Uverejnené články o TK Horec v roku 2024
|
Šiesta tohtoročná túra klubu Horec viedla za hranice Slovenska. Na pláne bola návšteva Cerovej vrchoviny, v ktorej sa nachádza vrch Karanč s rozhľadňou a kaplnkou, zrúcanina hradu Šalgó a zrekonštruovaný hradný komplex Šomoška. |
Napokon sa predsa len dostávame k onej zrúcanine. Hrad Šalgó, prezývaný aj žiarivý, vznikol v polovici 14. storočia. Stojí na bazaltovom kopci sopečného pôvodu. Neskôr bol obsadený husitmi a potom Turkami. Od 17. storočia začal upadať. Hradná veža, do ktorej vedú drevené schody, bola upravená ako rozhľadňa, takže je z nej krásny výhľad do okolia. Zachovalo sa i niekoľko múrov, ale nie je ich veľa. My z niekoľkých okien vo veži obdivujeme okrem okolitej krajiny najmä dúhu, ktorá sa rozprestiera nie hore, ale netradične dole pod nami. Náš „dúhový pochod“ pokračuje okolo botanickej záhrady, jazierka a rekreačného strediska. Prichádzame do dediny Somosko, nad ktorou sa týči zrúcanina hradu Šomoška. Tá je však už na slovenskej strane. Najprv si pozrieme kamenný vodopád tvorený šesťuholníkovými hranolmi, ktorý vznikol stuhnutím a vykryštalizovaním sopečnej lávy. Hranoly sú až 9 metrov dlhé a visia zo skaly, akoby sa chceli odtrhnúť. Pod vodopádom sa nachádza kamenné more. Oba tieto úkazy sú súčasťou národnej prírodnej rezervácie Šomoška a prechádza popri nich náučný chodník. Potom po zaplatení dvojeurového poplatku vystúpime na samotný hrad. Ten založili koncom 13. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré sa ťažili priamo v hradnom kopci. Dokonca aj studňa vznikla vylámaním oných čadičových hranolov. Stavbu obsadili v 16. storočí osmanské vojská a neskôr aj cisárski vojaci, ktorí hrad čiastočne zbúrali. Od roku 1703 je v ruinách. V súčasnosti sa rekonštruuje, obnovená bola hlavne strecha veže. V areáli zotrváme takmer hodinu, niet sa kam ponáhľať. Po štvrtej hodine sa pomaly zberáme opäť na maďarskú stranu, kde nás čaká 57-miestny autobus. Ľ. Mazán, Tempo, 29.4.2024 |
|
Každoročne pri príležitosti výročia založenia Turistického klubu Horec organizuje výbor klubu menej náročnú túru spojenú s oslavou a posedením pri guláši. Tento rok pridali aj ďalšiu aktivitu – vyčistenie značkovaných turistických ciest v okolí mesta. |
Dvaja vytrvalci vybehli po miestnej značke na 552-metrový vrch Osečný vypínajúci sa nad lazmi. My ostatní pokračujeme s piatimi vrecami odpadu na lúku pri bývalej chate Ondrej. Tú tiež vyčistíme od bordelu a vrecia nechávame po dohode so starostkou obce Brodzany na kraji lúky. Tá nám ochotne prisľúbila, že v prvý pracovný deň pošle po vyzbieraný odpad auto, aby sme takmer 90 kilogramov smetí nemuseli vliecť ešte štyri kilometre do mesta. Postupne prichádzame na Námestie mieru v mestskej časti Štrkovec, kde na nás pri pohostinstve Cigánka čaká vyše sto porcií výborného guľáša. Každý účastník si okrem jedla zaslúži aj nápoj podľa výberu. Dobrú atmosféru pre 108 prítomných turistov vytváral náš klubový šofér Dodo Halák svojím spevom doprevádzaným harmonikou. Ľ. Mazán, Tempo, 15.4.2024 |
|
Na severe Malých Karpát sa nachádza nádherná vápencová oblasť nazývaná Plavecký kras. Tvoria ju bralá, jaskyne, skalné okná, jamy a priepasti, závrty a ďalšie krasové útvary. Sem sa druhú marcovú sobotu vybral plný autobus turistov z klubu Horec. Okrem spomínaného územia bola v pláne aj návšteva zrúcaniny Plaveckého hradu. |
Ďalším zaujímavým prírodným útvarom, ktorý sa nám priplietol do cesty, bola Jelenia hora. Je to mimoriadne atraktívny skalný výbežok. Na jeho svahoch rástlo množstvo chránených fialových poniklecov, ktoré neunikli našim fotoaparátom. Keďže sa už vyčasilo a hmla sa stratila, konečne sme mali možnosť vychutnať si výhľady nielen na protiľahlý Plavecký hrad, ale aj do údolia, kde sa rozprestierali záhorské obce. Pokračujúc po modrej značke si v lese všímame množstvo medvedieho cesnaku. V chránených oblastiach je jeho trhanie zakázané, mimo nich si ho možno nazbierať aj domov. Natrafíme i na pekne upravenú studničku. Postupne prichádzame k ruinám Plaveckého hradu. Vznikol v rámci vlny výstavby nových hradov po mongolskom vpáde do Uhorska. Prvá zmienka je z roku 1291. Pôvodne mal hrad najmä strážnu funkciu. Vďaka svojej polohe mohol kontrolovať pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a hranice s Českým kráľovstvom. Kvôli dohľadu na hrady Branč, Ostrý Kameň a Korlátka si s nimi mohol tento hrad v prípade nebezpečenstva vymieňať signály. Rozsiahla zrúcanina, ktorá pozostáva z viacerých zachovalých vežičiek, múrov a miestností, sa v súčasnosti rekonštruuje. Po podrobnom preskúmaní ruín schádzame do obce Plavecké Podhradie, kde si v miestnej reštaurácii doprajeme poriadny oddych a tiež teplé jedlá a nápoje. Za zmienku stojí záslužný počin našich troch turistov. Neznámej žene s vyvrtnutým členkom nielenže poskytli prvú pomoc a zdravotnícke pomôcky, ale jej aj pomohli pri schádzaní strmším kamenným chodníkom z hradu do dediny. Zaujímavá turisticko-poznávacia akcia priniesla päťdesiatke účastníkov veľa zážitkov. Ľ. Mazán, Tempo, 18.3.2024 |
|
Ako každý rok, tak i teraz sa v polovici februára vybrali turisti z klubu Horec za snehom, a to nielen peši, ale aj na lyžiach. Cieľom bolo známe rekreačné a lyžiarske stredisko Oščadnica v pohorí Kysucké Beskydy. Štyridsiatka pešiakov mala na pláne vystúpiť na slovensko-poľský hraničný vrchol Veľká Rača a sedem lyžiarov okúsilo kvalitu snehu na zjazdovke Dedovka. |
Popri zjazdovke pokračujeme na najvyšší bod dnešnej túru, ktorým je 1236-metrová Veľká Rača. Na vrchole je drevený kríž, hraničný kameň, schránka s knihou návštev, chata a menšia rozhľadňa. Kým zrána sme ešte šli po slnkom ožiarenej prírode, tu hore panuje hmla a schyľuje sa k dažďu. Viditeľnosť je mizerná, nepomohol ani výstup na vyhliadkovú plošinu. Keďže začalo aj mierne pršať, zbehneme kúsok nižšie, kde sa na poľskej strane nachádza horská chata zvaná Schronisko na Wielkej Raczi. Je síce preplnená, ale i tak si tu doprajeme nielen dlhý oddych, ale aj teplé jedlá a studené nápoje. Po spoločnej fotografii sa zberáme tou istou cestou späť k rekreačnej oblasti. Tam v Chate na Rači si opäť posedíme v teplej reštaurácii a ochutnáme dobré domáce polievky či brydzové halušky. Jedlá nie sú najlacnejšie, ale porcie sú veľké a chutné. Navštívime aj rozhľadňu Dedovka. Je to sympatická vežovitá stavba, v dolnej časti murovaná, v hornej drevená. 16-metrová vežička ponúka výhľad nielen na Malú Fatru a Kysucké Beskydy, ale aj na časť Poľska a Čiech. Hustá hmla nám však i teraz znemožnila výhľady. V plytkom sedle Príslop sa odpájame od zelenej značky a po žltej schádzame k lyžiarskemu stredisku Dedovka. Tam už čakajú naši lyžiari, ktorí si celý deň užívali vyše kilometer dlhú zjazdovku Košariská. Okrem lanoviek a vlekov je k dispozícii aj bobová dráha. Pešiaci dnes prekonali trasu dlhú 16 kilometrov a 860-metrové prevýšenie. Napokon sa všetci schádzame pri autobuse, ktorý o štvrtej hodine vyráža na cestu domov. Ľ. Mazán, Tempo, 26.2.2024 |
|
Druhá túra, ktorú tento rok zorganizoval klub Horec, smerovala do Nitrických vrchov. Nad obcou Uhrovské Podhradie sa nachádza 800-ročný hrad, na stavbe ktorého sa v 13. storočí podieľal aj Matúš Čák Trenčiansky. Dnes sa o rekonštrukciu jeho zrúcaniny zaujíma Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva. |
Po prehliadke jaskýň niektorí modrou značkou a niektorí dolinou pod Rovienkami stúpame na hlavný hrebeň Nitrických vrchov. Zrazu počujeme väčší rachot: to kúsok od chodníka prebehli dva mladšie daniele, zhodili starší drevený kôl oplotenia a niekoľko konárov. Snehu dnes nie je, no miestami sú výstupové chodníky primrznuté a šmykľavé. Po dosiahnutí hrebeňa smerujeme na západ a vystupujeme na Holý vrch. ‘Keď holý, tak holý‘ – povedal si náš turista Mišo a na najvyššom bode dnešnej túry sa vyzliekol do pol pása. Kúsok od vrcholu je vyhliadka; vidno z nej Partizánske s vrchmi Šípok a Osečný, taktiež Veľký Tribeč, na druhej strane zase Uhrovec a za ním pohorie Považský Inovec s Topoľčianskym hradom. Po oddychu a vychutnaní si výhľadov vchádzame do prírodnej rezervácie Jankov vŕšok a blížime sa k stredisku s rovnomenným názvom. To je známe partizánskymi bunkrami a pamätníkom venovaným obetiam SNP. Jeden z ďakovných nápisov partizánom je na ňom uvedený aj v azbuke. Nuž, v súčasnej dobe azbuka nie je príliš v móde... Hotely a reštaurácie na Jankovom vŕšku boli kvôli dovolenke zavreté, nezdržíme sa tu preto dlho a pokračujeme červenou magistrálou do obce Uhrovec. Ako každý vie, narodil sa tu náš velikán, významný jazykovedec, spisovateľ, politik a kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr. Ten istý dom bol aj rodiskom predstaviteľa Pražskej jari Alexandra Dubčeka. Zo desať našich turistov, ktorí boli v cieli medzi prvými, si prezreli tieto pamätné priestory. Ostatní sa usalašili v útulnej krčmičke a zohrievali sa pri kávičke a čajíku až do príchodu ostatných. 11-kilometrová zimná túra s prevýšením okolo 600 metrov sa vydarila a horci sa už tešia sa ďalšiu, ktorá bude spojená aj s lyžovačkou. Ľ. Mazán, Tempo, 12.2.2024 |
|
Po roku opäť na Žarnove |
Rekordný počet turistov na Osečnom Posledný minuloročný deň sa doobeda o deviatej zišlo pri dolnom pomníku niekoľko desiatok milovníkov prírody. Turistický klub Horec organizoval ďalší ročník Silvestrovského výstupu na Osečný. Ráno bolo celkom teplé. Predseda klubu privítal účastníkov, zaželal im šťastný nový rok a pozval ich na najbližšiu januárovú akciu. Bude ňou výstup na Michalov vrch. Po privítaní sa už účastníci vydali serpentínami na horný pomník, kde nasledovala spoločná fotografia. Na križovatkách sa k hlavnému prúdu pridávali ďalší a ďalší turisti. Druhou zastávkou bol stožiar vysokého napätia s pekným výhľadom na časť Hornej Nitry a protiľahlé pohoria. Počas kratšieho oddychu prišlo na rad občerstvenie a fotografovanie prírody. Polooblačné silvestrovské počasie nebolo úplne ideálne, ale dôležité bolo, že nepršalo. Na 552-metrovom Osečnom vrchu sa postupne schádzali mnohé desiatky účastníkov. Spolu sa nás na vrchole zišlo až 132, čo je rekordný počet počas celej histórie tohto podujatia. Príchodzích víta blčiaci oheň. Rozvoniavajúce varené vínko, ktorého tento rok bolo až 40 litrov, potešilo účastníkov. Drevo pripravili ako obyčajne turisti z Kolačna. Okrem teplého nápoja a mnohých druhov sladkostí sa ľudia ponúkali aj niekoľkými druhmi klobás, syrov, pagáčikov, jednohubiek a ďalšími dobrotami. Po troch hodinách na Osečnom strávených priateľskými rozhovormi a ochutnávaním prinesených lahôdok sme si urobili vrcholové fotografie, zapísali sa do knihy návštev a pomaly sme sa vracali späť k svojim rodinám. Ľ. Mazán, Tempo, 22.1.2024 |