V tiesňavách, na Streche Slovenska i v skalnej bráne

     Augustová túra turistického klubu Horec smerovala do Súľovských vrchov. Cieľom štyridsiatky turistov bolo prejsť Manínsku s Kostoleckú tiesňavu, vyjsť na Kostolecký dóm, nazývaný aj Strecha Slovenska, navštíviť Bosmany, Partizánsku jaskyňu, skalnú bránu a napokon sa vyštverať na Veľký Manín.

     I keď televízne správy strašili, že obe tiesňavy budú kvôli jarnému zosuvu kameňov uzavreté, nebolo tomu tak. Naša trasa sa teda mohla uskutočniť v nezmenenej, naplánovanej podobe. Od kempingu sa za krásneho slnečného počasia vyberáme po asfaltovej ceste na juhovýchod. Tá sa postupne zužuje, až napokon dosahuje ani nie trojmetrovú šírku. Asfalt sa mení na drevenými latkami vykladanú cestičku. Všade naokolo sa týčia vysoké skalné steny a bralá. Sme v Manínskej tiesňave. Vytvoril ju potok, ktorý sa milióny rokov zarezával do vápenca, až vznikol prielom. V minulosti bol taký úzky, že furmani museli vyložiť náklad, rozobrať vozy, po častiach ich poprenášať a za kaňonom zase poskladať. Neskôr sa odstrelením niekoľkých skál prielom rozšíril. Pred 60 rokmi bolo toto územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy horských živočíchov a rastlín. Na jednej zo skalných stien si všímame kovové tabuľky s menami obetí slovenských hôr. Je to menší symbolický cintorín, nachádza sa na Rozprávkovej lúke.

     Po prejdení tiesňavy a občerstvení sa v hostinci Skalka v obci Záskalie prichádzame k druhej tiesňave – Kostoleckej. I ona je vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Dominuje jej obrovský skalný previs nazývaný Strecha Slovenska. Zopár našich turistov sa vydalo strmým štrkovým chodníkom k previsu, ktorý vznikol pôsobením vody. Tá postupným narúšaním skál spôsobila zrútenie stropu a tak poodhalila kolosálnu dutinu. Po príchode do dómu sa nám otvára krásny výhľad na protiľahlé kopce a skaly. Vidíme i niekoľko horolezeckých lán, pomocou ktorých skalolezci prekonávajú previs. Kedysi tu vraj bola upevnená aj najvyššia hojdačka na Slovensku.

     Ďalším cieľom dnešnej 18-kilometrovej túry sú Bosmany. Ide o prírodnú pamiatku s 5. stupňom ochrany. Cestou k nej prechádzame obcou Kostolec, stretávame stádo ovečiek, potešili nás pekne upravené záhradky ozdobené drevenými zvieratkami. Bosmany tvoria tri skalné veže rozostavené v jednej línii. Počas návštevy sme museli byť opatrní, pretože skalnatý hrebeň bol na severnej strane veľmi strmý a každá nepozornosť mohla skončiť vážnym úrazom. Doprajeme si polhodinový oddych, vychutnávame si ďaleké výhľady. Potom pokračujeme rozsiahlymi lúkami a smerujeme na protiľahlý hrebeň. Okolo lipy s lavičkami a krížom vystupujeme k Partizánskej jaskyni. Je to ďalšia prírodná pamiatka, ktorú dnes navštevujeme. Voľne prístupná 20-metrová diera s oblúkovitým vstupom má na stenách miestami sintrové náteky. Kvaple sme však nevideli. Prezimovávajú tu netopiere a počas Slovenského národného povstania sa tu uhniezdili aj partizáni. Kúsok od jaskyne, ktorých je v Maníne aspoň päťdesiat, na nás čaká 8-metrová skalná brána. Foteniu nebolo konca-kraja. Či už sme vliezli dnu do nej, alebo sa postavili na ňu. Je to naozaj atraktívny útvar, k tomu navyše farebná flóra so zvončekmi, klinčekmi, černicami, jašteričkami a modlivkami. Posledným prírodným objektom, kam sme sa dnes dostali, bol Veľký Manín. Je to najvyšší kopec Súľovských vrchov s výškou 890 metrov. Z vrcholu však nebol výhľad, pretože je zarastený stromami a kríkmi. Nachádza sa tam iba menšia kamenná pyramída. Potom už len klesáme a klesáme, až konečne prichádzame späť do kempu, kde na nás okrem prehriateho autobusu čaká aj bufet s nápojmi a teplými jedlami a kto chcel, mohol si v menšom bazéne aj zaplávať.