Manínska a Kostolecká tiesňava, Bosmany, Veľký Manín

16.8.2025

Trasa A : Manínska tiesňava (kemp) - Manínska tiesňava - Záskalie - Kostolecká tiesňava - Pod Ostrencom - Pod Bosmanmi - Bosmany - Pod Bosmanmi - Chrástky - Pod Veľkým Manínom - Partizánska jaskyňa - skalná brána - výhľadový vrch - Pod Veľkým Manínom - Veľký Manín - Manínska tiesňava (kemp).
Parametre trasy A :  Dĺžka 18 km, prevýšenie 990 m, náročnejšia túra. Čas chôdze: 7 hodín, celkové trvanie túry: 8 hodín.

Trasa B : Manínska tiesňava (kemp) - Manínska tiesňava - Záskalie - Kostolecká tiesňava - Pod Ostrencom - Pod Bosmanmi - Bosmany - Pod Bosmanmi - Chrástky - Pod Veľkým Manínom - Partizánska jaskyňa - skalná brána - výhľadový vrch - Pod Veľkým Manínom - Manínska tiesňava (kemp) (bez výstupu na Veľký Manín).
Parametre trasy B :  Dĺžka 17 km, prevýšenie 900 m, stredne náročná túra. Čas chôdze: 6,5 hodiny, celkové trvanie túry: 7,5 hodiny.

Lokalita : Súľovské vrchy

Popis :
   Manínska tiesňava - národná prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1967. Prielom bol vytvorený zarezaním sa Manínskeho potoka a rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín. Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov a rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na výslnných polohách skalných stien sa nachádzajú teplomilné vápnomilné druhy.
   Kostolecká tiesňava - výborný učebnicový príklad vodnej erózie a geomorfológie vôbec. Epigenetickým zarezávaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Pod nimi sa vytvorila veľká plocha trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi na vrchole s veľkým skalným previsom, ktorého steny sú tvorené vápencami. Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra je nazývaná aj Strecha Slovenska.
   Bosmany - prírodná pamiatka v správe štátnej ochrany prírody Strážovské vrchy. Nachádza sa nad obcou Kostolec. Na jej území platí 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sú Tri skalné veže rozostavené v jednej línii. Zaujímavým javom na hrebeni je výrazne zoškrapovatelý reliéf. Výskyt charakteristických rastlinných a živočíšnych spoločenstiev vápencových skál a priľahlých bučín.
   Partizánska jaskyňa - voľnoprístupná jaskyňa vo vápencovom brale Veľkého Manínu. Je dlhá vyše 21 metrov a vznikla pôsobením vody. Vchod je oblúkovitý a vedie do priestrannej tunelovitej, mierne klesajúcej chodby. Miestami má na stenách sintrové náteky. Počas SNP sa v nej ukrývali partizáni.
   Veľký Manín - najvyšší vrchol Súľovských vrchov s výškou 890 metrov. Vedie naň miestna značka. Medzi vrcholmi Veľkého a Malého Manína tečie Manínsky potok, ktorý do tvrdých vápencov vyhĺbil bizarnú Manínsku tiesňavu.


Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 6:45 zo sídliska Šípok, o 7:00 od železničnej stanice.
Cena : členovia 9 €, nečlenovia 11 €.
Autobus pôjde cez Veľké Bielice, Návojovce, Hradište, popri Bánovciach a cez Trenčianske Teplice.

Na akcii môžete zaplatiť za ďalšiu túru, ktorá bude 30.8. - Trojmedzie Slovensko-Česko-Poľsko. Cena: 11/13eur.

Odhlasovanie a informácie na čísle 0944 902 380 (Ľubo Mazán).
Ak sa náhodou nedovoláte, pošlite esemesku alebo mail.
Peniaze môžete posielať aj na účet: SK83 0900 0000 0050 7489 9023
Do poznámky uveďte mená a priezviská turistov a miesto nástupu do autobusu.

MAPA     FOTOGRAFIE



V tiesňavách, na Streche Slovenska i v skalnej bráne


     Augustová túra turistického klubu Horec smerovala do Súľovských vrchov. Cieľom štyridsiatky turistov bolo prejsť Manínsku s Kostoleckú tiesňavu, vyjsť na Kostolecký dóm, nazývaný aj Strecha Slovenska, navštíviť Bosmany, Partizánsku jaskyňu, skalnú bránu a napokon sa vyštverať na Veľký Manín.

     I keď televízne správy strašili, že obe tiesňavy budú kvôli jarnému zosuvu kameňov uzavreté, nebolo tomu tak. Naša trasa sa teda mohla uskutočniť v nezmenenej, naplánovanej podobe. Od kempingu sa za krásneho slnečného počasia vyberáme po asfaltovej ceste na juhovýchod. Tá sa postupne zužuje, až napokon dosahuje ani nie trojmetrovú šírku. Asfalt sa mení na drevenými latkami vykladanú cestičku. Všade naokolo sa týčia vysoké skalné steny a bralá. Sme v Manínskej tiesňave. Vytvoril ju potok, ktorý sa milióny rokov zarezával do vápenca, až vznikol prielom. V minulosti bol taký úzky, že furmani museli vyložiť náklad, rozobrať vozy, po častiach ich poprenášať a za kaňonom zase poskladať. Neskôr sa odstrelením niekoľkých skál prielom rozšíril. Pred 60 rokmi bolo toto územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy horských živočíchov a rastlín. Na jednej zo skalných stien si všímame kovové tabuľky s menami obetí slovenských hôr. Je to menší symbolický cintorín, nachádza sa na Rozprávkovej lúke.

     Po prejdení tiesňavy a občerstvení sa v hostinci Skalka v obci Záskalie prichádzame k druhej tiesňave – Kostoleckej. I ona je vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Dominuje jej obrovský skalný previs nazývaný Strecha Slovenska. Zopár našich turistov sa vydalo strmým štrkovým chodníkom k previsu, ktorý vznikol pôsobením vody. Tá postupným narúšaním skál spôsobila zrútenie stropu a tak poodhalila kolosálnu dutinu. Po príchode do dómu sa nám otvára krásny výhľad na protiľahlé kopce a skaly. Vidíme i niekoľko horolezeckých lán, pomocou ktorých skalolezci prekonávajú previs. Kedysi tu vraj bola upevnená aj najvyššia hojdačka na Slovensku.

     Ďalším cieľom dnešnej 18-kilometrovej túry sú Bosmany. Ide o prírodnú pamiatku s 5. stupňom ochrany. Cestou k nej prechádzame obcou Kostolec, stretávame stádo ovečiek, potešili nás pekne upravené záhradky ozdobené drevenými zvieratkami. Bosmany tvoria tri skalné veže rozostavené v jednej línii. Počas návštevy sme museli byť opatrní, pretože skalnatý hrebeň bol na severnej strane veľmi strmý a každá nepozornosť mohla skončiť vážnym úrazom. Doprajeme si polhodinový oddych, vychutnávame si ďaleké výhľady. Potom pokračujeme rozsiahlymi lúkami a smerujeme na protiľahlý hrebeň. Okolo lipy s lavičkami a krížom vystupujeme k Partizánskej jaskyni. Je to ďalšia prírodná pamiatka, ktorú dnes navštevujeme. Voľne prístupná 20-metrová diera s oblúkovitým vstupom má na stenách miestami sintrové náteky. Kvaple sme však nevideli. Prezimovávajú tu netopiere a počas Slovenského národného povstania sa tu uhniezdili aj partizáni. Kúsok od jaskyne, ktorých je v Maníne aspoň päťdesiat, na nás čaká 8-metrová skalná brána. Foteniu nebolo konca-kraja. Či už sme vliezli dnu do nej, alebo sa postavili na ňu. Je to naozaj atraktívny útvar, k tomu navyše farebná flóra so zvončekmi, klinčekmi, černicami, jašteričkami a modlivkami. Posledným prírodným objektom, kam sme sa dnes dostali, bol Veľký Manín. Je to najvyšší kopec Súľovských vrchov s výškou 890 metrov. Z vrcholu však nebol výhľad, pretože je zarastený stromami a kríkmi. Nachádza sa tam iba menšia kamenná pyramída. Potom už len klesáme a klesáme, až konečne prichádzame späť do kempu, kde na nás okrem prehriateho autobusu čaká aj bufet s nápojmi a teplými jedlami a kto chcel, mohol si v menšom bazéne aj zaplávať.