Horci v Plaveckom krase

     Na severe Malých Karpát sa nachádza nádherná vápencová oblasť nazývaná Plavecký kras. Tvoria ju bralá, jaskyne, skalné okná, jamy a priepasti, závrty a ďalšie krasové útvary. Sem sa druhú marcovú sobotu vybral plný autobus turistov z klubu Horec. Okrem spomínaného územia bola v pláne aj návšteva zrúcaniny Plaveckého hradu.

     Stredne náročná 16-kilometrová túra začala v Plaveckom Mikuláši. Prvým naším cieľom bola unikátna prírodná rezervácia Kršlenica. Pozostáva zo súboru mohutných skál, okolo ktorých rastú vzácne rastliny a sídlia tu chránené živočíchy ako pavúk stepník červený, fúzač alpský či bocian čierny. My sme natrafili na čiernožltú salamandru škvrnitú; z kvetov tu kvitlo množstvo snežienok a fialiek. Škoda len, že v dopoludňajších hodinách nám počasie neprialo: vládla hustá hmla, kvôli nej nebol žiaden výhľad. Navyše fúkal silný vietor, ktorý sa občas premenil až na víchor. Celé Karpaty pôsobili tajomne a nehostinne.

     Druhou našou zastávkou bola Čierna skala. Vrch sa okrem 30-metrových brál vyznačuje divokou prírodou, v ktorej možno okrem diviakov stretnúť aj skupiny muflónov. Niektorí z nás si odbehli kúsok nižšie a navštívili jaskyňu Deravá skala. Tá sa nachádza v Mokrej doline a je vyhlásená za prírodnú pamiatku. Jej priestory boli vytvorené v tektonickej pukline činnosťou podzemných vôd. Dĺžku má 26 metrov a výšku 15 metrov. Našli sa tu hroty z mamutieho kla, nožíky, šidlá, škrabadlá a sekery z paleolitu. Z Čiernej skaly, resp. od jaskyne sa poberáme k zámočku s francúzskym názvom Mon Repos. V minulosti ho vlastnili Pálffyovci. Bola to drevená zrubová stavbu postavená na kamennom základe. Neskôr slúžila ako rekreačná chata. Po vyhorení z nej zostal iba kamenný základ. Vedľa Mon Reposu sa však nachádza zachovalá horáreň. Pri nej sme si oddýchli a poponúkali sa prineseným pokrmom. Výbor turistického klubu zablahoželal všetkým ženám k ich sviatku a daroval im drobné sladkosti.

     Ďalším zaujímavým prírodným útvarom, ktorý sa nám priplietol do cesty, bola Jelenia hora. Je to mimoriadne atraktívny skalný výbežok. Na jeho svahoch rástlo množstvo chránených fialových poniklecov, ktoré neunikli našim fotoaparátom. Keďže sa už vyčasilo a hmla sa stratila, konečne sme mali možnosť vychutnať si výhľady nielen na protiľahlý Plavecký hrad, ale aj do údolia, kde sa rozprestierali záhorské obce. Pokračujúc po modrej značke si v lese všímame množstvo medvedieho cesnaku. V chránených oblastiach je jeho trhanie zakázané, mimo nich si ho možno nazbierať aj domov. Natrafíme i na pekne upravenú studničku. Postupne prichádzame k ruinám Plaveckého hradu. Vznikol v rámci vlny výstavby nových hradov po mongolskom vpáde do Uhorska. Prvá zmienka je z roku 1291. Pôvodne mal hrad najmä strážnu funkciu. Vďaka svojej polohe mohol kontrolovať pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a hranice s Českým kráľovstvom. Kvôli dohľadu na hrady Branč, Ostrý Kameň a Korlátka si s nimi mohol tento hrad v prípade nebezpečenstva vymieňať signály. Rozsiahla zrúcanina, ktorá pozostáva z viacerých zachovalých vežičiek, múrov a miestností, sa v súčasnosti rekonštruuje.

     Po podrobnom preskúmaní ruín schádzame do obce Plavecké Podhradie, kde si v miestnej reštaurácii doprajeme poriadny oddych a tiež teplé jedlá a nápoje. Za zmienku stojí záslužný počin našich troch turistov. Neznámej žene s vyvrtnutým členkom nielenže poskytli prvú pomoc a zdravotnícke pomôcky, ale jej aj pomohli pri schádzaní strmším kamenným chodníkom z hradu do dediny. Zaujímavá turisticko-poznávacia akcia priniesla päťdesiatke účastníkov veľa zážitkov.