Horci na túre spoločne so Skačancami

     Turistický klub Horec každoročne na jar organizuje pre svojich členov a sympatizantov špeciálnu akciu ako spomienku na výročie založenia klubu v apríli 2000. Po menej náročnej túre nasleduje posedenie pri guláši, dlhšie priateľské rozhovory a niekedy aj spoločenský program. Tentoraz nás na spoznávanie okolitej prírody a dva kotly gulášu pozvali priatelia zo Skačian.

     Skačianski turisti si totiž tento rok založili vlastný turistický klub s názvom Zobor. Neinšpiroval ich však známy vrch vypínajúci sa nad Nitrou, ale menší kopček nad Skačanmi, podľa ktorého je pomenovaná aj jedna z ulíc v obci. Tretiu aprílovú sobotu o pol deviatej ráno sa pred skačianskym kostolom zišlo okolo deväťdesiat turistov. Horcov priviezol autobus, domáci prišli peši, ďalší využili vlastné autá či bicykle. Všetkých účastníkov privítal predseda TK Horec Peter Horváth a potom odovzdal slovo predsedovi KST Zobor Jozefovi Gahérovi, ktorý prítomných oboznámil s dnešnou trasou. Po spoločných fotografiách sa už dlhý rad tiel vybral k základom zaniknutého kostola sv. Juraja. Tam Jozef Gahér podrobnejšie informoval o histórii Skačian, i o samotnom kostole. Ten bol postavený v roku 1280 a medzi ním a kaplnkou sv. Barbory sa rozprestierali pôvodné Skačany. Až neskôr, po vysušení močiarov, sa ľudia začali sťahovať nižšie do doliny, kde teraz stojí súčasná dedina. Lokalita kostola je zapísaná aj v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. V roku 2004 sa na tomto mieste začal archeologický výskum. Sústredil sa najmä na vyhodnotenie pôdorysu objektu. Ten je dnes zvýraznený novo postavenými základmi. Po prednáške sa jeden z účastníkov spýtal aj na povestné skačianske bosorky. Odpoveď Jožka Gahéra bola takáto: „V Skačanoch máme bosoriek stále dosť. Potvrdzujú nám to hlavne muži, ktorí sa pozabudnú a večer sa neskoro vrátia z krčmy domov.“

     Horský podcelok, ktorým dnes viedla naša 19-kilometrová trasa, sa nazýva Drieňov. Z vŕšku, kde stál kostol sv. Juraja, bol pekný výhľad na Nitrické vrchy s Rokošom, na pohorie Tribeč, i na Topoľčiansky hrad. Okolo diviačej obory sa dostávame k Svinej hore a potom k horárni Dolina. Cestou stretávame 20-členné stádo mladých danielov. Popri viacerých senníkoch a posedoch prichádzame na Cinínovú lúku. Je tu ohnisko, stolík, lavičky a hojdačka zavesená na stromoch. Po oddychu pokračujeme miestnou turistickou značkou cez vrchol Stráže na križovatku Varty. Tam na menšej čistinke stojí chatka. Naším cieľom je však iná poľovnícka chata, ktorá sa nachádza pod vrchom Chotoma. Postupne k nej prichádza asi stovka turistov, i keď niektorí na neznačkovaných častiach trasy trošku poblúdili. Naokolo rozvoniava guláš. Ten pod vedením gulášmajstra Martina Štrpku uvarili poľovníci zo združenia Háj Skačany. Na chate prespali a už o šiestej ráno začali s prípravami pokrmu. Navarili dva kotly, jeden z diviny a druhý bravčový. Hlavne ten divinový bol skutočne unikátny. Niektorí hladoši si dali aj dve-tri porcie. K dobrému jedlu patrí samozrejme aj pivko, ktoré osobne čapoval starosta Skačian Juraj Klížan. Za výborné pohostenie im patrí veľká vďaka. Okrem hostiny si turisti mohli zakúpiť záznamník k plneniu akcie Sto jarných kilometrov, po absolvovaní ktorej každý dostane pekný odznak. Na záver sme spravili ešte zopár spoločných fotografií so slovenskou zástavou a pomaly sa treba zberať naspäť do východzieho bodu. Silný dážď, ktorý meteorológovia predpovedali na jednu hodinu popoludní, sa našťastie nekonal. Počasie nám vcelku prialo, ukázalo sa aj jarné slnko. Až okolo tretej začalo trochu pršať, ale to sme už postupne prichádzali do Skačian k autobusu, ktorý nás dopravil späť do Partizánskeho.