počas prestávky oňuchával naše batohy. Saláma či paštéta mu zrejme voňali lepšie ako nutrične vyvážené granule.

     Po oddychu schádzame do sedla, aby sme mohli vystúpiť na ďalší výrazný vrch Smrek. Celkovo sme tak prekonali prevýšenie 1480 metrov. Dostávame sa do Žiarskeho sedla, kde je križovatka viacerých turistických ciest. Vidno z neho tri menšie plesá. Tí najzdatnejší sa ešte vyšvihli na Plačlivý Roháč, čím si stúpanie zväčšili o ďalších 220 metrov. Ostatní podľa plánu schádzajú dolinou k Žiarskej chate. V diaľke počujeme hvízdanie svišťov. Nad susedným kopcom poletuje helikoptéra. Krúži dookola a nie a nie pristáť. Neskôr stretávame piatich záchranárov, ako schádzajú do doliny. Prezradili nám, že z Hrubej kopy nedávno spadol turista a dolámal si nohu. Odniesli ho na prístupné miesto, kde si ho prevzali leteckí záchranári. Vysvetlili tiež, že vrtuľník pri pristávaní nesmie riskovať, takže často musí vo vzduchu vyčkávať až do chvíle, kedy sa vietor neutíši. Popri potoku Smrečianka prichádzame k Žiarskej chate. Tá je známa tým, že pred 13 rokmi sa na ňu zosypala obrovská lavína. Pádu tejto lavíny predchádzalo dlhodobé intenzívne marcové sneženie, kedy napadlo až 200 centimetrov nového snehu. Nános, ktorý lavíny vytvorili (v skutočnosti ich bolo až sedem), bol dlhý približne 2 kilometre a jeho výška dosahovala až 20 metrov. Príval snehu poškodil Žiarsku chatu, trafostanicu, chatku Horskej služby, meteostanicu, cestný most, turistické prístrešky a tabule. Ľudské obete našťastie neboli.

     Kúsok nad chatou sa nachádza symbolický cintorín a Šarafiový vodopád. Kto mal záujem, pozrel si aj tieto prírodné zaujímavosti. Vedie tam náučný chodník. Hladní a smädní vstupujeme do jedálne a kŕmime sa sýtymi polievkami či hotovými jedlami. Vysoké ceny však niektorých odradili, a tak pomíňali hlavne svoje zásoby. Veď hotdog za šesť eur – to je skutočne premrštené. Pritom chata nie je zásobovaná vysokohorskými nosičmi, ale bežnou automobilovou dopravou. Po občerstvení nás čaká ešte päťkilometrový zostup na parkovisko k autobusu. Kto si chcel ušetriť chodidlá, požičal si za osem eur kolobežku a spustil sa po asfaltovej ceste dole. Výhodu však mali i pešiaci, ktorých cestou potešila stará banícka útulňa Sv. Barborka a Medvedia štôlňa. Pôvod názvu asi netreba bližšie vysvetľovať. V stredoveku sa tu ručne ťažila zlatá ruda. Dnes je pre návštevníkov sprístupnených 400 metrov tmavých chodieb, po ktorých putujú iba s čelovou lampou. O trištvrte na šesť sme už všetci pri autobuse, aby sme po ceste domov stihli dobrú večeru v motoreste Rieka, prípadne sa osviežili v jazere vzniknuvšom pod Šútovským kameňolomom.