Horci na cyklotúre v Rakúsku

     Po niekoľkých rokoch odkladania sa to konečne poradilo. Autobus plný cyklistov a pešiakov sa v strede júna vybral do susedného Rakúska. Čakala ich tam 77-kilometrová cyklotrasa okolo známeho Neusiedlerského jazera, ktoré sa nachádza asi šesťdesiat kilometrov od hraníc. Je to v poradí už štvrté cykloturistické podujatie, ktoré zorganizoval turistický klub Horec. Tieto akcie sú u ľudí veľmi obľúbené. Postupne sa striedajú české, slovenské a rakúske trate, ktoré vedú malebnými prírodnými oblasťami.

     Cyklotrasa, po ktorej sme sa vydali tentokrát, má označenie B10 a jej celková dĺžka je 132 kilometrov. Dá sa však o tretinu skrátiť využitím trajektu. Spomenutá bé desina je jednou z najrozmanitejších cyklistických trás. Prechádza okolo najväčšieho stepného jazera v strednej Európe, ktoré má rozlohu až 750 km2. Jazero je veľmi plytké, iba na málo miestach jeho hĺbka presahuje dva metre. Je napájané len podzemnými vodami a je slané. Presne tak ako pred rokom, tretiu júnovú sobotu o pol šiestej ráno sa schádza štyridsiatka cyklistov a päť pešiakov na parkovisku pri bývalej výškovej budove ZDA. Prvou úlohou bolo naložiť bicykle rôznych značiek (aj dva elektrické) do pristaveného cyklobusu SAD. Po polhodine nakladania vyrážame na trojhodinovú púť cez Bratislavu do dolno rakúskeho mestečka Purbach am Neusiedler See. Keďže záujem o toto podujatie bol veľký a nie všetci mohli ísť autobusom, šestica Skačancov putuje do Rakúska súkromnou dodávkou.

     Krásne slnečné počasie vítalo slovenských návštevníkov, ktorí okolo pol desiatej dorazili do malého mestečka Purbach. Vykladanie bicyklov, pokyny na cestu a akcia môže začať. Trasa vedie po obslužných cestách mimo bežnú premávku. Prvou našou zastávkou bol prístav a rekreačná časť mestečka Neusiedl am See. Je to administratívne centrum celej oblasti a je zaujímavé najmä veľkým plážovým kúpaliskom, kempingom a základňou pre jachting. Krátka občerstvovacia prestávka, neodmysliteľné foto, kontrola výstroje a ideme. Zo začiatku vidno len široký porast vodnej trstiny, ktorá obkolesuje celé jazero. Onedlho sa situácia mení a vodnú plochu môžeme obdivovať z prvej z množstva vyhliadkových plošín. Okrem nich sa popri trase nachádza pomerne veľké množstvo oddychových stanovíšť. Jedno z nich využívame kúsok za dedinkou Weiden na kratšiu pauzu. Po 11-kilometrovej rekreačnej jazde sme v Podersdorfe, mestečku obkoleseného širokou pláňou viníc. Je to milá, pekne upravená obec s množstvom reštaurácií a kaviarní. Navštevujeme tu pekný červeno-biely majáčik stojaci na brehu jazera. Umelým odstránením trstiny je umožnený vstup do vody, vďaka čomu vzniklo plážové kúpalisko a najmä raj pre surfistov. Každoročne sa tu v máji konajú preteky svetového pohára vo windsurfingu. Po ďalších 12-tich kilometroch prichádzame do mestečka lllmitz. O pol druhej stíhame kompu v mini prístave. Za šesť eur na osobu vrátane bicykla sa plavíme na druhý breh. Chvíľami sa cítime ako na ozajstnom mori, keď sa dívame na obrovskú rozlohu jazera, ktoré brázdia plachetnice a čajky. Prevoz do dediny Mörbisch trvá približne dvadsať minút. Tam sa vylodíme a pokračujeme ďalej v smere na Rust. Táto vinohradnícka obec je asi najmalebnejšia v rámci dnešnej trasy; vybudovali ho pestovatelia hrozna a obchodníci s vínom. Na malom námestíčku je stará studňa, uličky sú úzke, voňajú históriou a vínnym mokom. Doma sú tu aj bociany, ktoré sa sem každý rok vracajú. Domáci im nad komínmi robia kovové plošinky, kde si ich operení priatelia stavajú hniezda. Po krátkej obhliadke mestečka pokračujeme na Oggau. Táto malá dedinka sa na svojej webovej stránke chváli tým, že je najstarším miestom v Rakúsku, kde sa pestuje modrá frankovka. Ďalej nezabudnú spomenúť Weinlaubenkuppel, čo je kupola obrastená viničom, pod ktorou sa nachádza pekné sedenie. Kopula je umiestnená takmer na najvyššom mieste okolitých viníc, je z nej krásny výhľad na dedinku a na malebné, akoby podľa pravítka usporiadané vinice. Po prejazde dedinkou pokračujeme smerom na Donnerskirchen. Cesta v tejto časti je veľmi pekná a krajina obzvlášť fotogenická.

     Kým cyklisti uháňali okolo jazera, pešiaci sa rozdelili na dve skupiny a vybrali sa spoznávať mestečko Purbach. Pekne upravená obec leží v blízkosti jazera a ako je v nemecky hovoriacich krajinách zvykom, okná i predzáhradky sú vyzdobené kvetmi, najmä muškátmi. V uliciach rozvoniavajú lipy. V historickom meste sa nachádza protiturecký obranný múr s niekoľkými oblúkovými bránami, dominantný je však kostol na námestí. Pravidelne sa tu koná gastronomický festival Míľa dobrých chutí, kedy sa ulica Kellergasse premení na raj dobrých jedál a vín. Prevládajú hlavne husacie špeciality. Okolité vinice na slnečných stráňach podnietili obyvateľov k výstavbe asi päťdesiatich vínnych pivníc. My, pešiaci, sme si prezreli historickú časť mestečka a potom sme sa vydali popri kanáli k jazeru Neusiedler See. Kráčame úzkou cestou s náučnými tabuľami, vedľa je kanál s pomaly tečúcou vodou a potom už len rozsiahle pláne mokradí zarastené bambusmi. V polceste na nás čaká menšia rozhľadňa, z ktorej je výhľad na jazero. Po príchode k brehu „rakúskeho mora“ zisťujeme, že jeho malá hĺbka a bahno na okrajoch takmer nedovoľuje plávanie. Tak si len vychutnávame lietajúce čajky, kačice, volavky a vraciame sa späť. V dvoch jazierkach pri miestnom amfiteátri sa predsa len dalo zaplávať. Zrovna sa schyľovalo k podvečernému koncertu, na pódiu technici pripravovali zvukovú aparatúru a rakúska televízia robila rozhovor s lídrom miestnej hudobnej skupiny. Je dosť pravdepodobné, že zachytila aj troch Partizánčanov, ako popíjajú kávičku a napchávajú sa prinesenými šunkovými chlebmi.

     Okolo štvrtej hodiny postupne začali prichádzať cyklisti do cieľa. Prejsť 77 kilometrov počas teplého slnečného dňa nebolo málo, viacerí toho majú akurát dosť. V bufete pri kúpalisku sa ešte spoločne občerstvíme nápojmi a zmrzlinou, naložíme do prívesu bicykle a takmer bez meškania vyrážame po piatej hodine domov. Cestu lemujú stovky veterných generátorov. Za hranicami si na slovenskej pumpe dáme ešte jednu občerstvovaciu prestávku a či sa to Európskej únii páči alebo nie, medzi kúpenými nanukmi bola aj ruská zmrzlina.