Tri dni v Krase

     Tentoraz nie v Slovenskom, ale v Moravskom. Ten prvý navštívili horci pred piatimi rokmi. Dnes sa vybrali na Moravu, aby si prezreli najznámejšie krasové jaskyne, priepasti, ale i hrady, výhľadové skaly a ďalšie zaujímavosti. Do posledného miesta naplnený autobus spolu s dvomi autami odštartoval na atraktívnu trojdňovku v polovici septembra.

   Deň prvý – Velehrad, Živá voda, hrad Buchlov
     Využijúc štátny sviatok, nebolo si treba brať dovolenku, a tak sa tretí septembrový piatok vybralo šesťdesiat turistov z klubu Horec za spoznávaním moravských prírodných krás. Našou prvou zastávkou bolo známe pútnické miesto Velehrad. Jeho symbolom a srdcom je Bazilika Nanebovzatia Panny Márie a svätého Cyrila a Metoda z 13. storočia. Okrem nej sa vo Velehrade nachádza bývalý kláštor cisterciánov a mnoho ďalších cirkevných stavieb. My sme sa zamerali najmä na samotnú baziliku s krásnou výzdobou, mnohými freskami, pozláteným oltárom a vzácnym organom. Niektorí účastníci si pozreli aj spleť podzemných chodieb – katakomb. Potom sme sa presunuli do obce Modrá, v ktorej sa nachádza areál Živá voda. Je to netradičná expozícia, kde si zo skleneného tunela môžete pozrieť naše najväčšie sladkovodné ryby. Nad hlavami nám plávali šťuky, obrovské sumce a vyzy, pstruhy, kapre, karasy, jesetery a ďalšie druhy rýb. Vedľa v menších mokraďových akváriách „pobehovali“ korytnačky a obojživelníky. Vo vonkajšom jazierku zase plávali husi veľké, najvzácnejšie však boli štyri pratury, ktoré kedysi žili na našom území. Pred sedemsto rokmi vyhynuli a ľudia ich až teraz znovu vyšľachtili z najpodobnejších žijúcich druhov.
     Po návšteve tejto zaujímavej biologickej a botanickej záhrady pokračujeme peši pohorím Hřiby do obce Chabane, kde nás víta chránený strom sekvojovec obrovský. Má 150 rokov a s výškou 32 metrov a obvodom kmeňa 612 centimetrov patrí k najväčším jedincom tohto druhu v Českej republike. Strmým chodníkom sa od sekvojovca štveráme na výhľadovú Břesteckú skalu. Predposledným zastavením v prvý deň nášho putovania bola kaplnka sv. Barbory a posledným zastavením hrad Buchlov. Patrí k najstarším a najmohutnejším hradom na Morave. Stojí na vyššom kopci v nadmorskej výške 510 metrov. Bol vybudovaný začiatkom 13. storočia ako kráľovské sídlo s hospodárskou i strategickou funkciou. Od roku 1945 je majetkom štátu a funguje ako historické múzeum. Pozreli sme si prvé a druhé nádvorie, po 120-tich schodoch sme vyšli do veže a kto si priplatil, absolvoval i prehliadku vnútorných priestorov.
     Napokon nás autobus doviezol do rekreačného strediska Sloup, kde sme sa ubytovali a navečerali. Bývanie nebolo najluxusnejšie, niektorí turisti sa museli uskromniť s malými drevenými chatkami, v ktorých zrejme kedysi spávali účastníci pionierskych táborov. Iní prespali dve noci v päť či šesť posteľových izbách, ďalší sa zase štverali na poschodové postele. Nájsť ubytovanie pre 60 ľudí v centre Moravského krasu a navyše za rozumnú cenu totiž nebolo jednoduché. Horci však nie sú žiadni rozmaznaní malomeštiaci, takže dve noci bez extra pohodlia celkom dobre zvládli.

   Deň druhý – Punkevní jaskyňa, Macocha, Kateřinská jaskyňa
     Ráno o desiatej vstupujeme od Skalného mlyna do najnavštevovanejšej českej jaskyne. Preteká ňou podzemná riečka Punkva a podľa nej dostala jaskyňa názov Punkevní. Severnú vetvu tvorí niekoľko dómov a chodieb navzájom oddelených sifónmi. Do tejto časti bola prerazená štôlňa, ktorá tvorí dnešný vstupný priestor jaskyne. Ním začína návštevný okruh dlhý 1400 metrov prebiehajúci dómami, sifónmi a sieňami s bohatou kvapľovou výzdobou. Prehliadková trasa viedla až na dno 134 metrov hlbokej priepasti Macocha, kde vidno malé jazierko a pretekajúcu riečku. Vypočujeme si povesť o zlej macoche, ktorú ľudia pre pokus o vraždu svojho zverenca zhodili práve do tejto priepasti. Z jej dna pokračujeme k podzemnému riečisku Punkvy. Na nej prežívame atraktívnu plavbu na člnoch v dĺžke 400 metrov. Prehliadka vyvrcholila prestávkou v plavbe a návštevou bohato vyzdobeného Masarykovho dómu. Na rozdiel od slovenských jaskýň v tých českých nie je zakázané fotografovanie a filmovanie, takže naše digitálne aparáty a mobily sa dosýta naplnili nádhernými zábermi farebných stalagmitov, stalaktitov a spojených stalagnátov. Na Slovensku si treba za fotenie priplatiť; asertívnejší jedinci dokážu sprievodcovi vysvetliť, že krásy vytvorené prírodou má človek právo uchovať si v digitálnej podobe bez akýchkoľvek príplatkov.
     Po skončení podzemnej plavby peši stúpame z Punkevnej jaskyne k dolnému a potom i k hornému vyhliadkovému mostíku Macochy. Na chate pri tom druhom mostíku si dávame teplé jedlo a potom smerujeme k 40-metrovému Korálovému závrtu. Jeho unikátna kvapľová výzdoba pripomína morské koraly. Časť z nich žiaľ poodlamovali vandali. Náučným chodníkom schádzame ku Kateřinskej jaskyni. V jej vstupnej časti sídlil človek staršej doby kamennej, ktorého pozostatky boli nájdené v hline a pôde. Jaskyňa je i bohatým náleziskom kostí zvierat, hlavne medveďov. Vchod tvorí gotický portál, ktorým sa dostávame do najväčších podzemných priestorov Moravského krasu – do Hlavného dómu. Má dĺžku až 97 metrov, čo je takmer rozmer futbalového ihriska, a výšku 20 metrov,. Najkrajšou časťou jaskyne však je bambusový lesík s mnohými tenkými stalagmitmi pripomínajúcimi bambusové stonky.
     Po večeri a ochutnávke kvalitného bieleho i červeného vína si v spoločenskej miestnosti hlavnej budovy rekreačného zariadenia Sloup spravíme diskotéku a zabávame sa do neskorých nočných hodín.

   Deň tretí – Sloupsko-šošuvská jaskyňa
     Po raňajkách a pobalení si vecí peši odchádzame z ubytovne a smerujeme k Sloupsko-šošuvskej jaskyni. Je to rozsiahly komplex dómov, chodieb a priepastí vytvorený na dvoch poschodiach. Zároveň je i významným naleziskom kostier jaskynnej fauny, najmä medveďov, levov a hyen. Na prívítanie nám priesvitnými krídlami zakývalo niekoľko netopierov. Takmer dvojkilometrová cesta podzemím nás zaviedla do mnohých komnát vyzdobených nádhernými kvapľami, po česky křápnikmi. Najzaujímavejším kvapľom bol vápencový svietnik, ktorý sa úplne podobal na stojan s horiacou sviečkou. Kovové mostíky preklenovali hlboké, vyše 60-metrové priepasti, do ktorých sa bežný návštevník nedostane. Dá sa však prikúpiť zážitková trasa, v rámci ktorej sa fyzicky zdatnejší bludári dostanú až na dno oných priepastí; prevýšenia prekonávajú pomocou vysokých kolmých rebríkov, miestami idú po štyroch, miestami sa dokonca plazia. Niektorí z nás uvažovali, že si túto zážitkovú trasu v budúcnosti vyskúšajú. Obrovské priestory Sloupsko-šošuvskej jaskyne sme si prehliadali takmer dve hodiny. Východ z nej ústil do skalnej dutiny Kúlna, ktorú počas Druhej svetovej vojny fašisti prerobili na montážnu halu vojenskej techniky.

     Fascinovaní krásami Moravského krasu si v menšom obchodíku kupujeme suveníry ako magnetky a pohľadnice, občerstvujeme sa voňavou kávičkou či nanukmi a v popoludňajších hodinách sa vydávame na dvestokilometrovú cestu domov. Tri jaskyne, plavba v podzemí, jeden rozsiahly hrad, bazilika a katakomby vo Velehrade, kaplnka sv. Barbory, prastarý sekvojovec a areál Živá voda s podvodným tunelom a praturmi – to boli historické a prírodné zaujímavosti, ktoré sme počas troch dní na Morave navštívili. O rok to pravdepodobne budú Poloniny a potom sa znovu vrátime do Čiech.