Prvý raz spolu na Čabradi

     I ked za vyše 24 rokov existencie turistického klubu Horec sa toho pochodilo neúrekom, ešte nikdy neboli horci v Krupinskej vrchovine. A tak sa druhú júnovú sobotu za krásneho slnečného počasia vybrala presná päťdesiatka cestovateľov spoznávať i túto časť stredného Slovenska. Cieľom bola návšteva hradu Čabraď a bývalého opevneného kláštora Bzovík.

     19-kilometrová túra začala v menšej obci Hrušov. Pozreli sme si rázovitú stavbu – hrušovský amfiteáter Hontianska paráda so vztýčenou miestnou vlajkou, pofotili si vínne pivnice vytesané do tufových skál, ktoré boli vytvorené sopečnou činnosťou. Po náučnom chodníku sme vystúpili na menší vrch Stráň, na ktorom sa nachádza kalvária. Prvým významnejším cieľom dnešnej túry bola rozhľadňa na Prašnom vrchu. Je drevená, trojposchodová, vysoká asi 15 metrov. Keďže Krupinská planina je iba mierne zvlnená bez výrazných prevýšení, z veže sa nám ponúkali atraktívne výhľady na okolitú krajinu. Z vyhliadkovej plošiny bolo vidno aj ďalšiu rozhľadňu na Opavskej hore. Po zápise do návštevnej knihy schádzame z Prašného vrchu dole a pokračujeme nenáročnou značkovanou cestou na sever. Cestou nás svojimi plodmi obdarúvajú sladučké divé i záhradné čerešne, v tráve nachádzame lesné jahody, šťastlivci našli aj niekoľko hrabákov, suchohríbov či kuriatok. Nad krajinou poletujú bociany, v tráve šuchocú jašteričky a hady. Všetko žije a je v pohybe. Nečudo, veď ani nie o týždeň už príde prvý letný deň.

     Po vyjdení z lesa nás milo prekvapí drevená šípka s nápisom „U bylinkárky“. Vydáme sa smerom, kam ukazuje a po chvíli dôjdeme k menšiemu domčeku. Predávajú tu sušené liečivé bylinky, v ponuke je napríklad niekoľko desiatok druhov voňavej mäty. V popoludňajších hodinách prichádzame k rozľahlej zrúcanine hradu Čabraď. Stojí nad dedinou nad Čabradský Vrbovok. Horný hrad kedysi tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácmi a hospodárskymi budovami. Vstup bol cez severnú bránu s padacím mostom. Na juhu je brána s vežou a strieľňami. Zrúcanina je mohutná a impozantná, s niekoľkými nádvoriami. V súčasnosti sa rekonštruuje. O histórii stavby sa dozvedáme z informačných tabúľ. Medzi ruinami pobudneme takmer hodinu, presnoríme aj podzemné priestory, z ktorých vyletúvajú netopiere.

     Poslednou dnešnou zastávkou je Bzovík – goticko-renesančná protiturecká pevnosť a zároveň bývalý benediktínsky kláštor. Leží na nízkej vyvýšenine južne od rovnomennej obce. Kláštor s opátstvom bol založený okolo roku 1130. Neskôr tu vzniklo prepoštstvo, ktoré sa postupne stalo najväčším feudálnym panstvom v Honte. V roku 1530 napadol kláštor Žigmund Balassa a po vyhnaní rehoľníkov začal s veľkolepou prestavbou objektu na protitureckú pevnosť. V súčasnosti je bývalý kláštor opevnený vysokým múrom a na každej svetovej strane stojí jedna veža. Niektoré slúžili ako pozorovateľne či strieľne. Vstup do objektu je voľný. V strede veľkého nádvoria sa nachádza románsky kostol. Zo samotného kláštora zostali len základy a fragmenty múrov. Po obhliadke netradičnej stavby schádzame do dediny, kde práve prebiehajú majstrovstvá vo varení gulášu. Dvadsať kotlov s obľúbeným jedlom, dvadsať súťažiacich tímov, stánky s nápojmi, hudba, tombola... Za symbolickú cenu 1 euro dostávame voňavý danielí guláš. Aleže bol výborný. Podaktorí si aj dupľu vypýtali a dobrý obed pivkom samozrejme zapili.

     Príjemných zážitkov a zaujímavých objektov bolo na dnešnej spoznávacej túre neúrekom: amfiteáter Hontianska paráda, tufové vínne pivnice, kalvária, rozhľadňa na Prašnom vrchu, hrad Čabraď, kláštor Bzovík a gulášové hody. Neprekazil nám ich ani pokazený autobus nad Banskou Štiavnicou, ktorý nezvládol strmé stúpanie so štyrmi tonami ľudských tiel. Šoférovi spolu s naším turistom a traktoristom Petrom sa ho podarilo opraviť, a tak sme pred ôsmou hodinou šťastne dorazili do cieľa.