Uverejnené články o TK Horec v roku 2023
|
Horci toho za svoju 23-ročnú históriu pochodili naozaj veľa, ale malebnú zrúcaninu hradu Divín a krásne zrekonštruovaný zámok Halič navštívili prvý raz. Stalo sa tak počas prvej májovej soboty, ktorá nás napriek predpovedi potešila slnečným počasím. |
V hniezde na elektrickom stĺpe sedí bociania matka na vajciach. Vo výškach poletujú ďalšie bociany, dokopy ich je hádam aj deväť. Za obcou nás zaujme cestný smerovník, na ktorom je pri šípke smerujúcej doprava napísané: „Praha 8 km“. Niektorí z nás ani netušili, že stovežaté hlavné mesto Česka má v našej krajine svojho menovca. Po prejdení 16 kilometrov prichádzame do cieľa v obci Halič. Na kopci stojí nádherne zrekonštruovaný Haličský zámok. Jeho počiatky siahajú do 12. storočia a pôvodne slúžil ako hrad. Neskôr ho prestavali na šľachtické sídlo. Jeho súčasťou je baroková fontána, park s pergolou a plastika. Za socializmu to bola ošarpaná budova, dnes honosný štvorhviezdičkový hotel s možnosťou prehliadky väčšiny vnútorných priestorov. Nám stačilo pozrieť si pekne upravené nádvorie so sochami, živým plotom a červeným kobercom. Práve sa tu totiž odohráva svadba. Nevestu so ženíchom priviezol na oslavu koč ťahaný koníkmi. Dnešnú turisticko-poznávaciu akciu končíme v kultúrno-spoločenskom centre Zbrojica. Žlto namaľovaná budova vyniká vežičkou s drevenou vyhliadkovou plošinou. Centrum vybudoval známy herec a humorista Jožo Pročko, rodák z Haliče. Okrem reštaurácie je v budove i divadielko pre deti a možnosť ubytovania. Objednávame si pizze, ktoré nám Pročko osobne nosí na stôl. Zaujíma sa, odkiaľ sme prišli a vysvetľuje, že v Malých Kršteňanoch má pokrvných príbuzných. V rozhovore o turistike sa pochváli, že minulý rok zdolal Kriváň. Dalo mu to vraj zabrať a počas túry schudol dve kilá. Samozrejme, že nechýba ani jeho typický humor. Navrhol nám tykanie, porobil si s nami selfie, spomenul, že v dedine založil historické múzeum, ktoré nám rád ukáže. Po hodine zábavy a hurónskeho smiechu však musel odísť na nejaké stretnutie a jeho návratu sme sa už nedočkali. Tak či tak nás dnes milo prekvapila ako zrúcanina hradu Divín, tak i pekne upravená dedinka Halič s malebným zámočkom. Ľ. Mazán, Tempo, 22.5.2023 |
|
Turistický klub Horec každoročne na jar organizuje pre svojich členov a sympatizantov špeciálnu akciu ako spomienku na výročie založenia klubu v apríli 2000. Po menej náročnej túre nasleduje posedenie pri guláši, dlhšie priateľské rozhovory a niekedy aj spoločenský program. Tentoraz nás na spoznávanie okolitej prírody a dva kotly gulášu pozvali priatelia zo Skačian. |
Horský podcelok, ktorým dnes viedla naša 19-kilometrová trasa, sa nazýva Drieňov. Z vŕšku, kde stál kostol sv. Juraja, bol pekný výhľad na Nitrické vrchy s Rokošom, na pohorie Tribeč, i na Topoľčiansky hrad. Okolo diviačej obory sa dostávame k Svinej hore a potom k horárni Dolina. Cestou stretávame 20-členné stádo mladých danielov. Popri viacerých senníkoch a posedoch prichádzame na Cinínovú lúku. Je tu ohnisko, stolík, lavičky a hojdačka zavesená na stromoch. Po oddychu pokračujeme miestnou turistickou značkou cez vrchol Stráže na križovatku Varty. Tam na menšej čistinke stojí chatka. Naším cieľom je však iná poľovnícka chata, ktorá sa nachádza pod vrchom Chotoma. Postupne k nej prichádza asi stovka turistov, i keď niektorí na neznačkovaných častiach trasy trošku poblúdili. Naokolo rozvoniava guláš. Ten pod vedením gulášmajstra Martina Štrpku uvarili poľovníci zo združenia Háj Skačany. Na chate prespali a o šiestej ráno už začali s prípravami pokrmu. Navarili dva kotly, jeden z diviny a druhý bravčový. Hlavne ten divinový bol skutočne unikátny. Niektorí hladoši si dali aj dve-tri porcie. K dobrému jedlu patrí samozrejme aj pivko, ktoré osobne čapoval starosta Skačian Juraj Klížan. Za výborné pohostenie im patrí veľká vďaka. Okrem hostiny si turisti mohli zakúpiť záznamník k plneniu akcie Sto jarných kilometrov, po absolvovaní ktorej každý dostane pekný odznak. Na záver sme spravili ešte zopár spoločných fotografií so slovenskou zástavou a pomaly sa treba zberať naspäť do východzieho bodu. Silný dážď, ktorý meteorológovia predpovedali na jednu hodinu popoludní, sa našťastie nekonal. Počasie nám vcelku prialo, ukázalo sa aj jarné slnko. Až okolo tretej začalo trochu pršať, ale to sme už postupne prichádzali do Skačian k autobusu, ktorý nás dopravil späť do Partizánskeho. Ľ. Mazán, Tempo, 2.5.2023 |
|
Lúčanskej Fatre dominuje vrch Kľak s typickým, nezameniteľným tvarom. Pod ním sa nachádza 30 metrov vysoký kaskádovitý vodopád. Práve tam smerovali poslednú marcovú sobotu kroky päťdesiatich šiestich horcov. Keďže toľko ľudí by sa do autobusu nezmestilo, išlo aj jedno naplnené auto. |
Vo vyšších polohách sa začína objavovať sneh. Na suchých ostrovčekoch vidno klíčiace snežienky. Je ich tu neúrekom, miestami nie je kam stúpiť, aby sme ich biele hlávky nepoškodili. Uprostred rozľahlej lúky sa sčista-jasna zjavil nečakaný skalný útvar. Hor’ sa naň spraviť si zopár záberov. Odtiaľ už vchádzame do národnej prírodnej rezervácie Kľak. Popri menšej jaskyni, na dne ktorej sa dnes nachádzali ľadové kvaple – stalagmity, prichádzame na 1352-metrový vrchol Kľaku. Je to výrazný hôľnato-skalnatý vrch a zároveň výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria. Vďaka nezameniteľnému vzhľadu je rozpoznateľný a viditeľný od Rajeckých Teplíc až po Bystričany. Na vrchole je umiestnený dvojkríž, pri ktorom sa často konajú organizované stretnutia turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, stála v minulosti horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947 umiestnená na skale. Trochu sa nám zamračilo, ale i tak máme pekný výhľad na Martinské hole, Veľkú Fatru a Strážovské vrchy, v diaľke vidno i Vršatské bralá. Po pol hodine začína snežiť. Nepadajú však typické snehové vločky, ale malé biele guličky podobné polystyrénu. Treba sa pobrať ďalej. Po červenej magistrále prichádzame k Ostrej skale, odkiaľ je tiež pekný kruhový výhľad, napríklad do Rajeckej doliny. Veľmi strmým, spočiatku zasneženým, neskôr zablateným, teda poriadne šmykľavým chodníkom, klesáme do Vríčanského sedla. Mnohí z nás sa nevyhli pádom, niekedy i bolestivým. V sedle na spílených kmeňoch si doprajeme zaslúžený oddych a studený obed. V tráve rastú šafrany, podbele a ďalšie jarné kvietky. Čaká nás ešte miernejší zostup na križovatku Bak a odtiaľ už známou cestou popri potoku späť do Vrícka. I keď 14-kilometrová túra s prevýšením 850 metrov v blate a snehu bola pre niekoho dosť náročná, všetci ju bez vážnejších problémov zvládli a presne o pol štvrtej mohol autobus štartovať na cestu domov. Ľ. Mazán, Tempo, 3.4.2023 |
|
Svoju štvrtú tohtoročnú turistickú akciu si klub Horec naplánoval do Strážovských vrchov. V ich západnej časti sa vedľa seba nachádza až päť prírodných rezervácií. Tri z nich – Ľutovský Drieňovec, Kňaží stôl a Bradlo – navštívila druhú marcovú sobotu štyridsiatka turistov. |
Popri ďalších zaujímavých či bizarných stromoch sa dostávame na križovatku turistických ciest v Trebichavskom sedle a odtiaľ strmším briežkom stúpame na najvyšší bod dnešnej túry. Je ním 673-metrový vápencový Kňaží stôl. Na vrchole je umiestnený farebný kovový slovenský znak s tromi kopčekmi znázorňujúcimi známe pohoria Tatra, Matra a Fatra. Matra dnes patrí Maďarsku, ale kedysi bola súčasťou Horného Uhorska. Výhľad z Kňažieho stola je kvôli sneženiu minimálny, i tak tu pobudneme asi dvadsať minút. Poponúkame sa upečenými koláčikmi a spravíme zápis do tretej z dnešných štyroch vrcholových kníh. Naše kroky pokračujú k poslednej rezervácii, ktorou je Bradlo. Nachádzajú sa tu vzácne horské a dealpínske druhy rastlín na vápencovom a dolomitovom podklade. Z Bradla, kde si spravíme poslednú spoločnú fotografiu, klesáme po modrej značke do dedinky Dubnička. Okolo sympatickej drevenej kaplnky a cez riedky les so stromami obrastenými sýtozeleným machom sa dostávame do cieľa dnešnej túry, ktorý je v známej obci Uhrovec. Odfotíme si rodný dom dvoch významných slovenských osobností – jazykovedca Ľudovíta Štúra a reformátorského politika Alexandra Dubčeka. V súčasnosti sa v dome nachádza múzeum venované týmto dvoch Slovákom. Napokon sa štyridsiatka unavených turistov nahrnie do miestnej krčmičky a pri horúcich nápojoch si rozpráva svoje dojmy z posledných spoločných či individuálnych návštev prírody. Ľ. Mazán, Tempo, 20.3.2023 |
|
Ďalšia turistická akcia klubu Horec viedla do Kremnických vrchov. Štyridsiatku milovníkov prírody priviezol autobus poslednú februárovú sobotu do Kremnice, aby po prezretí si historického mesta vystúpili na Krahuľský štít s rozhľadňou, navštívili lyžiarske stredisko Krahule a navštívili geografický stred Európy. |
Začalo trochu snežiť, ale to vo februári nie je žiadne prekvapenie. Po rozsiahlych lúkach schádzame do lyžiarskeho a rekreačného strediska Krahule, kde sa stretávame s našimi lyžiarmi. Päť účastníkov zájazdu totiž pred pešou túrou dalo prednosť zjazdovému lyžovaniu. Na Krahuliach vládne veselie; zrovna sa tu odohráva Blaufuss ski karneval. Spojený je s ochutnávkou zabíjačkových špecialít. Stačilo do väčšej sklenenej nádoby vhodiť zopár eurových mincí alebo papierovú päťeurovku a mohli ste si nabrať klobás i jaterníc, čo vám hrdlo ráčilo. Aj sme to patrične využili. Kto vládal, mohol si ešte zatancovať na produkované ľudové piesne, prípadne si zaspievať. Náhoda chcela, že v stredisku sme stretli televízny štáb, ktorý tu natáčal ďalší diel dlhoročnej sobotňajšej relácie Televíkend. Slovo dalo slovo a náš predseda pozval hlavnú redaktorku do Partizánskeho, aby aj v našom okrese natočila niečo zaujímavé pre divákov z celého Slovenska. Ktovie, možno sa to o pár mesiacov podarí. Predposlednou dnešnou návštevou bol vrch Trnovník. Je to andezitový masív vypínajúci sa nad obcou Kremnické Bane. Zo skaly je vynikajúci výhľad do širokého okolia. Na skalisku stojí jednoduchý kríž. Pod Trnovníkom rastie veľmi vzácna bylina žltohlav európsky. Dnes však bolo ešte priskoro hľadať ho pod 15-centimetrovou vrstvou snehu. No a našou poslednou zastávkou bol gotický kostol svätého Jána Krstiteľa, pri ktorom sa nachádza geografický stred Európy. Samotný stred je označený malým pamätníkom stojacom pri jednom z múrov kostola. Oblý kameň pripomína nahor vztýčenú ragbyovú loptu; na ňom je pripevnená informačná tabuľa. Pravdou je, že aj ďalších sedem krajín si nárokuje na svoj stred Európy; ide totiž o to, aká metodika sa pri jeho určovaní použije. My však vieme, že nielen stred starého kontinentu, ale aj stred Slovenska leží práve na našom území :-) V poradí tretia túra, ktorú zorganizovali horci, merala iba jedenásť kilometrov. Účastníkom však priniesla veľa zaujímavých informácií hlavne o Kremnici, Krahuliach a tiež pekný výhľad z drevenej rozhľadne. Ľ. Mazán, Tempo, 13.3.2023 |
|
V Klube spoločenských organizáciíí sa posledný februárový štvrtok uskutočnila spoločensko-náučná akcia turistického klubu Horec. Po dlhšom čase pripravil výbor pre svojich členov a sympatizantov premietanie fotografií a horolezeckého filmu. Najprv si štyri desiatky divákov pozrelo snímky zo všetkých dvadsiatich minuloročných turistických a cyklistických akcií vrátane atraktívnej trojdňovky v Pieninách. Odborný komentár k jednotlivým záberom si pripravil predseda klubu Peter Horváth a videoprojektor obsluhoval Peter Belák. Po prestávke, kedy sa prítomní mohli občerstviť čerstvými pagáčikmi a surovým či vareným vínkom, bol pustený dokumentárny film „Nič nie je nemožné“. Hovoril o nepálskom horolezcovi Nirmalovi Purjovi, ktorý v roku 2019 iba za šesť a pol mesiaca zdolal v rámci akcie „Project possible“ všetkých 14 svetových osemtisícoviek. |
Tú poslednú sa mu takmer nepodarilo dosiahnuť – a to kvôli čínskej byrokracii – nakoniec však všetko potrebné stihol vybaviť, a tak si do svojej zbierky pridal aj tú štrnástu. Jeho nadľudský výkon ocenil aj prvý pokoriteľ Mount Everestu Reinhold Messner. Nepálec Purja navyše počas zostupov z práve zdolaných osemtisícových vrcholov dvakrát pomáhal vyčerpaným a podchladeným cudzím horolezcom dostať sa do bezpečia. Jedného sa mu podarili zachrániť, druhého, žiaľ, nie. Ako svetový rekordér sám hovorí: „Medzi tým byť odvážny a hlúpy, či žiť pre moment a zabiť sa, je tenká hranica. Ja chcem žiť pre tieto momenty dlhú dobu. Chcel som svetu ukázať, čo je ľudsky možné, keď si správne nastavíte myseľ a vložíte do toho dušu aj srdce.“ Ľ. Mazán, Tempo, 6.3.2023 |
|
Druhý autobusový zájazd, ktorý tento rok zorganizoval turistický klub Horec, viedol do pohoria Považský Inovec. Vyše päťdesiat účastníkov navštívilo Visiace skaly, dve Dolnosokolské jaskyne, rozhľadňu na Marháte a rotundu sv. Juraja. |
Vraciame sa späť na Trhovičnú lúku a po hrebeni Inovca smerujeme na vrch Marhát. Na 748-metrovom kopci sa týči drevená rozhľadňa, ktorá bola vybudovaná v roku 2008 a je z nej ďaleký výhľad na všetky svetové strany. Na Marháte sú tiež prístrešky, ohniská, lavičky a niekoľko náučných tabúľ. Opečieme si prinesenú slaninku a vystúpime na najvyššie poschodie 17-metrovej veže. Za vhodného počasia poskytuje krásny výhľad na protiľahlý Tribeč, na niekoľko zrúcanín hradov a dokonca sa dajú spozorovať aj chladiace veže atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Dnes však bolo trochu zahmlené, takže výhľad nebol ideálny. Po vyše hodine odpočinku a ohrievaní sa pri ohníku sa zapíšeme do návštevnej knihy a schádzame k historickej pamiatke – k vzácnej predrománskej rotunde sv. Juraja. Jej vznik sa datuje do 9. storočia a je to jedna z najstarších stavieb na Slovensku, ba dokonca v celej strednej Európe. Na jej vnútorných stenách sa nachádzajú staroveké maľby a obdivovať sa dá i barokový oltár. Na lúke nad kaplnkou bol vybudovaný menší amfiteáter. Každoročne sa tu konávajú púte. Dnes bola rotunda zatvorená, vnútorné priestory sme si preto pozreli iba cez sklenené dvere. Napokon sa vraciame do východzieho miesta pri Nitrianskej Blatnici. Cestou si fotíme dvoch diviakov čvachtajúcich sa v bahne v ohradenom areáli. Nepohrdli ani jablkami, ktoré sme im z nesmiernej lásky darovali. Človek nikdy nevie, kedy bude nejakú sviňu potrebovať... V Blatnici, našej štartovej i cieľovej obci, sa nachádza múzeum, ktoré vystavuje archeologické nálezy z okolia rotundy i modely stavieb približujúce slovanské osídlenie v regióne pod Marhátom. Ľ. Mazán, Tempo, 13.2.2023 |
|
Koncom januára sa deväťdesiat turistov z klubu Horec stretlo v spoločenskej sále kultúrneho domu na svojej výročnej schôdzi. Predseda Peter Horváth privítal účastníkov, ktorí si minútou ticha uctili pamiatku troch zosnulých členov. |
Deň s Horcom orientovaný do podcelku Drieňov skončí pri guláši na poľovníckej chate spoločne so Skačancami. Ostrôžkami sa vydáme k zámku Halič, v Malých Karpatoch navštívime Malú a Veľkú Pec a po dlhšom čase sa vrátime na Bradlo. Cykloakcia povedie cez Vlársky priesmyk, v lete sa z poľskej strany vyštveráme na Babiu horu, na Roháčoch navštívime Baníkov, po prvý raz sa vyberieme pozrieť nízkotatranskú Veľkú Vápenicu, vo Vysokých Tatrách vystúpime na Ostrvu a navštívime Sliezsky dom, v rámci trojdňovky navštívime Moravský kras s jeho tajomnými jaskyňami a priepasťami. Zo Strečna sa dostaneme na vrch Suchý, pozrieme si kamenné gule Megoňky, v Bielych Karpatoch sa cez Zrnovú dostaneme na hrad Lednica a Červenokamenské bradlo, no a autobusové zájazdy ukončíme návštevou Zvoničky a rozhľadne Háj nad Novou Baňou. Okrem toho Horec ponúka pre svojich členov, ale aj ďalších záujemcov novú bezplatnú aktivitu – severskú chôdzu Nordic walking, ktorá má mnoho zdravotných prínosov. Viesť ju bude certifikovaný inštruktor Rudolf Palo. Do výboru boli zvolení traja noví členovia, a tak okrem Petra Horváta a Ľuba Mazána bude vo výbore pracovať Katka Hubková, Richard Cimerman a Marianna Ivanková. Po skončení oficiálnej časti, ktorá bola zavŕšená prijatím uznesenia, výročná schôdza pokračovala spoločenskou časťou. Turisti si mohli pozrieť kvalitne vedené kroniky, časopis Krásy Slovenska a v rámci členského príspevku dostal každý ako darček menší batôžtek. Na jedálnom lístku boli okrem nápojov aj obložené chlebíčky, slané pečivo a výborné zákusky vlastnej výroby, za čo patrí poďakovanie všetkým členkám, ktoré občerstvenie pripravili. Diskusia a dobrá nálada sa niesla prenajatou sálou až do večerných hodín. Ľ. Mazán, Tempo, 6.2.2023 |
|
Prvej tohtoročnej turistickej akcie, ktorú zorganizoval klub Horec, sa zúčastnilo vyše pol stovky turistov. Ich kroky viedli do pohoria Tribeč, v ktorom navštívili ruiny hradu Hrušov, Vápenný vrch nad obcou Skýcov a Prostrednú skalu. Namiesto snehu a mrazu vládlo prvú januárovú sobotu slnečné a teplé, priam jarné počasie. |
Po strmom úbočí sa štveráme na vrchol Vápenného vrchu. Chodník lemujú zastavenia krížovej cesty. Na jej konci je okrem veľkého gréckeho písmena omega i kovové srdce, kde si zaľúbenci môžu zavesiť zámok. Na 536-metrovom vápennom kopci sa nachádza drevená rozhľadňa oficiálne otvorená v auguste 2020. Pôvodne tu stála iná veža netradičného tvaru, ale kvôli narušenej statike musela byť pred desiatimi rokmi zbúraná. Súčasná stavba má betónové základy, výšku 18 metrov a je súčasťou dvojkilometrového náučného chodníka s deviatimi zastávkami. Za dobrej viditeľnosti je z horného poschodia dohľad až do sto kilometrov. No a prečo sa vrch nazýva Vápenný? V minulosti sa na ňom nachádzalo niekoľko lomov na ťažbu vápenca. Ten sa potom pálil vo vápenných peciach, z ktorých dve sa stále nachádzajú na parkovisku pod kopcom. O ich histórii podrobnejšie hovoria náučné tabule. Vedľa je vybudovaná lavička pre obrov, kam sa treba s menšou námahou vyštverať a zmestí sa na ňu až tucet bežných smrteľníkov. Posledným miestom našej januárovej návštevy bola Prostredná skala, ktorá sa nachádza iba 400 metrov od cesty vedúcej zo Skýcova do Klátovej Novej Vsi. Výhľadové bralo patrí k jednej z mnohých kremencových hôrok pohoria Tribeč. Túto zdobia štíhle brezy a staré duby bizarných tvarov s koreňnmi obrastenými machom. Po rozlúčke s ôsmimi turistami, ktorí na dnešnú turisticko-poznávaciu akciu prišli z južného Slovenska autami, sadáme do autobusu, aby nás pred treťou hodinou „vypľul“ pred železničnou stanicou v našom rodnom meste. Ľ. Mazán, Tempo, 23.1.2023 |
|
Vianočný výstup na Žarnov |
Silvester na Osečnom Posledný minuloročný deň sa doobeda o deviatej zišlo pri dolnom pomníku niekoľko desiatok milovníkov prírody. Turistický klub Horec organizoval ôsmy ročník Silvestrovského výstupu na Osečný. Ráno bolo teplé, nikde ani jedinej vločky snehu. Predseda klubu Peter Horváth privítal účastníkov, zaželal im šťastný nový rok a pozval ich na najbližšiu januárovú akciu. Bude ňou návšteva hradu Hrušov a rozhľadne na Vápennom vrchu. Po privítaní sa vlniaci had tiel vydal serpentínami na horný pomník a odtiaľ pod vysoké napätie. Na križovatkách sa k hlavnému prúdu pridávali ďalší a ďalší turisti. Na vyhliadke pod stožiarom sme si spravili menší oddych, súčasťou ktorého bolo občerstvenie a zhotovenie zopár fotografií. Výhľady na protiľahlé pohoria však kazila hmla. Pokračujeme na 552-metrový kopec Osečný. Víta nás blčiaci oheň a rozvoniava varené vínko. Drevo pripravili turisti z Kolačna a tridsať litrov vína uvarili členovia výboru spolu s ďalšími účastníkmi. Podľa odporučenia na internetovej stránke si každý účastník priniesol svoju vlastnú šáločku, aby sme plastovými pohárikmi nezanášali prírodu. Ľudí postupne pribúdalo, až sa na vrchole zišlo rekordných 124 občanov. Bola to vynikajúca účasť v poslednom dni roku, navyše nikdy predtým sa na Silvestra nezišlo na Osečnom toľko turistov. Okrem teplého nápoja a mnohých druhov sladkostí sa ľudia ponúkali aj surovými či grilovanými klobásami, opečenou slaninkou, jednohubkami, pagáčikmi, tyčinkami a ďalšími dobrotami. Po vyše dvoch hodinách na vrchole sme si urobili spoločné fotografie, zapísali sa do knihy návštev a pomaly sme schádzali späť. Niekto tou istou trasou, niekto popri minivodopáde na prameni Geradza a cez Čertovu lúku k salašu. Dvadsiata akcia turistického klubu Horec sa vydarila a my v novom roku bez nejakého zimného spánku pokračujeme ďalšími túrami. Ľ. Mazán, Tempo, 16.1.2023 |