Vážska cyklomagistrála; Skalka, Beckov

17.6.2022

Trasa : Vlársky priesmyk – štátna hranica – Horné Srnie – Nemšová – Skalka nad Váhom – Trenčín – Beckov – Nové Mesto nad Váhom – Horná Streda – Piešťany.
Parametre trasy :  Dĺžka 68 km. Čas jazdy: 5,5 hodiny.

Pešiaci : Prehliadka Skalky - kláštora v skalách (pri Trenčíne), návšteva Beckova, prehliadka Lodenice v Piešťanoch.
Lokalita : Považie, Vlársky priesmyk

Piata hromadná cyklotúra TK Horec. Cyklisti budú prechádzať Považím: z Vlárskeho priesmyku cez Nemšovú, Skalku a Beckov do Piešťan.
Pôjde sa za každého počasia. V prípade silného dažďa zostanú bicykle v prívese a spravíme si prehliadku zaujímavých lokalít.

Popis Vážskej cyklomagistrály :
Najdlhší súvislý úsek magistrály je vyznačený z Hlohovca až do Strečna s dĺžkou viac ako 166 km. Tento úsek sa v súčasnosti začína v meste Hlohovec (Šulekovo) a popri Vážskom kanáli prechádza až k hati Drahovce. Následne okolo Sĺňavy vedie po cyklochodníkoch, ktoré cyklistov bezpečne prevedú i centrom mesta Piešťany. Z Piešťan trasa pokračuje po vybudovanom chodníku do obce Horná Streda. Nachádza sa tu aj nové odpočívadlo s mapkou a cykloservisným stojanom. Magistrála pokračuje cez železný most ponad Biskupický kanál na sever. Po ľavom brehu Biskupického kanála sa po vynovenom povrchu hrádze dá dostať do Nového mesta nad Váhom. Trasa z Nového mesta pokračuje po vybudovanej asfaltovej hrádzi až do Trenčína. Medzitým je ešte možnosť navštíviť bývalé kráľovské mestečko, dnes obec Beckov, ktorej dominuje Beckovský hrad. Trenčín je krajským mestom s bohatou históriou a množstvom pamiatok. Trasa mierne stúpa až ku kostolu a kalvárii na Skalke. Po krátkom zjazde prechádza popod kláštor na Skalke, ktorý dnes znova ožíva vďaka práci dobrovoľníkov. Od kláštora pokračuje cez obec Skalka nad Váhom a prichádza do Nemšovej. Cez Horné Srnie dôjde po preťatí štátnej hranice do Vlárskeho priesmyku.

To bol popis Vážskej cyklomagistrály. My pôjdeme opačným smerom.

Zaujímavosti na trase :
   - Skalka - pútnické miesto, ktorého história siaha do 11. storočia. Spája sa so životom pustovníkov Andreja-Svorada a Beňadika, ktorí na tomto mieste nejaký čas žili. Kláštor pozostáva z dvoch objektov. Diecézna svätyňa Sv. Andreja-Svorada a Beňadika je postavená na Malej Skalke, z ktorej bol sv. Beňadik zhodený do Váhu. Na Veľkej Skalke sú pozostatky benediktínskeho opátstva z roku 1224, v ktorom sa nachádza aj Beňadikova jaskyňa.
   - Beckov - zrekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad obcou Beckov. Hrad s areálom je národnou kultúrnou pamiatkou. Spomína ho už Anonymova kronika z 12. storočia. Archeologický výskum potvrdil, že najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. Koncom 14. storočia počas prestavby zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Požiar, ktorý v objekte vypukol v roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je Beckov opustený.
   - kúpeľný ostrov v Piešťanoch - jeden z najväčších a najoriginálnejších kúpeľných komplexov v Európe. Liečivá voda s teplotou 69 stupňov obsahuje sírovodík a mnoho rozpustených minierálnych látok. Pomáha pri liečbe reumatizmu, zápalov kĺbov, posilňuje imunitný systém. Na kúpeľnom ostrove sa okrem liečebných a ubytovacích priestorov nachádza množstvo reštaurácií a kaviarničiek, je tu park s jazierkami, tenisové kurty, v sálach ale i pod holým nebom sa konávajú koncerty.

Doprava : Vlastným autobusom so špeciálnym prívesom. Autobus môže zobrať max 40 cyklistov a 10 pešiakov.
Nakladanie bicyklov do prívesu od 6:30 na parkovisku pri výškovej budove ZDA, odchod o 7:00.
Nakladanie bicyklov mimo mesta si dohodnite s Petrom Horváthom.
Cena : členovia TK 14 €, nečlenovia 16 €.
Zaplatiť treba dopredu celú sumu. Platba až v autobuse nebude možná!

UPOZORNENIE :
Aj keď sa niekto predbežne prihlásil a je zapísaný do zoznamu, treba, aby čo najskôr zaplatil. Ináč ho môžu iní záujemcovia - ktorí sú tiež zapísaní - svojou skoršou platbou predbehnúť. Preto nečakajte s platbou do poslednej chvíle. Kto má zaplatené, ten má isté miesto v autobuse.


Pre prípad úrazu na bicykli odporúčame pripoistiť sa.
Robustné elektrické bicykle nie sú povolené, zaberajú v stojane veľa miesta.
Zoberte si náhradnú pneumatiku, pumpu, nástroje na opravu bicykla a hlavne všetky potrebné doklady!

Odhlasovanie a informácie na čísle 0944 902380 (Ľubo M.) alebo mailom: lu@wing.sk

MAPA     FOTOGRAFIE




Horci po Vážskej cyklomagistrále


     Turistický klub Horec zorganizoval už piatykrát po sebe hromadné cykloturistické podujatie. Tentokrát cieľom cyklistov bolo prejsť časť Vážskej cyklomagistrály. Táto najstaršia cyklotrasa na Slovensku prechádza štyrmi krajmi – Nitrianskym, Trnavským, Trenčianskym a Žilinským – a vyznačené úseky majú celkovú dĺžku takmer 250 kilometrov.

     Tak ako pred rokom, presne tretiu júnovú sobotu o pol siedmej ráno sa schádza štyridsiatka cyklistov a deväť pešiakov na parkovisku pri bývalej výškovej budove ZDA. Prvou úlohou bolo naložiť bicykle rôznych značiek do pristaveného cyklobusu SAD. Po polhodine nakladania vyrážame na hodinovú púť k hraničnému priechodu Vlársky priesmyk s Českou republikou. Odjakživa tadiaľ viedla dôležitá komunikačná tepna cez Biele Karpaty a koncom 19. storočia, ešte za cisára pána, tu postavili železnicu z Uherského Brodu do Trenčianskej Teplej. Išlo o prvé železničné spojenie medzi Slovenskom a Moravou.

     Pár minút po ôsmej hodine prichádzame do východzieho bodu našej cyklotúry. Nasleduje vykladanie bicyklov, krátka príprava a o pol deviatej vyrážame na 70-kilometrovú púť. Po pár desiatkach metrov opúšťame štátnu cestu, odbočením doprava nastupujeme na luxusnú vyasfaltovanú magistrálu. Tá vedie popri riečke Vlára a popri železnici. Nasleduje rovnomerné klesanie, lúky, aj tienisté lesíky – jednoducho pohoda. Jeden úsek prechádzajúci Horným Srním síce vedie po miestnej komunikácii, no motorová premávka na nej je minimálna. Už po desiatich kilometroch šliapania prichádza pokušenie v podobe sympatického cyklobufetu. Je otvorený a my máme chuť dať si kávu, niektorí aj nejaké to pivko, respektíve iné ponúkané dobroty. Po občerstvení prechádzame najzaujímavejším úsekom cyklotrasy. Cesta sa kľukatí, dobre vidieť rieku Váh, objavujú sa veľmi pekné scenérie. Najviac nás upúta pohľad na zrúcaninu kláštora Skalka. Nachádzajú sa tu dva významné objekty, a to kostolík a kláštor niekdajšieho opátstva sv. Beňadika na Veľkej Skalke, kde žili v 10. a 11. storočí pustovníci sv. Svorad a Beňadik. Ďalším objektom je barokový kostol na Malej Skalke.

     Po krátkej prestávke prechádzame popod strmú skalnú stenu slúžiacu na tréning skalolezcov. To sa už pomaly blížime ku Trenčínu, kde sa nám naskytá pekný pohľad na Trenčiansky hrad. Tu sa dá odbočiť do mesta, my však pokračujeme po pravej strane Váhu málo frekventovanou uličkou poza záhradky opäť na oficiálnu cyklocestu. Úsek po Nové Mesto nad Váhom je vedený po priamke, a to po veľmi dobrom asfalte, kde nehrozia žiadne výtlky. Kilometre celkom rýchlo ubiehajú. Po ľavej strane máme umelý Biskupský kanál, po pravej strane polia a výhľad na kopčeky Bielych Karpát. Cestou sa zastavujeme na dlhšiu prestávku v kempingu Rybníky. Po regenerácii síl pokračujeme opäť po dokonalom povrchu cyklocesty k Novému mestu nad Váhom. Tu si spravíme zachádzku do rekreačného strediska Zelená Voda. Stredisko ponúka počas letnej sezóny možnosť kúpania, stravovania, nachádza sa tu i kemp. Dvaja naši účastníci vyskúšajú aj príjemnú vodu jazera na očistu spoteného tela. Po návšteve strediska sa vraciame späť a pokračujeme opäť po vynikajúcom povrchu do Piešťan. Po ľavej strane vidíme na hrebeni Považského Inovca hrad Tematín, ktorý sme navštívili minulý rok v rámci podujatia Deň s Horcom. Pred Piešťanmi sa zastavujeme pri novom odpočívadle s mapkou a cykloservisným stojanom. Na naše slovenské pomery niečo nevídané. Do cieľa to už máme len na skok. V Piešťanoch vyjdeme pri Kolonádovom moste. Chodník pokračuje tesne pri vode, je úzky a zdieľaný s chodcami. Tu musíme ísť opatrne. Do podoby peknej cyklocesty sa opäť rozšíri až za ďalším mostom. Po chvíli prichádzame k Lodenici a k vodnej nádrži Sĺňava. Tu už naše fantastické putovanie Považím končí. Za zmienku stojí výkon nášho člena Miša, ktorý sa vo večerných hodinách vrátil z Piešťan do Partizánskeho na bicykli, čím si trasu predĺžil až na 150 kilometrov.

     Kým cyklisti spoznávali Považie zo sedadiel svojich dvojkolesových tátošov, deväť pešiakov sa za krásneho slnečného počasia dalo doviezť do Skalky nad Váhom. Za obcou sa v skalách nachádza kláštor. Je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku, jeho história siaha až do 11. storočia. Spája sa so životom pustovníkov Andreja-Svorada a Beňadika, ktorí na tomto mieste nejaký čas žili. Kláštor pozostáva z dvoch objektov. Svätyňa sv. Andreja-Svorada a Beňadika je postavená na Malej Skalke, z ktorej bol sv. Beňadik zhodený do Váhu. Na Veľkej Skalke sú pozostatky benediktínskeho opátstva a kláštora z roku 1224. Pozreli sme si spolu so sprievodcom budovu kláštora, Beňadikovu jaskyňu, kaplnku, i podzemné priestory s betlehemom. Prešli sme sa po náučnom chodníku. Z jedného panela sme sa dozvedeli, ako dostala rieka Váh svoje meno. Kedysi viedlo pôvodné koryto inak ako dnes po regulácii, rieka sa kľukatila, doslova blúdila. Keďže „blúdivý“ sa po latinsky povie vagus, historický názov Váhu bol Waag. Krajinu v jej stredovekej podobe sme si mohli pozrieť aj na starej mape vyobrazenej na jednej náučnej tabuli. Zaujímavá bola tiež prehliadka 60-metrov dlhej voľne prístupnej Opatovskej jaskyne.

     Druhou zastávkou pešiakov bol hrad Beckov. Ten sa vypína na vysokom vápencovom brale nad obcou. Hrad s areálom je národnou kultúrnou pamiatkou. Spomína ho už Anonymova kronika z 12. storočia. Archeologický výskum potvrdil, že najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. Požiar, ktorý v objekte vypukol v 18. storočí, zničil väčšinu budov a od tej doby je Beckov opustený. V súčasnosti sa rekonštruuje. Hodinovou prehliadkou nás sprevádzala fundovaná sprievodkyňa. Navštívili sme hradnú kaplnku, západný i východný palác, zachovalé miestnosti s dobovým nábytkom, riadom, i spoločenskými hrami. Raritou bolo, že na hrade sa v čase jeho najväčšej slávy nachádzalo až 17 vysunutých toaliet. V piešťanskej Lodenici, kde sme sa napokon stretli s cyklistami a kde sa kvôli vodárskym pretekom nachádzalo obrovské množstvo ľudí, fungovala jediná toaleta, a to pre všetky existujúce pohlavia.