Prvýkrát na Gavurkách a Vartovke

     Turistický klub Horec za svoje vyše 25-ročné pôsobenie zorganizoval do dnešného dňa presne 450 akcií. Jeho členovia ponavštevovali množstvo slovenských i zahraničných pohorí, ale do prírodnej rezervácie Gavurky sa tento rok vybrali po prvý raz.

     Stalo sa tak druhú novembrovú sobotu. I keď predpoveď počasia neveštila nič dobré, nakoniec nás dážď obišiel, dočkali sme sa iba blata a zamračeného počasia bez výhľadov. Ráno v autobuse nefungovalo kúrenie, a tak sa vyše päťdesiat horcov triaslo od zimy. Niektorí sa zamýšľali, že sa nabudúce dajú pripoistiť proti zamrznutiu :-) Prvým dnešným cieľom boli ruiny hradu Dobrá Niva. Je to malebná zrúcanina na nápadnom vŕšku pri obci Podzámčok. Hrad vznikol v 13. storočí na ochranu obchodnej cesty zo Zvolena. V súčasnosti je zachovaný a zakonzervovaný iba jeden väčší múr, pôvodne to bola severná stena paláca. Vedú k nemu drevené schody. Prečítali sme si historické informácie z náučnej tabule, pofotili sme zvyšky stavby a potom späť do autobusu.

     Druhou zastávkou bola obec Dobrá Niva, kde začína náučný chodník Gavurky. Ten vedie chráneným územím s ochranou vzácnych biotopov európskeho významu. Najprv prechádzame popri lokalite Šesť mostov. Jedným z nich je impozantný 6-oblúkový železničný viadukt preklenujúci údolie. V oblasti Kopanice sa nachádza rozsiahla lúka, na vrchole ktorej stojí netradičná technická stavba. Okruhlý kovový disk s vysunutými anténami slúži ako letecký radar. Objekt je obohnaný vysokým kovovým plotom so zákazom vstupu. Prejdeme lúkou a po chvíli vchádzame do samotnej rezervácie Gavurky. Jej srdcom je riedky les nazývaný panónsky háj. Pôvodne to boli pasienky. Zachovali sa tu stáročné, bohato rozkonárené duby s pokrútenými či posplietanými konármi. Niektoré jedince majú aj vyše dvesto rokov. Keď sa dalo, povyliezali sme na ohnuté či odlomené konáre, prípadne do dutín v kmeňoch a spravili sme si netradičné fotky. V dutinách dubov žijú dudky, sovy, vyskytuje sa tu veľa ďatľov a netopierov. Okrem prastarých stromov sa tu vyskytujú aj bambusy, ktorí rastú v menšom jazierku. To poskytuje liaheň aj pre skokana hnedého. Netypická rezervácia v nás zanechala hlboký dojem.

      Nakoniec nás autobus dovezie do Krupiny, odkiaľ sa po nenáročnom výstupe na vrch Straživar dostávame ku Krupinskej Vartovke. Je to takmer 500-ročná stavba, pôvodne slúžiaca ako protiturecká veža. Má pôdorys 3x3 metre a výšku 13 metrov. Stredovekí strážcovia sledovali príchod výbojných Turkov a posielali dymové či ohňové signály ďalej do vnútrozemia, aby chránili významné banské mesta. Kedysi bolo takýchto vartoviek asi štyridsať, dodnes sa v pôvodnej podobe zachovala iba táto. Bola a je z nej priama viditeľnosť na hrady južného Slovenska. Pôvodné schodisko Krupinske Vartovky bolo vnútorné a vretenovité, súčasné je vonkajšie. V hornej časti mala veža strieľne a jedno okno. Teraz je tam výhľadová plošina, z ktorej je krásny kruhový výhľad na Krupinu a jej okolie. Vidno i pohorie Javorie a Štiavnické vrchy. Po preskúmaní stavby schádzame do Krupiny, kde si prezrieme opevňovací múr, kaštieľ s murovanou vežou a kostol s oblúkovou bránou. Prečítame si informácie o štúrovskom básnikovi Andrejovi Sládkovičovi, ktorý sa v tomto meste narodil a navštevoval tu ľudovú školu i gymnázium. Na námestí si pozrieme Sládkovičovu sochu a svätotrojičný stĺp. Potom si už oddýchneme vo voňavej pizzerii alebo v kaviarni a vydáme sa na cestu domov.