Po stopách medveďov

     Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov. Či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája? To píše vo svojej známej básnickej skladbe Detvan štúrovec Andrej Sládkovič. Na návštevu tejto krásnej časti Slovenska sa v strede mája vybrala stovka turistov z klubu Horec.

     Dva autobusy doviezli milovníkov prírody pred deviatou hodinou za mesto Detva do lokality Stavianisko. Tu za slnečného počasia začíname svoju 21-kilometrovú túru. Tá nie je náročná ani tak svojou dĺžkou, ale celkovým prevýšením 1260 metrov. Prvým prírodným úkazom, ktorý nás zaujal, bola Kalamárka. Je to chránený prírodný výtvor pozostávajúci z mnohých užších vysokých andezitových skál. Poľana je totiž sopečené pohorie a stuhnuté lávové prúdy vytvorili bizarné bralá, komíny a veže. Kalamárka je síce prírodná rezervácia, ale pre horolezcov platí výnimka, takže tu majú svoj cvičný terén. Niekoľko desiatok pavúčich mužov sme aj stretli; buď si nacvičovali lezenie, zlaňovanie alebo novými skobami zaisťovali cesty do výšin. I náš najmladší účastník – 7-ročný Adamko – si vyskúšal, ako sa lezie po takmer kolmej skale. My sme prešli spodným i horným okruhom rezervácie. Fascinujúce bralá rozpukané a rozčlenené zubom času vytvárali v niektorých úsekoch doslova labyrinty. Okruhmi nás sprevádzali náučné panely s podrobnými informáciami nielen o prírode, ale aj o bohatých archeologických nálezoch.

     Prechádzame okolo horárne a súkromných chatiek, oddychujeme na lúke, ktorá je posiata žltým peľom a ten pri zadutí vetra vytvára priam zlatú hmlu. Peľ padá väčšinou zo smrekov a tento rok je ho nielen v lesoch, ale aj v mestách nadmerne veľa. Sem-tam prebehne okolo nás srnka alebo laň. Každý zrejme počul o nedávnom napadnutí niekoľkých ľudí medveďmi, a to zrovna v lokalite, kde sa práve nachádzame. Nás je dnes 99 a na takú tlupu organizovaných jedincov z čeľade homo sapiens si ani najväčší slovenský dravec netrúfne. Medvede po uvedomení si našej presily zostali radšej schované v hustom lese; videli sme však niekoľko odtlačkov ich mohutných láb v mäkkej pôde.

     Na poludnie prichádzame k horskému hotelu Poľana. Gigantická stavba je zatvorená, funguje iba menší bufet bez možnosti dať si nejaké teplé jedlo. Doplníme si aspoň prevádzkové tekutiny, na lavičkách pred hotelom načerpáme sily z prinesených zásob a pokračujeme prudším stúpaním na vlastný vrchol Poľany. Ten sa nachádza vo výške 1458 metrov nad morom a počas výstupu treba prekonať lúku s bažinami. Tá je vybavená drevenými mostíkmi, takže do riedkeho bahna sme sa nezabárali. Všade naokolo rastie množstvo sýtožltého záružlia močiarneho, vyskytujú sa tu i chránené rastliny. Ešte prekonať posledné výškové metre a ocitáme sa na Poľane. Vrchol je zarastený stromami, nie je z neho výhľad. O kilometer ďalej sa však nachádza vyhliadka Katruška. A tá nám ponúka nádherný pohľad severným smerom. Vidíme veľkú časť zasnežených Nízkych Tatier s Ďumbierom a Chopkom, v pozadí dokonca vytŕča vysokotatranský Kriváň. Náš zrak skúma aj obrovskú okrúhlu kalderu, čo je pozostatok krátera, ktorý vznikol pradávnym výbuchom vulkánu. Z druhej strany vyhliadky vidíme podpolianske lazy a malebné políčka nad Hriňovou. Niektoré turistky si výhľad ešte vylepšili vyšplhaním sa na telekomunikačný vykrývač, ktorý sa vypínal nad spomínaným horským hotelom.

     Do cieľa v obci Bystré-Vrátka schádzame popri vodopáde Bystrô. Je to chránený prírodný výtvor, ktorý vznikol prepadom Bystrého potoka cez skalnú andezitovú stenu. Vytvoril sa tak 23-metrový kaskádovitý vodopád patriaci k najmohutnejším a najkrajším na vulkanitoch Západných Karpát. Foteniu nie je konca-kraja. Onú prepadnutú stenu opatrne zdolávame po niekoľkých kovových rebríkoch. Potom už menej náročným terénom schádzame k cieľu, kde sa s nami lúčia pasúce sa ovečky i koníky. Pobyt v nádhernej krajine, živá i neživá príroda, krásne počasie a výhľady v nás zanechali hlboké dojmy.