V jeden deň tri rozhľadne

     Pohorie Biele Karpaty sa tiahne pozdĺž slovensko-moravskej hranice v celkovej dĺžke vyše 80 kilometrov. Na tretí najvyšší vrch tohto horstva Veľký Lopeník sa vybralo predposlednú aprílovú sobotu pol stovky turistov z klubu Horec.

     Pred odchodom autobusu sme si okrem rozdania máp a účastníckych listov pripomenuli náhlu smrť nášho člena, turistu a cyklistu Jožka Broniša. Pôvodne sa túra mala uskutočniť o dva týždne skôr, ale kvôli predpovedanej búrke a dažďu so snehom sa výbor rozhodol akciu preložiť. A spravil dobre. I keď zrána na Mikulčinom vrchu, kde trasa začínala, panovala hmla, postupne sa rozplynula, strácala sa aj oblačnosť a cez obed sa už ukázalo jarné slnko. Cez Lopenícke sedlo sa horci po slabých dvoch hodinách vyštverali na 911-metrový Veľký Lopeník, ktorý je známy šesťposchodovou drevenou rozhľadňou. Tá však bola pre rekonštrukciu zatvorená. Navyše – čo sme za našu 22-ročnú turistickú históriu nikdy nezažili – za vstup do veže bolo treba zaplatiť 50 českých korún, teda približne dve eurá. Desiatky rozhľadní, ktoré sme doteraz navštívili, nás vítali s otvorenou náručou a bez vstupného. Zatvorený bol i bufet a predajňa suvenírov. Nuž čo, pooddychujeme na vlhkých lavičkách, prečítame si informácie z náučného panela, zanecháme autogramy vo vrcholovej knihe a poberieme sa ďalej.

     Po opustení lesa a príchode na rozľahlé lúky sa pred nami otvára pekný výhľad na malebné moravské dedinky v údolí, na rozkvitnuté čerešne, i na hlavný hrebeň Bielych Karpát. Dominuje mu Veľká Javorina, ktorú sme opečiatkovali svojimi vibramami pred piatimi rokmi. Zlatnou cestou schádzame k lazom, kde si fotíme pamiatkový domček so slamenou strechou a bielomodrou fasádou. Takýchto výtvorov ľudovej architektúry je na Slovácku viacero. Očakávaná turistická chata, kde sme sa plánovali občerstviť, však bola podobne ako rozhľadňa zatvorená. Dnes na Morave turistický ruch akosi nefunguje. Vykračujúc poľnou cestičkou obdivujeme kašky, pľúcniky a blyskáče, kŕmime malého somárika. 90-decibelovým smiechom reagujeme na vtipy čítané z mobilu. Žiaľ, do väčšej hĺbky sa z pochopiteľných dôvodov ísť nedá... Prichádzame k Obecnému háju, kde sa naša žltá značka stretáva s červenou magistrálou. 770-kilometrov dlhá Cesta hrdinov SNP vedie cez celé Slovensko od Dukly po Devín a časť prechádza aj Českou republikou. Dozvedáme sa, že jeden náš člen ju dokázal prejsť za neuveriteľných 21 dní. Denne teda priemerne zvládol 37 kilometrov, a to s takmer 25-kilogramovým nákladom.

     Na lúke nad dedinkou Březová sa týči rozhľadňa U Křížku. Táto je na potešenie otvorená, a tak si z jej tretieho poschodia z výšky asi desať metrov môžeme vychutnať ďaleké výhľady nielen na Biele Karpaty s pôsobivými Vršateckými bralami, ale aj na Strážovské vrchy a Považský Inovec. Počas oddychu je čas na zápis nových členov do klubu; odo dnes je v Horci rekordných 174 turistov. Na nasledujúce štyri akcie sa priamo na lúke pri veži vyzbieralo 1080 eur. Turistika má u obyvateľov okresu Partizánske čoraz väčšiu obľubu. Ešte pol kilometra klesania a prichádzame do Březovej, kde nás po prejdení 15 kilometrov čaká známy autobus s ešte známejším, priam rodinným šoférom.

Nasleduje zastávka Haluzice
     Deň sa však nekončí. Škoda by bolo nevyužiť pekné slnečné počasie a dostatok času, keďže po príchode do cieľa neboli ešte ani dve hodiny popoludní. Po kávičke a osviežujúcich nápojoch v pohostinstve už na našej strane hranice sa cez Bošácu presúvane do obce Haluzice. Prvým objektom, ktorý navštevujeme, je romanticky pôsobiaca rozhľadňa Hájnica stojaca na neveľkom kopčeku. Dnes už tretia. Odmenou za stúpanie je nádherný výhľad na Trenčiansku kotlinu s jej hradmi: nad krajským mestom stojí niekdajšie sídlo Matúša Čáka a kúsok bližšie zrúcanina Beckova, ktorá sa vypína na strmom brale. Druhým naším poobedňajším cieľom sú ruiny románskeho kostolíka. V minulosti plnil okrem cirkevnej funkcie aj úlohu ochrany pred nepriateľskými vojskami, povodňami a búrkami. Dôkazom toho je kamenný múr s vežami a strieľňami. No a poslednou dnešnou návštevou bola známa Haluzická tiesňava. Je to unikátna technická a prírodná pamiatka vyhĺbená miestnym potokom, ktorý sa zarezal do málo odolných hornín podložia. Jej dĺžka je asi pol kilometra. Obsahuje niekoľko priečnych kamenných prehrádzok a prahov. 50 metrov hlboká úžľabina bola v roku 1963 vyhlásená za pamiatku so 4. stupňom ochrany. Tiesňava má pralesovitý charakter: všade brečtan, popadané stromy, machom obrastené kmene, menšie vodopády a stredom tečúci potôčik. Žijú tu užovky, jastraby, plamienky driemavé, netopiere a žabka kunka žltobruchá.