Na Budinskej skale a Bralciach

     Poslednú aprílovú sobotu sa autobus s horcami vybral do menej známeho, ale veľmi pekného pohoria Ostrôžky. V rámci 22-kilometrovej túry navštívili milovníci prírody niekoľko pôsobivých skalných útvarov, dve jaskyne, vyhliadky a napokon si pozreli múzeum spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy.

     Náročnejšia trasa v stredoslovenskom pohorí začínala v obci Podkriváň. I keď predpoveď počasia bola počas týždňa neveľmi priaznivá a dokonca sa zvažovalo preloženie akcie, prekvapil nás slnečný a takmer bezoblačný deň. Z dedinky sme vystúpili na prvý výhľadový vrch Javor. Víta nás tam tabuľa s vyobrazením a popisom okolitých pohorí. Všade naokolo kvitnú a rozvoniavajú stromy, najmä čerešne. Po lúkach posiatych kaškami a fialkami, odkiaľ bol nádherný výhľad na Poľanu, prichádzame na Budinské lazy. Rozsiahle pasienky poskytujú stravu pre mnohopočetné stáda dobytka. Neboli to však naše typické kravičky, ale kravy i býky so zvláštne tvarovanými rohmi. Keďže na uškách mali visačku s výraznými písmenami HU, dovtípili sme sa, že ide o maďarský stepný dobytok, ktorý má domov v pustách nášho južného suseda. Niekoľko tabúľ upozorňovalo, aby sme sa nepribližovali blízko zvieratám, pretože sú medzi nimi aj plemenné býky. Čo keby sa im zachcelo plemeniť?

     Pokračujeme nádhernou jarnou prírodou a po opustení lazov vchádzame do lesa. Dostávame sa k Budinskej skale. Je to zaujímavé 765-metrové skalné bralo, ktoré vzniklo postupným zvetrávaním mohutného lávového prúdu. Z vrcholovej časti skaly sa nám naskytá pekný výhľad na vrch Ostrôžka. Nachádzajú sa tu viaceré bizarné skalné bloky, kamenné moria i menšia jaskynka zvaná Jánošíkova skrýša. Neveľká diera v brale bola kedysi obývaná zbojníkmi, ktorých si miestni obyvatelia stotožňovali s Jánošíkom. Po podrobnom preskúmaní jaskyne a priľahlých skalných stien sa presúvame na Bralce. Je to plochý vrch, na ktorom sa okrem divokej prírody dá nájde aj ohnisko s lavičkami, voľne prístupný prístrešok na núdzové prenocovanie a vyše 12-metrový rebrík vedúci do koruny smrekovca. Piati odvážlivci sa vyštverali až úplne hore. Na protiľahlej vyvýšenine sme zase navštívili 39 metrov dlhú chránenú Medvediu jaskyňu a atraktívnu vyhliadku na Čertovej skale. Tento mierne vysunutý kovový mostík so zábradlím poskytoval krásne výhľady na stredoslovenskú krajinu, ba aj na Tatry.

     Po náučnom chodníku sa okolo Timravinej studničky, obľúbeného miesta známej spisovateľky, dostávame do cieľa dnešnej túry v maličkej obci Polichno. Tam sa v roku 1867 narodila prozaička a dramatička, národná umelkyňa Božena Slančíková-Timrava. Najznámejšie sú jej diela Hrdinovia a Ťapákovci. V Polichne sme navštívili spisovateľkin rodný dom, pôvodne to bola fara, po ktorej nás nezištne sprevádzal starosta obce Pavel Kyseľ. V múzeu sme si pozreli zbierku kníh, miestne kroje a odevy, archeologické nálezy či maľované kraslice, zakúpili si brožúrky a knižky. Starosta nám otvoril a priblížil aj evanjelický kostol s neoklasicistickým oltárom, drevené náhrobníky pred farou a ďalšie kultúrne miesta. Obec má síce len 124 obyvateľov, ale zato je skutočne bohatá na históriu. Plní informácií a pozitívnych dojmov z milého privítania i odborného výkladu sadáme o pol šiestej do autobusu, aby sme v rodnom Partizánskom stihli aspoň časť programu spojenom so stavaním mája na Štrkovci.