Návšteva Gýmeša a Lysca

     Autobus preplnený turistami sa prvú decembrovú sobotu vybral na juh pohoria Tribeč. Po dlhom čase horci opäť zatúžili pozrieť si rozsiahlu zrúcaninu hradu Gýmeš a vystúpiť na skalnatý vrch Veľký Lysec.

     V poradí 18. tohtoročný zájazd turistického klubu Horec sa uskutočnil za zamračeného počasia. Našťastie nepršalo. Naša trasa začína v rekreačnom stredisku Remitáž, ktoré patrí obci Jelenec za Zlatými Moravcami. Sú tu dva rybníky vhodné na rybolov i vodné športy, autokemping a chatová osada. Miernym stúpaním listnatým lesom sa po turistickej značke dostávame na Studený hrad. Pozostáva z kremencových brál, na ktorých sa v minulosti rozkladalo menšie slovanské hradisko. Skaly sú vysoké aj štyridsať metrov. Vidno tu i stopy po skamenelom morskom dne. More sa na tomto mieste, podobne ako aj v iných lokalitách Slovenska, rozlievalo pred desiatkami miliónov rokov. Hmla nám neumožnila vychutnať si výhľady do diaľky; ledva sme rozoznali ruiny Gýmeša vytŕčajúce z protiľahlého kopca. Na mierne zablatenej pôde sa nachádzajú malé zvyšky snehu.

     Ako je známe z kníh i filmov, od novembra do marca funguje v pohorí Tribeč takzvaná trhlina, ktorá pohlcuje nič netušiacich ľudí. Nás však nie a nie pohltiť, a to sme inkriminované miesta navštívili už mnohokrát. Tak aspoň my pohltíme salámové chleby, zídenie do sedla, prejdeme okolo dvoch smerových tabúľ, nasleduje strmšie stúpanie a o dvadsať minút už stojíme pri náučnom paneli pod hradom Gýmeš. Tabuľa nás informuje o histórii a súčasnosti gotickej stavby vypínajúcej sa na vrchu Dúň. Hrad vynikol v 13. storočí. Vlastnili ho Forgáčovci, aj Matúš Čák Trenčiansky. Dnes je zrúcanina výraznou dominantou širokého okolia. Je obklopená prekrásnou prírodou. Zachovali sa mnohé obvodové múry, miestnosti a pivnice, viaceré nádvoria, ba i hradná kaplnka. V polouzavretých priestoroch spávajú netopiere. Zaujímavosťou je 15-metrový tunel vytesaný do skaly. V súčasnosti je hrad v rekonštrukcii: vypiľujú sa náletové dreviny a domurovávajú sa poškodené časti. Pri východných múroch je výhľad do údolia, kde sa na veľkej lúke zvykne pásť vyše stočlenné stádo muflónov.

     Po prezretí si ruín a dlhšom oddychu schádzame dole z Dúňa cez známu Jelenskú gaštanicu. Je najstaršou v Európe, má vyše tristo rokov a rastie tu množstvo jedlých gaštanov. V jesenných mesiacoch počas zberu úrody býva strážená. V dedinke Kostoľany pod Tribečom nás na námestí víta veľky adventný veniec. Obdivujeme aj predrománsky kostolík sv. Juraja z konca 9. storočia. Patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku. Významné sú najmä zachované nástenné maľby. Okolo dvoch menších kaplniek stúpame k ďalšiemu cieľu dnešnej túry – k Veľkému Lyscu. 547-metrov vysoký vrch je tvorený vápencovými skalnými vežami s viacerými oknami. Na jednom mieste sú dokonca tri otvory nad sebou. V skalách si všímame skoby, zrejme tu majú svoj cvičný terén horolezci. Pod bralami sa rozkladajú kamenné moria a sutiny. Kedysi tu stála aj chatka, tá však vyhorela. Z vrcholu Lysca sú za pekného počasia krásne výhľady, dnes nám ich kazila už spomínaná hmla.

     Posledný úsek dnešnej 15-kilometrovej trasy je už nenáročný. Pozvoľným klesaním sa dostávame do dedinky Velčice. V sympatickej krčmičke sa zahrievame nielen pri sálajúcom krbe a teplej káve, ale ochutnáme i výbornú hríbovú kapustnicu.