Na Uhrovskom hrade

     Druhá túra, ktorú tento rok zorganizoval klub Horec, smerovala do Nitrických vrchov. Nad obcou Uhrovské Podhradie sa nachádza 800-ročný hrad, na stavbe ktorého sa v 13. storočí podieľal aj Matúš Čák Trenčiansky. Dnes sa o rekonštrukciu jeho zrúcaniny zaujíma Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva.

     Tretiu januárovú sobotu sa štyridsaťštyri turistov dopravilo do spomínanej obce, aby sa z oblasti Čerešňová po zelenej značke dostali k ruinám Uhrovského hradu. Po drevenom moste, ktorý preklenuje priepasť, sa dostávame na prvé nádvorie. Kastelán, ktorého sme si objednali, aby nás informoval o histórii a súčasnosti stavby, mal problémy s krížami, takže hradné pozostatky sme si poprezerali sami. Potešil nás minibufet, v ktorom okrem teplých a studených nápojov podávali aj domáce lokše plnené buď kapustou, klobásou a slaninou alebo makom a lekvárom. Lokše turistom chutili, z čoho mala radosť hradná kuchárka. V uzavretých miestnostiach boli vystavené predmety nájdené počas stavebných prác ako dobové klince, kostené ihly, črepy z keramiky, spony a ďalšie artefakty. Niektoré miestnosti sú po úpravách turistom k dispozícií na prespanie. Paplóny a vankúše si však treba priniesť z domu. Na nádvorí sme si odfotili historické delo, zakúpiť sa dali pohľadnice, pexeso a iné upomienkové predmety.

     Po takmer hodine strávenej na Uhrovskom hrade navštevujeme neďalekú Hradnú jaskyňu. Je to menšia, asi 7-metrová diera vo vápencových skalách. Kedysi bola dlhšia, no pohyb horniny zadné priestory zavalil. Ďalšia jaskyňa, ktorá sa nám priplietla do cesty, mala názov Čerešňová. I keď naokolo žiadne čerešne nerástli, pripili sme k jej objavu čerešňovicou a ďalšími domácimi pálenkami. Jaskyňa sa nachádza v dolomitových skalách a je prírodnou pamiatkou. Jej vstupný otvor je priestranný, ďalej sa zužuje a stúpa. Spolu má asi 11 metrov. V zadnej časti, kam sme sa však nedostali, je menšia kvapľová výzdoba.

     Po prehliadke jaskýň niektorí modrou značkou a niektorí dolinou pod Rovienkami stúpame na hlavný hrebeň Nitrických vrchov. Zrazu počujeme väčší rachot: to kúsok od chodníka prebehli dva mladšie daniele, zhodili starší drevený kôl oplotenia a niekoľko konárov. Snehu dnes nie je, no miestami sú výstupové chodníky primrznuté a šmykľavé. Po dosiahnutí hrebeňa smerujeme na západ a vystupujeme na Holý vrch. ‘Keď holý, tak holý‘ – povedal si náš turista Mišo a na najvyššom bode dnešnej túry sa vyzliekol do pol pása. Kúsok od vrcholu je vyhliadka; vidno z nej Partizánske s vrchmi Šípok a Osečný, taktiež Veľký Tribeč, na druhej strane zase Uhrovec a za ním pohorie Považský Inovec s Topoľčianskym hradom.

     Po oddychu a vychutnaní si výhľadov vchádzame do prírodnej rezervácie Jankov vŕšok a blížime sa k stredisku s rovnomenným názvom. To je známe partizánskymi bunkrami a pamätníkom venovaným obetiam SNP. Jeden z ďakovných nápisov partizánom je na ňom uvedený aj v azbuke. Nuž, v súčasnej dobe azbuka nie je príliš v móde... Hotely a reštaurácie na Jankovom vŕšku boli kvôli dovolenke zavreté, nezdržíme sa tu preto dlho a pokračujeme červenou magistrálou do obce Uhrovec. Ako každý vie, narodil sa tu náš velikán, významný jazykovedec, spisovateľ, politik a kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr. Ten istý dom bol aj rodiskom predstaviteľa Pražskej jari Alexandra Dubčeka. Zo desať našich turistov, ktorí boli v cieli medzi prvými, si prezreli tieto pamätné priestory. Ostatní sa usalašili v útulnej krčmičke a zohrievali sa pri kávičke a čajíku až do príchodu ostatných. 11-kilometrová zimná túra s prevýšením okolo 600 metrov sa vydarila a horci sa už tešia sa ďalšiu, ktorá bude spojená aj s lyžovačkou.