Výstup na Jastrabskú skalu

     Piata tohtoročná túra klubu Horec sa konala za krásneho slnečného počasia. Horci v rámci stredne náročnej trasy navštívili pohorie Kremnické vrchy, kde vystúpili na Jastrabskú skalu, spoznali prírodnú rezerváciu Kremnický Štós a svoju púť ukončili v starobylom meste Kremnica.

     Druhú marcovú sobotu sa o siedmej ráno v autobuse hmýrila presná päťdesiatka turistov. Okrem tradičného ranného rituálu, ktorým je oboznámenie účastníkov s trasou a prírodnými zaujímavosťami, rozdanie máp a účastníckych listov, keďže bol práve Medzinárodný deň žien, všetky turistky dostali sladkú pochúťku. Po príchode do Bartošovej Lehôtky a urobení úvodnej fotografie stúpame strmým chodníkom do sedla a potom ešte desať minút na 684-metrov vysokú Jastrabskú skalu. Je to výrazný bralnatý vrch a zároveň prírodná pamiatka, ktorú vytvoril stuhnutý lávový prúd. Vyznačuje sa vysokou krajinno-estetickou i vedecko-náučnou hodnotou. Na západnej strane sa nachádza impozantná 80 metrov vysoká kolmá skalná stena. Z vrcholu sme mali krásny výhľad na celú Žiarsku kotlinu a za ňou bol vidieť hrebeň Vtáčnika so zasneženým vrcholom. Obdivovali sme aj prastaré duby, niektoré s takými veľkými puklinami v kmeni, že sa dalo do nich vojsť. Na druhej strane od sedla sa zase nachádzala Malá skala, ktorú sme tiež navštívili.

     Po oddychu, vychutnaní si výhľadov a zápise do vrcholovej knihy sa miestnou značkou dostávame do obce Jastrabá. Prechádzame cez koľaje, ako potom ešte niekoľkokrát, a po poliach s balíkmi slamy putujeme na sever. Miestna značka nie je veľmi dobre znázornená, občas nevieme, kadiaľ pokračovať. Ešteže existujú tie mobily s navigáciou. V riedkom lese, ktorý nasleduje, nás poteší zopár kvietkov fialového šafranu, ľudovo krókusu. Ide o liečivý kvet, ľudia ho zbierajú odnepamäti. Je ho síce málo ako šafranu, ale znamená to, že príroda sa začala prebúdzať. Nečudo, veď počas dnešnej túry, čo bolo začiatkom marca, sme mali 18-stupňovú teplotu. Dostávame sa do ďalšej dedinky Nevoľné, kde nás vítajú štyri ani nie polročné mačiatka. Iste nejaký oneskorený jesenný vrh. Z obce stúpame po trochu zablatenej a konármi zatarasenej zvážnici na Kremnický Štós. Je to prírodná rezervácia, ktorá vznikla postupným zvetrávaním lávových prúdov. Vytvorila sa tu morfologicky hodnotná scenéria skupín skalných útvarov – stien, rebier, veží a mohutných sutín. Tí odvážnejší z nás lezú na skalné ihly, vchádzajú do puklín, sadajú si na previsy a nechávajú sa fotiť. Prežili všetci. Okrem neživej prírody sú v tejto rezervácii cenné i rôzne vývojové štádiá machorastov a lišajníkov. Najkrajšiou časťou Kremnického Štósu je skala s názvom Vyhliadka, odkiaľ máme Kremnicu ako na dlani. Už len zbehnúť dole a ponavštevovať jej historické pamiatky. Počas strmého klesania sa nám do cesty priplietla ešte Alžbetina skala – je to kamenný útvar, na ktorom je osadená pamätná tabuľa z roku 1898 pri príležitosti tragickej smrti cisárovnej Alžbety.

     Po kamenných schodoch schádzame do Kremnice. Starobylé banské mesto je povestné ťažbou zlata a striebra. Prvé štôlne tu začali baníci budovať už v 8. storočí. Centrum je obkolesené hradbami, vďaka ktorým nebolo mesto nikdy dobyté. Sídli v ňom mincovňa; je najstaršiou existujúcou výrobňou kovových platidiel na svete. Vznikla pred sedemsto rokmi a doteraz razí mince, zlaté tehličky, medaily, vyznamenania a odznaky pre odberateľov z celého sveta. Prehliadky tejto unikátnej firmy sa, žiaľ, v marci nekonajú, tak si aspoň pozrieme historické pamätihodnosti mesta, medzi ktoré patrí mestský hrad, veža a viacero kostolov. Navštívime múzeum, odfotíme sa na námestí pri Stĺpe sv. Trojice, ktorý bol postavený na pamiatku stredovekej epidémie. Je to najvýznamnejšia stavba tohto druhu na Slovensku. Posedíme si v kaviarničkách či pizzeriach a pred pol piatou sa schádzame pri autobuse, ktorý nás bezpečne dovezie domov.